06.05.2010

 
Obyvateľstvo Európskej únie sa stáva rukojemníkom nedemokratického, supra-nacionálneho, pseudo-federálneho, všezahŕňajúceho dáždnikového štátu, ktorý im vnútili zhora bezohľadným postojom tí, čo sa tvária, akoby všetko vedeli lepšie a
ktorým vôbec nezáleží na potrebách a ašpiráciách občanov členských štátov.  

Siví eurokrati, navzájom súperiaci a zápasiaci o pozície - po tom, čo ich (v mnohých prípadoch) v ich vlastnej krajine vystrnadili z vládnych pozícií demokratickými voľbami - sa zrazu s úľavou ocitajú na lukratívnych pozíciách v nespočetnom množstve inštitúcií EÚ, často nám miestach, kde sa nikomu nemusia zodpovedať. 

A buďme úprimní.  Väčšina z nich sa tam ocitá preto, lebo vo svojej krajine ako politici zlyhali a nepodarilo sa im zažiariť v ich národnej politickej hierarchii.  Preto vôbec nie je prekvapujúce, že sú schopní zosmoliť dohromady niečo tak absurdne smiešne, ako je súčasná Európska únia.   Okrem iných nádherných a slávnych vecí, tento sám-seba vyzdvihujúci klub chlapíkov, čo v politike zlyhali, nefundovane zbúchal dohromady túto Úniu národov.  V niektorých krajinách si pomohli referendami, ale v iných sa ich neopovážili
uskutočniť, keď vedeli, že by sa postavili proti ich Plánu.  Ak sa referendom nedosiahli vyhovujúce výsledky, odmietli uznať vôľu obyvateľstva a opakovali ten proces tak dlho, meniac zakaždým vyjadrenia, kým sa malá časť obyvateľstva napokon nepoddala a nepovedala im: "Nuž dobre; áno."  

Tie opatrenia, ktoré mali priamy dopad na národnú suverenitu, napríklad Lisabonská zmluva, jednoducho predložili ako európsku agendu (ratifikovanú národnými parlamentami), vypracovali ich len všeobecne a politické manifestá v legislatívnych volebných procesoch sú v nich uvedené len malými písmenami.  Kto vie napríklad v britských voľbách povedať, akej politike sa budú britské politické strany venovať v nasledujúcich piatich rokoch v súvislosti s európskou politikou?  

Výsledkom tohto je to čudné, nádherné stvorenie, čo tu máme dnes.  V tom sa význačným eurokratom v ich veľkej múdrosti podarilo vytvoriť systém, kde sú možné špekulantské prepady trhov, ktoré majú priamy dopad na živobytie tvrdo pracujúcich občanov a pritom sú založené len na názore nejakej hodnotiacej agentúry, ktorá - ako sa zdá - má väčšiu moc, než volená inštitúcia.  
Ako je takéto niečo možné?  Možno eurokrati nad tým len pokrčia plecami (veď sa už dobre zahniezdili vo svojich teplučkých miestečkách), ale prečo by sa s tým mali zmierovať Európania, tvrdo pracujúci, aby títo mohli mať svoje mzdy?  

Prečo by sa mal občan/ka Európy zmieriť so znižovaním svojej mzdy len preto, že jeho/jej národná vláda a eurokrati v Bruseli a Štrasburgu nastolili hlúpy a nefunkčný systém, za ktorý on/ona nikdy nehlasovali?  A prečo neplatí "Standard and Poor`s"?  Veď oni vytvorili ten problém!  Prečo ídiotský systém umožňuje, že hodnotiaca agentúra "Standard and Poor`s" má možnosť priamo vplývať na denný život gréckeho občana mátohou tejto cunami sociálneho a ekonomického kolapsu, črtajúceho sa na horizonte niekde úplne inde?  

Kto sa kedy opýtal európskeho obyvateľstva, či si želajú mať systém, ktorý im vnútili?  Kto kedy povedal obyvateľom eurozóny, že ceny sa trojnásobne zvýšia, zatiaľčo mzdy zostanú viac-menej rovnaké?  Nikto.  Pretože keby to ľuďom povedali, odmietli by to a vyslalo by to veľmi hlasitý negatívny signál aj ostatným európskym inštitúciám, ktorými nás tak unilaterálne a nedemokraticky osedlali.  
Keď robí Európska únia takúto politiku, ktorá vedie k sociálnej roztržke, k sociálnej exkluzívnosti a sociálnej a ekonomickej katastrofe podstatnej časti občanov, tak potom všetci svorne vykrikujme slová piesne skupiny Pink Floyd "Múr":  
"My Európsku úpniu nepotrebujeme!  
Hej, Brusel!  Nás nechaj na pokoji!  

Timothy Bancroft-Hinchey, Pravda: "We Don`t Need Your European Union!"  
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/113261-european_union-0