Rubrika: Balkán 2007

Agresia proti Juhoslávii, na základe účelovo vymysleného scenára, zavŕšila celú historickú epochu. Začiatok novej etapy historického vývoja je súčasne začiatkom novej kapitoly ľudskej histórie. Píše sa obdobne hrubou silou, ako za čias tyranov, ale zahalená do flóru ošúchaných, pseudohumanistických a univerzálnych klišé.
Predchádzajúci svetový geopolitický poriadok bol založený na výsledkoch druhej svetovej vojny, potvrdených Záverečným aktom Helsinskej konferencie v r. 1975, na základe ktorého bol skonštruovaný systém celoeurópskej bezpečnosti. Ideologicky bol založený na uznaní rozmanitostí sveta a civilizácií so všetkými kritéria­mi dobra a zla. Na tomto pozadí zápasili dve idey, ktoré si robili nárok na univerzalitu, komunizmus a liberalizmus. Ale aj nimi uznaná parita.

Dokonca v období studenej vojny strany uznávali právo na existenciu iných, najrôznejších svetových názorov, a neosvojovali si právo vyvíjať vojenský a politický nátlak na iných pod zámienkou nesúladov štandardov iných s ich vlastnými hodnotami. Možno povedať, že svetový poriadok druhej polovice 20. storočia s jeho ideologickou konfrontáciou, sa ničím nelíšil od predchádzajúcich storočí a bol založený na suverenite štátu - národa, ktorá bola základnou normou medzinárodného práva.

Jednoducho v súlade s anglo-americko-judejskou globalistickou doktrínou primátu ľudských práv, vojna v Kosove bola metamorfózou klasického medzinárodného práva štátov na kozmopolitické právo svetoobčianstva.

Suverenita je nedelitelná zvrchovanosť zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci štátu na jeho území, vylučujúca akúkoľvek zahraničnú moc a jej zasahovanie. Suverenita je vždy úplná, nedeliteľná a výlučná. Je jednou z podstatných vlastností štátu. Iba suverenita robí štát nezávislým subjektom medzinárodných vzťahov a je tým kritériom, ktoré odlišuje štát od iných verejnoprávnych zväzkov, vymedzuje sféru zvrchovanosti každého štátu ako subjektu suverénnej moci na svojom území od sféry moci iných štátov. Zdrojom medzinárodno -  právnej subjektivity vždy bol pojem štátu, a nie ten, alebo iný typ štátneho a spoločenského usporiadania, čo je nedeliteľným prerogatívom vnútorného demokratického života ľudu krajiny. Právna subjektivita nebola nikdy v histórii diferencovaná podľa hodnotenia štátneho zriadenia a spoločenských vzťahov v tom alebo onom štáte.

Ani najsilnejšie svetové veľmoci si predtým nedovoľovali vyhlasovať etické normy a politické kritériá svojich civilizácií za záväzné etalóny pre iné subjekty medzinárodného práva a vzťahov, ako podmienky, aby vo vzťahoch k iným sa rešpektovali princípy a normy medzinárodného práva.
Medzinárodné právo, odvodené od rímskeho práva, kodifikovaného cisárom Justiniánom, je založené na filozofii neprípustnosti vnucovania vlastnej vôle a hodnôt iným zvrchovaným štátom.

Westfalský mier, ktorý v roku 1648 ukončil Tridsaťročnú vojnu a celú epochu vzájomnej likvidácie protestantov a katolíkov na základe náboženskej, t.j. hodnotovej a ideologickej motivácie, obnovil klasické princípy medzinárodného práva. Práva medzi suverénnymi štátmi boli opäť uznané ako jedine možné.

Odveká túžba po nadvláde nad inými a nad svetom splodila vo vojne proti Juhoslávii, konkrétne v Kosove, pod zástavou univerzalistickej, jedinej uniformovanej občianskej spoločnosti, novú paradigmu vývoja ľudskej civilizácie. Paralelne s Organizáciou pre bezpečnosť (tak sa nazývala pôvodne budúca OSN), bola vytvorená ideologická organizacia po názvom Rada Európy, ktorá si vzala za svoj emblém veniec z pentagramov, vyložený na podlahe známeho chrámu v Londýne. V jej ústave a základných dokumentoch sú postulované jednotné štandardy „všesvetovej občianskej spoločnosti'“ ale ani jeden jediný raz sa v nej  nespomína suverenita a nezasahovanie do záležitostí iných štátov.

Ideológovia Rady Európy teraz interpretujú aj Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, bez ohľadu na to, že je v nej odvolanie na Chartu, to znamená, na princíp nezasahovania a územnej nedotknuteľnosti, ako dokument, oprávňujúci na humanitárnu intervenciu samozvanej svetovej vlády proti národom, ktoré chcú žiť v súlade so svojim svetonázorom, so svojou škálou hodnôt a zákonodarstvom. V súlade s medzinárodným právom.

Ideológia globalizácie, založená na „pax Americana“, splodila koncepciu „relatívnej", „funkčnej" a „účelovej" suverenity. Teóriu efektívnosti a neefektívnosti v oblasti uplatňovania svojej suverenity štátu. Problém Kosova je jej dôsledkom a súčasne nástrojom jej presadzovania do medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov.
Ani pri riešení problému Kosovo nemožno zabúdať, alebo ignorovať, že medzinárodné právo reguluje vzťahy medzi štátmi, ale nie medzi ľuďmi, zabezpečuje poriadok, ale nie spravodlivosť.

_____________________________________________

Štefan M u r í n