Komentáre a názory Štefana Hríba si vždy rád prečítam. Cítim tak trochu potrebu analyzovať človeka, ktorý má problém označiť Slovensko za svoju vlasť a slovenský národ za svoj národ.
Prečítal som si úvodník Štefana Hríba aj v najnovšom vydaní týždenníka Týždeň, číslo 6/2008. Keď som komentár dočítal, zostal som prekvapený. Či som chcel, alebo nie, musel som súhlasiť s tým, čo Hríb napísal.

Úvodník sa venuje problematike prijatia Lisabonskej zmluvy, ale hlavne postojom slovenských ústavných činiteľov a slovenských politických strán k tejto zmluve. Okrem iného Hríb konštatuje: „Kto je to Pottering, kto je Swoboda, aby nás takto viedli za ručičky? Holanďania a Francúzi slobodne odmietli ústavnú zmluvu, my nemôžeme ani len váhať? Čo je to za ponižujúce garde?

Toto pokiaľ viem, je ešte stále parlamentná demokracia, nie bruselská provincia. Od roku 1989 sme slobodná krajina, odvtedy je len na nás, kedy a či vôbec prijme náš parlament akýkoľvek návrh. Aj ten posledný z Bruselu. Lenže posledné dni ukázali, že ani my sami na svojej slobode veľmi netrváme. Ako vždy.“ Krátke, výstižné a hlavne pravdivé.

Čo sa to deje s našimi ústavnými činiteľmi, vrátane prezidenta republiky? Prečo ustupujú v otázkach národných záujmov a slobody? Prečo razantne neobhajujú právo Slovákov na vlastnú cestu a hlavne prečo poslušne prijímajú vôľu byrokratov z Bruselu, ktorá vedie k vytvoreniu centralizovaného európskeho štátu s názvom EÚ. Nájde sa konečne na Slovensku niekto, kto otvorene, ale diplomaticky a inteligentne povie o čom je Lisabonská zmluva a bruselská byrokracia? Dokedy máme čakať, kým sa politici, ktorí tak radi hovoria o národných záujmoch a vlasti spamätajú a začnú robiť dôslednú národnú politiku?
Pevne verím, že o niekoľko mesiacov nebudem musieť súhlasiť aj s nasledujúcim výrokom Štefana Hríba: „Eurofondy robia fakt divy.“

Mgr. Róbert Švec, predseda SHO