24.08.2009

Ak sa máme riadiť podľa toho, čo vravia stúpenci Obamu, tak tie drsné davy, valiace sa teraz na schôdze v mestských radniciach, to sú “nespratníci” a “výtržníci”, ktorých do hnevu vyprovokovali lobisti K ulice a pravicoví republikánski agenti.  Tlačový sekretár Robert Gibbs ich prirovnáva k Mladým republikánom “Brooks Brothers riot” z čias prepočítavania hlasov na Floride.  Ale je to múdre od Washingtonu takto znevažovať a urážať tisíce, rútiace sa v auguste na radnice, ktoré vlastne reprezentujú milióny?

Väčšina lobistov K ulice by nevedela zorganizovať ani len pohreb s dvoma autami.  Takí nevtŕhajú na schôdze.  Tí si kupujú priaznivcov tisícdolárovovými šekmi.  A keby tie davy mali na svedomí republikánski agenti, prečo neboli schopní urobiť to isté v prospech McCaina predtým, než sa na scéne objavila sestra Sára?

Stúpenci Obamu nech sa radšej prebudia.  Opozícia voči zdravotníckej reforme sa prudko rozmáha; kampaň Baracka Obamu sa presne zhoduje s jeho upadajúcimi preferenciami podobne ako v prípade Georgea W. Busha a jeho reforiem v programoch sociálnych istôt.
Verejnosť je nahnevaná takou mierou, akú nebolo vidieť od čias, keď Ross Perot predbehol v prezidentskej kampani v roku 1992 Busha I. a Billa Clintona.

Kto je tým nahnevaným?  A prečo sú takí nazlostení? David Zinczenko, redaktor rubriky o zdraví mužov v článku v USA Today pod názvom “Úpadok amerického muža” naznačuje o čo ide: “Z 5,2 milióna osôb, ktoré od vlaňajšieho leta stratili zamestnanie, štyria z piatich sú muži. Niektorí odborníci predvídajú, že toho roku, po prvý raz, bude v Spojených štátoch zamestnaných viac žien, než mužov.

Ed Rubenstein, ktorý zvykol písať pre časopis Forbes, National Review a Wall Street Journal, v blogu na Vdare.com píše, že podľa štatistík stratených pracovných miest v rodinách pre jún-júl štyria z piatich boli muži.  Hispánci nadobudli 150 000 pracovných miest.  Bieli stratili 679 000 pracovných miest.  A hádajte, ktorí z nich dostali k dispozícii stimulujúce pracovné miesta. Rubenstein píše, že “kde bolo na začiatku Bushovho prezidentského obdobia v januári 2001 zamestnaných sto hispáncov, tam je dnes zamestnaných 122,5.   Ale z každých sto bielych ne-hispáncov, zamestnaných v januári 2001, je dnes len 98,9 zamestnaných.”

Od roku 2001 stúpla zamestnanosť hispáncov o 3 627 999 pracovných miest. Počet pracovných miest bielych ne-Hispáncov klesol o 1 362 000.  Pre černošskú a belošskú Ameriku Bushovo desaťročie dobre nezačalo, ani neskončilo a za Obamu sa veci ešte väčšmi zhoršili.  Afro-Američania zostávajú Obamovi lojálni, ale u bielej populácie - u ktorej mal Obama väčšiu podporu, než John Kerry alebo Al Gore - jeho popularita prudko upadá.  Podľa posledného prieskumu verejnej mienky Quinnipiac jeho popularita klesla o 50 % , ale u bielej populácie o 54 % (na 27 %).  Práve v 15 mesiacoch sústavného vytrácania sa pracovných miest pre ne-hispánsku populáciu treba hľadať príčiny hnevu.  Ale rubrikár Lowell Ponte nadnáša aj inú záležitosť ako vysvetlenie, kto protestuje proti zdravotníckej reforme a prečo.

Podľa doktríny o občianskych právach a zľahčovaní dopadu, ktorú použili v prípade hasičov z New Haven, ak skúšky pri prijímaní do zamestnania alebo pri povyšovaní sústavne vykazujú, že niektorá menšina v nich nie je schopná obstáť, také skúšky sú už od základu podozrivé a dikriminujúce, preto sa výsledky jednoducho zahodia do koša.  V New Haven si podľa testov len jeden jediný hasič zaslúžil povýšenie a ten bol beloch; kritériám nevyhovoval ani jeden hasič černošského pôvodu.  Mesto namietalo, že New Haven sa presne držal zákona o občianskych právach, podľa ktorého sa treba zbaviť testov, ktoré majú znevýhodňujúci dopad na Američanov černošského pôvodu.  A Ponte túto doktrínu uplatňuje na chystanú bilióndolárovú reformu zdravotníckej starostlivosti.

Kto z nej najviac získa?  47 miliónov nepoistených, ktorí v jej rámci budú mať tiež nárok na starostlivosť.  Kto na nej najviac stratí?  Chorí starší občania, ktorí v rámci zredukovania nákladov stratia rôzne výhody, odoprú im starostlivosť na konci života alebo sa im v dôsledku reforiem skráti život.  Pretože polovica nákladov na zdravotnícku starostlivosť sa týka posledných šiestich mesiacov života a zredukovanie nákladov je prioritou č. 1.

Najviac získajú nepoistení - Afro-Američania, Hispánci a imigranti, ktorých práva sa nadmerne presadzujú.  Najviac stratia penzisti, starší a chorí občania, čo sa týka vyše 80 % bielych.  Ponte cituje Dicka Morrisa z Fox News: “Princiálnym dopadom Obamovej reformy v zdravotníctve bude markantné zredukovanie medicínskych služieb, ktoré využívajú starší občania.  Už nebude platiť, že všetci budú mať nárok na všetko, na každý predpisovaný liek, na splnenie každej potreby, aby si mohli zabezpečiť kvalitu svojho života.”   Morris dodáva, že podľa Obamovho programu “starší občania už nebudú skupinou, ktorá má najväčší prístup k bezplatnej zdravotníckej starostlivosti, ale budú mať práve najmenšiu šancu dostať sa
k nej.”

Amerika je kvôli zdravotníckej reforme rozdelená ideologicky a politicky. A keďže starší občania sa budú musieť starostlivosti vzdať a mladí sú nepoistení, otvára sa tu generačná priepasť. Nositeľ Nobelovej ceny a vedátor z New York Times Paul Krugman v článku pod názvom “Nespratníci na radničných zasadnutiach” píše, že podobne ako chlapíci Richarda Nixona, aj teraz “cynickí politickí operátori… apelujú na rasové strachy pracujúcich bielych ľudí”.

Černošská nositeľka Pulitzerovej ceny Cynthia Tuckerová hovorí, že 45 až  65 % hlasitých oponentov zdravotníckej starostlivosti a la Obama motivuje rasová neznášanlivosť voči černošskému prezidentovi. Smerujeme k zaujímavým časom.

Patrick J. Buchanan: “Angry White men”
http://buchanan.org/blog/angry-white-men-1850