Ako funguje kontrola myslenia v spoločnostiach, ktoré sa nazývajú slobodnými? Prečo sú význační žurnalisti tak dychtiví, takmer reflexne minimalizovať trestnú zodpovednosť politických lídrov ako sú Bush alebo Blair, ktorí sa podieľajú na zodpovednosti za nevyprovokovaný útok na bezbranných ľudí, za spustošenie ich zeme a za zabitie najmenej 100 000 ľudí, väčšinou civilov, snažiac sa opodstatniť tento veľký zločin dokázateľnými lžami? Prečo reportér BBC opisuje inváziu do Iraku ako "ospravedlnenie pre Blaira"? Prečo rozhlasové stanice a TV nikdy neuviedli do súvislosti s terorizmom britský alebo americký štát? Prečo sa takí privilegovaní informátori, s neobmedzeným prístupom k faktom, postavili za opísanie neoverených, nelegálnych, cynicky manipulovaných volieb bez pozorovateľov, konaných pod brutálnou okupáciou, ako "demokratických", s pôvodným účelom byť "slobodnými a férovými"?

Nečítajú históriu? Alebo história, ktorú poznajú či si vyberajú k poznaniu, podlieha takej strate pamäti a zanedbaniu, že vedie k pohľadu na svet len cez jednosmerné morálne zrkadlo? Niet žiadnej hypotézy o konšpirácii. Toto jednosmerné zrkadlo zabezpečuje, že na väčšinu ľudstva sa pozerá v termínoch jeho potrebnosti pre "nás", jeho želateľnosti alebo nahraditeľnosti, jeho užitočnosti alebo neužitočnosti: napríklad, pojem "dobrých" Kurdov v Iraku a "zlých" Kurdov v Turecku.

Neomylným predpokladom je, že "my" na dominantnom Západe máme morálne štandardy nadradené nad "nimi". Jeden z "ich" diktátorov (často náš bývalý klient, ako Saddám Hussajn) zabije tisícky ľudí a je prehlásený za monštrum, za druhého Hitlera. Keď jeden z našich lídrov urobí to isté, hľadí sa na neho v najhoršom prípade ako na Blaira, v Shakespearovských termínoch. Tí, čo zabíjajú ľudí automobilovými bombami, sú "teroristi"; tí, čo zabíjajú oveľa viac ľudí kazetovými bombami, sú nóbl okupanti "bahna".

Strata historickej pamäti (amnézia) sa môže šíriť rýchlo. Len 10 rokov po vietnamskej vojne, z ktorej som robil reportéra, prieskum verejnej mienky v USA zistil, že tretina ľudí si nevedela spomenúť, ktorú stranu podporovala ich vláda. Toto demonštrovalo rafinovanú moc dominantnej propagandy, že táto vojna bola v podstate konfliktom "dobrých" Vietnamcov so "zlými" Vietnamcami, do ktorého boli Američania "vtiahnutí". prinášajúc demokraciu ľuďom Južnému Vietnamu, konfrontovaným s "komunistickou hrozbou". Médiami prenikali takéto falošné a nečestné premisy, s čestnými výnimkami. Pravda je taká, že táto najdlhšia vojna dvadsiateho storočia bola vojnou vedenou USA proti Vietnamu, severnému aj južnému, komunistickému aj nekomunistickému. Bola nevyprovokovaným vpádom do ich vlasti a do ich životov, podobne ako do Iraku. Amnézia umožňuje, že zakiaľ relatívne nemnoho mŕtvych votrelcov stále priznávame, obete až do 5 miliónov Vietnamcov sú odoslané do zabudnutia.

Kde to má korene? Určite "populárna kultúra", zvlášť hollywoodské filmy, môžu určovať, čo a ako málo si pamätáme. Selektívne vzdelanie v dospievajúcom veku plní rovnakú úlohu. Poslali mi široko používanú príručku revízie modernej svetovej histórie pre študentov, o Vietname a Studenej vojne. Toto sa učia 14 až 16 roční v britských školách, ktorí robia skúšku GCSE. Táto príručka ich informuje o chápaní kľúčových historických období, ktoré musí ovplyvňovať spôsob ich chápania súčasných novostí z Iraku a odinakiaľ.
Je to šokujúce. Táto príručka hovorí, že podľa Ženevského dohovoru z roku 1954 "Vietnam bol rozdelený na komunistický sever a na demokratický juh." Jednou vetou, pravda je odsunutá. Záverečná deklarácia Ženevskej konferencie rozdelila Vietnam "dočasne" do konania slobodných volieb 26. júla 1956. Bolo takmer isté, že Ho Či Min vyhrá a sformuje prvú demokraticky zvolenú vietnamskú vládu. Zaiste o tom nepochyboval prezident Eisenhower. "Nikdy som nehovoril s osobou znalou Indonézskych záležitostí," povedal, "ktorá by s tým nesúhlasila. … 80 percent obyvateľstva by hlasovalo za komunistu Ho Či Mina ako za svojho vodcu."

O dva roky neskôr USA nie len že odmietli dovoliť vykonať dohodnuté voľby, ale aj "demokratický" režim na juhu bol vynálezom. Jeden z vynálezcov, úradník CIA Ralph McGehee, opisuje vo svojej majstrovskej knihe Chyba! Nenalezen zdroj odkazů., ako brutálny, vyhnaný mandarín Ngo Dinh Diem bol importovaný z New Jersey, aby bol prezidentom a bola ustanovená podvodná vláda. "CIA", písal, "dostala príkaz udržiavať túto ilúziu prostredníctvom propagandy [umiestnenej do médií]."

Boli zaranžované sfalšované voľby, na Západe oslavované ako "slobodné a férové", v ktorých americkí úradníci vyfabrikovali "83 percentnú účasť voličov napriek teroru Vietcongu." Príručka sa nezmieňuje o ničom z toho, ani o tom, že aj títo "teroristi", ktorých Amerika nazvala Vietcongom, boli južní Vietnamci brániaci svoju vlasť proti americkej invázii, a ich odpor bol populárnym. Namiesto Vietnam môžete čítať Irak.
Tón toho traktátu je z hľadiska "nás". Neexistuje tu vedomie toho, že vo Vietname existovalo národné oslobodzovacie hnutie. Je tu len "komunistická hrozba". len propaganda, že "USA boli vystrašené, že mnoho iných krajín sa môže stať komunistickými a pomôcť ZSSR - nechceli byť prečíslenými", prezident Johnson len "bol rozhodnutý udržať Južný Vietnam nekomunistickým". Toto rýchlo pokračuje do Tetovej ofenzívy roku 1968, ktorá skončila stratou tisícok amerických životov - 14 000 roku 1969 - väčšinou mladých ľudí. Niet tu zmienky o miliónoch Vietnamských životov, tiež stratených v ofenzíve. A Amerika len začala "bombardovaciu kampaň": niet zmienky o najväčšej tonáži bômb zhodených v histórii vedenia vojny, o vojenskej stratégii, ktorá bola vedome určená na prinútenie miliónov ľudí opustiť svoje domy, ani o chemikáliách použitých spôsobom, ktorý úplne mení životné prostredie a genetickú štruktúru, ponechávajúc pôvodne úrodnú krajinu úplne zruinovanú.

Táto zrevidovaná príručka odzrkadľuje posun a prekrútenia v oficiálnych sylaboch, takých, ako sú prestížne sylaby z Oxfordu a Cambridge, používané ako model na celom svete. Ich odsek o Studenej vojne sa odvoláva na "sovietsky expanzionizmus" a "šírenie" komunizmu: niet tu ani slova o "šírení" pažravej Ameriky. Jednou z jej "kľúčových otázok" je: "Ako účinne zdržiavali USA šírenie komunizmu?" Dobrý proti zlému pre neškolený rozum.
"Uf, tu máte nádielku pre vás na učenie…", hovoria autori revidovanej príručky, "takže naučte sa to teraz správne." Uf, britské impérium nebolo: niet tu ničoho o ohavných koloniálnych vojnách, ktoré boli modelom pre moc následníkov - v Amerike, Indonézii, Vietname, Chile, El Salvádore, Nikaragui - aby sme vymenovali len trochu z imperiálneho sledu krvi modernej histórie, z ktorého Irak je posledným.
A teraz Irán? Bubnovanie už začalo. O koľko viac nevinných ľudí musí zomrieť skôr, než sa tí, čo filtrujú minulosť a súčasnosť, zobudia do svojej morálnej zodpovednosti, aby ochránili našu pamäť a životy ľudských bytostí?

_____________________________________

John Pilger
http://www.antiwar.com/orig/pilger.php?articleid=4871