15.12.2009

Pred niečo viacej, ako 5 miliónov rokov vyzeralo to tu, kde sa dnes nachádza Stredozemné more, pomerne inak. Niečo viacej, ako 300.000 rokov predtým vznikla v oblasti dnešného Gibraltaru, príp. Tangeru medzi Európou a Afrikou úzka šija. Logický dôsledok: more oddelené od Atlantiku skoro úplne vyschlo.

Až na hrúbku cez 3000 metrov zatvrdla vrstva kamennej soli v najnižších priehlbinách odpareného, mŕtveho mora. Od ústia Rhôny sa terén zosunul o viacej ako 1000 metrov, od ústia Nílu dokonca viacej ako 2500 metrov (informoval STANDARD).
Potom ale, pred 5,33 miliónmi rokov sa to stalo: Atlantické masy vody pretrhli skalnú bariéru pri Gibraltári. Skoro tisícnásobné prietokové množstvo Amazónky (150.000 metrov kubických za sekundu) pretieklo terajšiu morskú úžinu, nepredstavitelné 100 milióny kubických metrov za sekundu sa rozliali do vysušenej morskej panvy.

Ako bezprostredný následok paleo-pretrhnutia hrádze, stúpla hladina mora o viacej ako 10 metrov denne, ako vypočítal tím španielského geológa Daniela García-Castellanosa z Institut de Ciencies de la Terra Jaume Almera (ICTJA) v Barcelone v najnovšom vydaní vedeckého časopisu "Nature" (Bd. 462, str. 778).
Prielomom pri vedeckých rešeršiach boli seismické hĺbkové analýzy, ako aj najnovšie dáta k plánovaniu tunela medzi Španielskom a Marokom odobraté z vrtných jadier z oboch strán morskej úžiny. V hĺbke 250 metrov sa ukázala hlboká, úzka brázda. K tomu prišli modely erózie z horských tokov.

Úzky kanál ...
Podľa García-Castellanosa bol pred miliónmi rokov vyfrézovaný kanál asi 200 kilometrov dlhý, medzi 300 a 650 metrov hlboký a mal šírku medzi šesť a sedem kilometrov. Prítok Atlantiku sa prepracovával podľa toho denne viacej ako 0,4 metra hlbšie do podložia. Vo vrchole bolo dokonca odprataných 500 kubických kilometrov kameniva v časovom roz-medzí maximálne 2 roky.
To čo zrejme celkovo trvalo isté tisícročia, vyvrcholilo v jednej jedinečnej zátope. Cca 90 % morskej vody prúdilo počas niekolkých mesiacov do skoro prázdnej panvy. "Keď poznáme veľkosť kanála, možno vypočítať rýchlosť tečenia", povedal García-Castellanos v rozhovore so Standardom. Táto mala predstavovať cca 40 až 50 metrov za sekundu (cca 150 km/h).

K vyvolaniu tejto epochálnej udalosti existujú dve tézy, hovorí geológ: "Nárast vodnej hladiny celkovo, alebo tektonická aktivita, ktorá spôsobila potopenie šije." Avšak nevylial sa žiadny tisíc metrov vysoký megavodopád, ktorý predpokladal čínsky geológ Kenneth Jinghwa Hsü na základe dát z hĺbkových vrtov.
Znovuzrodenie Stredozemného mora sa uskutočnilo podľa García-Castellanosa "cez viacej kilometrov širokú rampu", na ktorej si voda pri spáde od jedného do štyroch percent vytvorila cestu do solnej púšte.

... s obrovskými účinkami
Efekt na vtedajšiu klímu bol enormný, je García-Castellanos presvedčený. V porovnaní s aktuálnou stratou Aralského mora musela nová vodná plocha spôsobiť masívne vyparovanie. Je to jednotlivý prípad zemskej histórie, pre ktorý treba nové modely – aby sme pochopili, aké zmeny môže takáto náhla zmena vyvolať.

 (Jan Marot z Granady/DER STANDARD, Printové vydanie, 10.12. 2009)
Der größte Dammbruch der rdgeschichte
http://derstandard.at/1259281548298/Der-groesste-Dammbruch-der-Erdgeschichte