Je pravda, že Čečencov
bežne nazývajú teroristi, tento film sa nás však snažil presvedčiť,
že nie sú to Čečenci, ktorých by sa mali nazývať teroristami. Museli
sme vidieť 30 minútový film, aby sme sa presvedčili a nazreli na
problematiku z druhej strany a uvedomili si, že pravda nemusí byť
taká, akú nám ju podávajú médiá, čo okrem úžasnej moci médií ovplyvňovať
verejnú mienku a myslenie ľudí svedčí aj o inom - o populárnych
nálepkách, ktoré môžu niesť silný negatívny alebo aj pozitívny náboj
a proti ktorým je takmer nemožné sa brániť.
Zamyslime sa však nad
ostatnými prípadmi na svete, nad ostatnými konfliktmi, nad ostatnými
mediálnymi nálepkami - Oklahoma a Timothy McVeigh, New York a 11.
september, Palestína a utečenecké tábory, Severné Írsko a strana
Sin Fein atď. Aké ľahké je prisúdiť niekomu nálepku - terorista,
antisemita, rasista, separatista, nacionalista, populista....- to
všetko sú populárne mediálne nálepky, ktoré všetky nesú silný negatívny
náboj. Napriek tomu, že film o Čečensku nie je najlepším príkladom,
keďže politici (tí politici, ktorých predstaviteľka Amnesty International
tak odsúdila ako bažiacich po moci, s čím možno vo všeobecnosti
súhlasiť) jej umožnili používať budovu českého veľvyslanectva a
premietať tam tieto filmy.
Takíto ľudia (AI) sa radi
štylizujú do podoby akýchsi martýrov, obetí, neuvedomujúc si, že
svojím odhodlaním, svojou prácou, zanietením až fanatizmom posúvajú
dopredu agendu politikov, ktorú by nebolo možné pretlačiť formálnym
či diplomatickým spôsobom /vieme, že Američania nazývali Čečencov
"bojovníci za slobodu", na čo Rusko reagovalo protestami/
a práve vďaka politikom majú možnosti, ktoré majú - prenájom priestorov,
mediálnu pozornosť, nemalé finančné prostriedky a dotácie, atď,
atď. Ich zanietenosť do určitej miery možno chápať, pretože ak sa
profesionálne venujete vojenským konfliktom vo svete, ich analýzam,
uvidíte mnoho bolesti a utrpenia, ktoré vás poznačí a hlavne zradikalizuje.
Ak sa profesionálne venujete rasizmu, niet divu, že na uliciach
vidíte samých neofašistov aj tam, kde nie sú. Ak sme videli film
o čečenských teroristoch, znamená to, že niekto chcel, aby sme ho
videli, že niekto chce, aby sme sa o tom dozvedeli, niekto chce,
aby sme si mysleli, že Čečenci sú obete a nie sú to len Čečenci.
Podobný film by bolo možné
natočiť z pohľadu každej skupiny, ktorá je nositeľkou negatívnej
nálepky. Spojené štáty sa zúčastnili množstva vojenských akcií,
ktoré ak by boli natočené rovnako emotívne, poskytli by nám rovnako
hrozný, ak nie horší pohľad na ich "mierové operácie".
Nepremietajú sa však v budovách veľvyslanectiev a žiaci škôl nechodia
povinne na tieto predstavenia.. Znamená to, že neexistujú? Nie.
Len o nich nevieme, pretože niekto nechce, aby sme o nich vedeli.
Rovnako ako je dôležité vedieť kto je ten niekto, je dôležité vedieť
i to, že tento jav tu je a existuje. Na festivale filmov nie je
ani jeden snímok o konflikte v Severnom Írsku z pohľadu Severoírčanov,
ani jeden snímok zo Stredného východu z pohľadu Palestínčanov, ani
jeden snímok o 11. septembri z pohľadu Arabov či Vojna v zálive
z pohľadu Iračanov a všetky tieto skupiny sú pravidelne označované
už spomenutými negatívnymi nálepkami. Naopak - takmer každý film
sa zaoberá dnešnými "horúcimi témami" - menšiny, terorizmus,
feminizmus a práva žien... Tu sa ale dostávame k faktu, že celá
prehliadka filmov pod názvom Jeden svet nie je nič iné ako posúvanie
propagandy k divákovi spôsobom, ktorý je pre neho emotívnejší, zaujímavejší
a presvedčivejší.
Prúdu