Rubrika: Rusko 2007

Sobota 29. júl 2007 sa do kalendára zapísala ako pamätný deň nielen pre Rusko, ale i pre celý svet. Ponor, ktorý prirovnávajú k pristátiu na Mesiaci uskutočnili dve miniponorky Mir-1 a Mir-2  prvý krát na svete v práve tento deň na dno Barentsovho mora do hĺbky presahujúcej 4 kilometre (4200 metrov). Na dne umiestnili titánovú ruskú zástavu, ako to už prví mávajú vo zvyku.

Výskum morského dna a odobratie vzoriek je však len súčasťou tohto historického ponoru. Expedícia mala tiež geopolitické ciele – definovanie ruských hraníc smerom k Severnému pólu. Miesto je podľa amerických výskumov bohaté na minerály a najmä zemný plyn, ktorého zásoby môžu v oblasti tvoriť až štvrtinu svetových zásob.

Tom Casey, hovorca Ministerstva zahraničných vecí USA tento krok okamžite spochybnil, aj keď uznal nárok Ruska uplatniť svoje práva v tejto otázke. Prvý krát si Rusko uplatnilo nárok na toto územie v roku 2001, OSN však vyžadovala viac dôkazov.

Sovietsky zväz a následne Rusko formálne vlastnilo toto teritórium od 20-tych rokov minulého storočia. V tých časoch bolo na všetkých ruských mapách toto územie zobrazované ako ruské teritoriálne vody. Rusko však svoj nárok spochybnilo ratifikáciou konvencie (Law of the Sea ) z roku 1997 (za éry Jeľcina), v ktorej sa uvádza, že Ruská federácia si môže, podobne ako ostatné štyri krajiny za Arktickým kruhom (USA, Kanada, Nórsko a Dánsko) nárokovať len 320 – kilometrový pás ekonomického územia od svojho pobrežia. 

6. augusta opustil pobrežia USA aj americký ľadoborec The Healy napriek tomu, že USA túto konvenciu neratifikovali a prezident Bush teraz urguje, aby ratifikovaná bola: „Pridanie sa (konvencii) bude slúžiť bezpečnostným záujmom Spojených štátov a... dá Amerike miesto za stolom, za ktorým sa bude rozhodovať o dôležitých a vitálnych záujmoch.“ Americká ratifikácia konvencie by mohla Rusku sťažiť alebo úplne zabrániť uplatnenie svojich práv na dané územie. Po ratifikácii volajú mnohí americkí kongresmani ( napr. Richard Lugar, Indiana).

Napriek tomu, že Rusko svoj nárok stratilo, rovnaká konvencia mu umožňuje získať toto územie späť – pod podmienkou, že dokáže, že Lomonosov hrebeň je podmorským pokračovaním sibírskej kontinentálnej platformy a teda ruského územia.

Rusko by takýmto spôsobom transparentne odpovedalo na všetky možné dohady a otázky ohľadom vlastníckych práv územia, ktoré Rusko vlastnilo a za éry „milovníka západu“ bolo toto vlastníctvo spochybnené. 

_____________________________________________

Roman
Diskusia: