rubrika: slovensko 2009

  Myslela si, že ak svoj „věhlas“, ktorý získala najmä v českých filmoch, presmeruje do slovenskej politiky, a automaticky sa z nej stane prinajmenšom Dagmar Havlová. Uverila, že dobre zahrá aj túto svoju politickú rolu. Lenže politika nie je divadlo.

  Najskôr sa pokúsila slúžiť Václavovi Havlovi, tomu slabučkému dramatikovi, ktorého výtvor Porubjak prikázal inscenovať na doskách SND, lebo v Čechách na ten kus nikto nechodí. Našťastie, tohto naivistu nahradil  profesionál Václav Klaus. Každý študent prvého ročníka politológie vie, že umenie je o hodnotách a politika o záujmoch! Práve Havel s Dienstbierom posunuli našu hrdinku na post veľvyslankyne.

Po jej účinkovaní v Rakúskej republike zostalo jediné: odhalené prsia v bulvárnom časopise. Keďže je nepoučiteľná, lebo zaťatá, túžbu si zopakovala. Žena sa aj zničí, ak nedosiahne to, čo si zaumienila... Stalo sa to, čo nie je možné v praxi nijakého suverénneho štátu na svete: žena, ktorá do poslednej kvapky krvi bránila tzv. spoločný štát – Československo, nastúpila na post veľvyslankyne Slovenskej republiky, teda štátu, ktorý od začiatku nechcela, iniciatívne proti nemu vystupovala, teda ho vehemetne odmietala.

Na to, aby sa človek stal veľvyslancom štátu, ktorý odmietal, nechcel a vedome proti nemu bojoval treba dokonalú stratu pamäte! Jej amorálny postoj je svetový unikát! Najmä, keď sa práve ona dožaduje kultivovanosti a mravnosti v politike.
Vo Varšave priniesla do diplomatickej praxe to, čo poznala dokonale z divadelného prostredia aj z filmárskej práce, ak chcela získať titulnú úlohu: intrigy, klebety, ohováranie, manipulácie, neschopnosť racionálne konať, hysterické rozhodnutia, náhle návaly „geniálnych“ nápadov, ktoré Slovenskú republiku stáli milióny.

   Jej bystrejší predchodcovia aj Dáša Havlová aj Milan Kňažko sa z politiky pokorne vrátili do divadla a do televízie. Naša „ tzv. politička“ bývala skvelá herečka, každá jej rola či už vo Vláčilovi alebo v Menzlových filmoch, ale najmä s Ctiborom Filčíkom v Dostojevského Krotkej, za ktorú Slovensko dostalo Zlatú ružu z Monte Carla – sa natrvalo zapísala do dejín slovenského umenia!  

   Stalo sa to, čo sa stať muselo. Skúsila ako manželka známeho človeka kandidovať na prezidentku. Vyslúžila si akurát celoslovenský posmech. Lenže ona je ctižiadostivo vytrvalá. Znova vsadila, tentoraz opäť na zlého Dzurindovho koňa. Na koňa sa vysadá vtedy, keď mu to behá, nie vtedy, keď začína krívať... Teraz je frustrovaná, že sa jej nesplnili očakávania, ktoré si pri vstupe do politiky navymýšľala. Preto okolo seba kope a za svoje opakované neúspechy viní okolie, nekultúrne prostredie slovenskej politickej scény, či hašterivosť v parlamente. Najnovšie si pribrala na pomoc fikciu, že ju sledujú a odpočúvajú tajné služby. Každý neúspešný človek, a naša politička je skrátka dokonalý prepadák, si vymýšľa a viní zo svojho neúspechu každého a všetko. Jej prítomnosť v parlamente má jediné poslanie. Týždeň si doma hotuje nejakú tému, potom ju v parlamente „nanesie“, ale stačí aby ju poslanec koalície sfúkol jediným bonmotom a zase musí dva týždne študovať, aby niečo vydumala. Je overené, že každá hlúposť, obmedzenosť aj namyslenosť je najmä vytrvalá. Naša sociologička je šokovaná, že role, ktoré hráva v slovenskom parlamente vôbec nikto neoceňuje. Neprichádza herecka droga – potlesk, skôr výsmech. Nič z rekvizít, ktoré sa po celý život tak drela nefunguje ani nezaberá. Ani dramatické pauzy, ani gestá, ani mimika ani chôdza. Nič: všetko to čaro v politike neplatí. A tak naša bystrá chuderka, skúša šťastie v inom umení.

  Najnovšou módou Slovenska pre neúspešné a frustrované manželky je spisovanie kníh. Spisovateľ nespisuje, obvykle tvorí. A tak nás naša neúspešná prezidentka a ešte neúspešnejšia politička obšťastňuje spisovaním. Nikto to síce nečíta, ale povesť o tzv. spisovateľke sa po „spriaznených médiách“ šíri ako cunami.

   Skutky vášnivej političky sa podobajú Dobšinského rozprávke O hlúpej žene. Aj ona nakupuje za slnečnicové semiačka hrnčeky a potom bije hrnčeky palicou, ale najmä nás po hlavách pri každom svojom verejnom vystúpení v parlamente či na TA 3. Pritom hrnčekom nadáva Pomknite sa! Jej posledný ešte nerozbitý hrnček – manžel, dostal od Boha briskný mozog, ktorý jeho polovička postráda. Aby aj jeho nerozbila, potichu a pod papučou vedľa seba toleruje život s Hlúposťou. Má to svoje výhody. Na pozadí hlúposti manželky, vyniká jeho Bystrosť do nebotyčných výšok. Chlapsky je to síce trápne, ale marketingovo dobre vymyslené!                

Drahoslav Machala