Americké deti hlúpe ako drúky
Už nejaký čas na diaľku diskutujem s dlhodobým čitateľom, ktorý je náhodou už dlho profesorom na strednej škole v Oaklande - s veľmi milým človekom, ktorý na škole privítal a do života vyprevadil celé generácie mladistvých a ktorý má nádhernú poetickú citlivosť a duchaplný pohľad na život, na svoju rodinu a na svoje milované učiteľské povolanie.

A ten mi v reakcii na úvahy o súčasnej mládeži, kde vyslovujem názor na mnohé neblahé činitele, utvárajúce jej myseľ, často píše, čo by sa proti tomu dalo urobiť a ako ďaleko by to až mohlo zájsť. Jeho reakcia v skratke: toto dnes nielenže je zlé; to je hrôzu naháňajúce.

Tento môj priateľ pre mňa často sumarizuje, čo vidí na vlastné oči, každý deň, každý mesiac, rok po roku vo svojej triede. A nehovorí len o očividnom úpadku intelektuálnych schopností študentov v priebehu posledných rokov, o zreteľných sklonoch k ľahostajnej lenivosti a nepoctivosti alebo o fakte, čomu sú vystavení prostredníctvom mobilných telefónov, iPodov a prehnaným sledovaním televízie, čo každému nastupujúcemu pokoleniu nepochybne v mozgu utvára skraty. O tom podľa neho absolútne niet pochýb.

Takisto nehovorí len o fakte, že dnešné deti sú prehnane chránené a vychovávané ako v bavlnke, že netrávia dostatok času vonku a dostatočne telesne necvičia, a tak potom nevedia identifikovať ani len základné rastliny, zaobchádzať s bežnými nástrojmi, či čokoľvek postaviť. Aj v tomto prípade platí, že presne tak to je. I keď sa o tom všeobecne hovorí a tragicky sa to ignoruje,to nie je nič nové.

Môj priateľ však zachádza oveľa ďalej. Tu nejde len o tento druh úpadku. Tu nejde len o všeobecné ohlupovanie. Pravda je oveľa škaredšia.
Pokiaľ ide o štátne vzdelávanie v mestách, my, Američania, sme v podstate dosiahli dno. Teraz sa nachádzame v bode, kde už spoločnosť začne draho platiť za to, že sa do života dostávajú nevedomí mladiství, ktorí sa premenili na nevedomých dospelých - a to sa čoskoro jasne ukáže. Ak sa nazdávate, že hordy ľahko zastrašovaných, bezduchých fundamentalistických evanjelických kresťanských lemúr, to je zlé pre dušu tejto krajiny, len si trochu počkajte!

Teraz sa to už natoľko zhoršilo, ako sa môj priateľ chystá do penzie, že celkom vážne uvažuje o vysťahovaní z krajiny, aby ušiel pred tým, čo vidí ako istý kolaps fungovania americkej spoločnosti v nasledujúcich pár rokoch, vďaka absolútne nezvratnej skaze a šokujúcemu - takmer nezbádejnému - ohlupovaniu amerického mozgu. Také je to zlé.

Môžete si myslieť, že v tomto prípade zrejme ide o nejakého nahnevaného spiatočníka, unaveného starého učiteľa, ktorému už dávno prestalo na veciach záležať. Ale tak to vôbec nie je. Učiteľovanie je jeho život. Vraví, že má rád svojich študentov, že miluje vzdelávanie arád mladým zobúdza myseľ. Problémom je, že tohto teraz čoraz menej vidí. To je ako roztápanie polárnych ľadovcov. Isteže; už celé roky sú tu alarmujúce údaje, ale kým to na vlastné oči jasne nevidíte, tá útrobná hrôza vám jednoducho nedôjde.

Uvádza štúdie, správy, presné údaje, ktoré dokazujú strašné úcinky televízie na vývoj detského mozgu (vystavenie dieťaťa televízii pred vekom 6-tich rokov značí, že sa v ňom automaticky narúšajú základné poznávacie schopnosti a orientácia v priestore, čo ho potom poznačí na celý život) až po fakt, že kvôli úkladnému povinnému testovaniu učiteľov a profesorov, ktoré sa teraz všade vnucuje, zo 182 školských dní roka sa 110 venuje nejakému testovaniu niekde na niektorom mieste v škole. Ako hovorí jeden z jeho kolegov: "To je ako vážiť teľa dvakrát za deň a pritom ho zabudnúť nakŕmiť."

Ale dôležité je, že jeho študenti vykazujú z roka na rok čoraz menšie schopnosti zhostiť sa aj najzákladnejších intelektuálnych úloh, od porozumenia jednoduchých dejín a mierne komplexnejšieho súboru ideí, až po (čo dokazuje na niekoľkých príkladoch, ktoré ho mimoriadneznepokojujú) schopnosť definovať také pojmy ako "agrikultúra", či dokonca "demokracia". Toto ani jeden študent nebol schopný urobiť.

A je to ešte horšie. Priateľ cituje fakt, že zo 6 000 stredoškolských študentov, ktorých doteraz počas svojej kariéry učil, sa do jeho triedy dostáva zakaždým len veľmi malá skupinka študentov, schopných riadne používať a rozumieť písanej angličtine. Nevedia poriadne sformovať vetu. Nie sú schopní písať text s adekvátnym sa dostáva do jeho triedy používaním odstavcov. Keď si mali nedávno sami urobiť riadky, s hrôzou zistil, že ani jeden študent nevedel používať pravítko.

Toto je, v krátkosti, prílivová vlna hlupákov a kedysi nadšene odhodlaní, teraz čoraz nahnevanejší učitelia ako môj priateľ, nemajú žiadnu moc ju zastaviť. A čo je najhoršie: tomuto nie sú na vine ani deti. To sú len obete strašne zlyhávajúceho vzdelávacieho systému.

Potom začíname diskutovať a obracať pozornosť na škaredú skutočnosť, že vláda a mocenské elity tejto krajiny absolútne nie sú ochotné urobiť čokoľvek, aby vytvorili naozaj efektívny školský systém, ktorý by posielal do života inteligentných, duchaplných, výrečných občanov. A prečo by mali? Veď čím hlúpejšie je obyvateľstvo, tým ľahšie je mu vládnuť, mať nad ním kontrolu a vysielať ho do vojen, ktoré nemožno vyhrať.

Jasa často snažím obrátiť diskusiu k pozitívnejšiemu tónu. Veď napriek úpadku vzdelávacieho systémumožno vidieť mladistvých, zakladajúcich nové hnutia a venujúcich sa pozitívnemu aktivizmu, čo unich často obdivujem. Práve tie deti urobili z internetu to, čím je dnes. Zrevolucionalizovali médiá. Zrútili všetky pravidlá. A toto stále ešte robia.

Tí najlepší dizajnéri, spisovatelia, umelci, básnici, kuchári, atď., ktorých stretám, nemajú ani tridsať. A univerzity sú stále ešte tu, i napriek tej mentalite "priemyselného produkovania vzdelancov", odhodlanej pripraviť študentov o schopnosť nadchýnať sa a byť zdravo zvedavý. Ako to tie deti dokázali? Ako sa im podarilo vyhnúť tomu strašnému štátnemu školstvu? Ako sa vyhli tomu ohlupovaniu Ameriky? Čo pred pubertou nikdy nesledovali televízne shows? Vychovávali ich niekde inde, v Indii, Ázii, v Rusku? Chodili všetky do Montenssori či waldorfských škôl, jedli len celozrnné potraviny, hrali sa s prskavkami a dlho pobývali v divej prírode? Sú tieto deti štastnou náhodou? Výnimkou? Alebo len čírou náhodou mali štastie?

Môj priateľ by povedal, že práve tým skutočne sú: mali štastie, sú bohaté, narodili sa v zahraničí, vzdelávali ich na súkromných školách... a vyskytujúsa len veľmi zriedka. Väčšina vplyvných rodičov v Amerike - a mnohí z tých, čo vplyvní nie sú - dávajú svoje deti do súkromných škôl hneď od začiatku a tí chytrí im neumožňujú sledovať televíziu, upierajú im nevýživnú stravu v bufetoch narýchlo a nedovoľujú im hrať video-hry. (Toto samotné, samozrejme, eštenezaručuje inteligentné, ladné dieťa, ale v porovnaní s nádejou na úspech cez štátny školský systém, to istotne nie je na škodu.) Lenže akej časti obyvateľstva sa toto týka? Troch percent?

Pokiaľ ide o ostatných, dôkazy o rozklade sa veru zdajú byť ohromujúce - a to do tej miery, že možno dokonca povedať, že najväčšou hrozbou pre Ameriku nie je globálne otepľovanie, sústavné vojnové štvanie, nevýživná strava, či nízkoúrovňová rádioakvitita, ale príliš neuvedomelé obyvateľstvo na to, aby vedelo, ako sa s tým vysporiadavať, nieto ešte ako veci zmeniť k lepšiemu.
Je totopríliš fatalistické?
Nerobte si starosti. Čoskoro tu nebude nikoho, kto by poznal význam tohto slova.

(krátené)
Mark Morford, San Francisco Gate
http://www.serendipity.li/more/american/_kids.htm

Súvisiace:
Učenie sa byť hlúpym v kultúre dolára