Tento článok sa venuje tomu, čomu nacionalisti málokedy venujú pozornosť: celebrity a populárna kultúra a ich vplyv na liberálno-demokratický systém a na našu konzumnú spoločnosť. Konkrétnejšie, sústreďuje sa na rolu žien v našej liberálnej demokracii a v populárnej kultúre.

Táto záležitosť je neoddeliteľnou súčasťou nášho života: nemôžete sa vyhnúť bulváru, americkým televíznym show, ani roli prominetných žien v liberálnej demokracii (napríklad Hillary Clintonová). Okrem toho, naša ekonomika sa veľkou mierou spolieha na konzumerizmus - zvlášť konzumný životný štýl, nepriamo vnucovaný ženám prostredíctvomreklám a celebritnej kultúry - a na prácu žien.

Záleží na tomto vôbec z politického hľadiska? Záleží na vyvádzaní Paris Hiltonovej, Britney Spearsovej, Lindsay Lohanovej? Bola princezná Diana dôležitá? Osoba starej školy s lavičiarskym presvedčením by povedala "nie".

Fetišizácia ženských celebrít v našej kultúre je podľa takýchto symptómom fetišizácie kapitalistickej konzumnej výroby.Keď sa kapitalizmus zruší, v reklamách alebo vo filmoch sa budú objavovať len komunistické ženské vzory - robotníčky, roľníčky na ryžových poliach, matky so socialistickými deťmi a podobne.
Po vynorení sa novej ľavice sa vzory žien kapitalistickej spoločnosti trochu skvalitnili; sovietske a maoistické predstavy sa už pokladajú za prekonané. Ale ja sa v tomto obrátim skôr na Evolu, než na Marcusea. Myslím si totiž, že práve on sa na to najviac hodí. Mnohé z jeho "duchovných typov" a "rás" (ako ich definuje) majú typické maskulínne a feminínne charakteristiky.  

Evolove duchovné typy
Čitatelia, ktorí ho čítali vedia, že definoval mnohé duchovné typy, známe z mýtov, náboženských textov, folklóru a podobne. Bol presvedčený, že práve tam sa nachádza metafyzická pravda a že úlohou tradicionalistických učencov je vysvetľovať ju. Napríklad udalosti, ako ich popisuje biblia, považuje za doslova pravdivé, t.j. za presné popisy metafyzických štádií rôznych záležitostí.
Evola často začína svoje úvahy "metafyzickými dejinami", t.j. rôznymi vekmi metafyzického rozvoja (podľa jeho porozumenia postupného úpadku) človeka. Prvotnú duchovnosť nazýva "slnečná" (solárna), "uránska", "demetrijská", "titanská" a amazonská (okrem iných). Najprv sa budeme venovať duchovnosti amazonskej.

Amazonský duchovný typ reprezentuje zaujímavú kombináciu mužskej i ženskej duchovnosti. Pre Evolu je "amazonské" reakciou, aj transmutáciou. "Demetrijská" duchovnosť je ženská, materinská, egalitárska, pacifistická, kolektivistická - najbližšíe tomu zodpovedá pohanské vyznávanie "matky Zeme" a kulty nového veku (možno dokonca aj moderný boj za životné prostredie). V kontraste k tomuto stojí hrubá "titanská" duchovnosť - krutá, mužská, militaristická, falická (v čisto telesnom zmysle), stále siahajúca po vyššom duchovnom štádiu, ktoré reprezentuje "uránska" a "slnečná" duchovnosť.

Amazónstvo je reakciou proti hrubosti titanskej duchovnosti a je to obrana cností demetrianizmu. Podľa Evolu dve rivalské duchovnosti - ultra-ženská demetrijská a ultra-mužská titanská - sa zrazili a vyprodukovali ženskú duchovnosť, ktorá sa žiadnej inej nepodobá. Amazionizmus je ženský, lenže ten si osvojil aktívne, mužské a bojovné charakteristiky. (Evola nemá nič proti militarizmu alebo proti bojovníkovi, samozrejme, ale prekáža mu militarizmus bez vyššej, "solárnej" duchovnej stránky. Militarizmu titanskej duchovnosti zase úplne chýba transcendentná duchovnosť; ide o používanie sily na dosiahnutie púhych materiálnych cieľov.) A tento amazoniazmus teraz prevažuje. Ako píše Evola: "Žena teraz často presadzuje svoje prvenstvo v nových "amazonských" formách. Preto vidíme novú maskulinizovanú športovkynu, nevydatú ženu, ženu, posadnutú len jednostranným rozvojom svojho tela, ktorá zrádza poslanie, aké je pre ňu normálne v civilizácii živého typu a stáva sa emancipovanou a nezávislou, dokonca preniká aj do politiky."

Amazonky vstupujú do sféry populárnej kultúry
Dá sa povedať, že tieto tendencie, o ktorých písal Evola ešte v roku 1936, pretrvávajú až do dnešného veku. Hodnotiac populárnu kultúru posledných desať rokov, skutočne môžeme povedať, že žijeme vo veku amazoniozmu.

Všetci viemez reálneho života, že ženská agresivita, to je výnimka a nie pravidlo. Vojna, to bola vždy mužská záležitosť a práve tí najviac bojujú (a zomierajú) na bojiskách. Je pravda, že vo vietnamskej vojne bojovali aj komunistické vojačky, takisto v sovietskej Veľkej vlasteneckej vojne, ale opäť: toto sú výnimky.
Nuž prečo teda v posledných akčných filmoch a televíznych programoch zobrazujú ženy pri pilotovaní stíhačiek, pri kick-boxingu, strieľaní, lámaní krkov, atď., akoby išlo o mužov? Prečo portrétujú ženy s mimoriadnom telesnou silou - väčšou, než je mužská (super-ženy,"Buffy", "Xena", Battlestar", "bionická žena")?

Nacionalisti všetko toto zvyčajne pripisujú konšpirácii - konšpirácii hollywoodskych spisovateľov, režisérov a producentov, ktorí premieňajú ženy na mužov, maskulinizujú ich. Tieto analýzy zvyčajne odrážajú názor, že biela rasa vymiera, potrebuje viacdetí ale nemá ich vďaka feminizmu a iným moderným neduhom. Západná populárna kultúra, ktorá je ohromne vplyvná, istotne povzbudzuje ženy k "feministickej" bezdetnosti. Ženy vedú (vo filmoch) dobrodružný život a deti, manžel, hypotéky a práca v domácnosti sú im len na obtiaž. Toto je explózia amazionizmu. Prečo?

Mnohí bieli nacionalisti by to hneď pripísali etnickému pôvodu skupiny ľudí, ktorí majú kontrolu nad Hollywoodom, americkými televíznymi štúdiami, nahrávacími spoločnosťami, atď. Tá skupina chce vraj zničiť bielu rasu propagovaním feministickej bezdetnosti a miešaním rás. Ale Evola by to vysvetlil metafyzicky: dnes žijeme v temnom veku, ktorý je svedkom explózie duchovností, ktoré sú negáciou uránskej a slnečnej duchovnosti,ktorá je jeho najobľúbenejšou. Inými slovami, amazionizmus populárnej kultúry je len typickým znamením doby; žiadna etnická skupina nám ho nevnucuje. Tomuto vysvetleniu ja osobne dávam prednosť.

Ženy v politike
...Hillary Clintonová sa momentálne uchádza o Biely dom a mnohé liberálne feministky jej kampaň podporujú bez ohľadu na jej skutočný politický program a to preto, lebo sa nazdávajú, že nastal čas pre "ženskú prezidentku". Margaret Thacherová a Indira Ghándiová, to sú dve ženy, ktoré vytvorili precedens pre ženy ako hlavy štátu. Thacherovej propagandisti ju predstavovali ako britskú bojovú princeznú Boudiceu, rozhodne amazónsku postavu, ktorej príbeh Hollywood čoskoro sfilmuje v štýle "Kráľa Artúra" (2004). Zaujímavejšia je však rola, akú ženy zohrávajú, keď pomáhajú pri tom, aby niekoho zvolili.

Toto je do istej miery prirodzené. Manželky a ženské partnerky často povzbudzujú svojich manželov k dosiahnutiu vyšších cieľov, urobiť vo svojom živote viac, získať si rešpekt alebo získať postavenie, aké si oprávnene zaslúžia. Do istej miery je to zdravé a dôsledky nie sú zásadne len zlé ako v prípade Blaira, Clintona alebo Macbetha. A muži zámienku nacionalizmu často používajú na stretnutia v alkoholických výparoch, kde sa len ponosujú na isté správanie menšín. Ale ak takíto nemajú adekvátne schopnosti uspieť v politike a profesionálne zručnosti, nepodarí sa im k sebe pritiahnuť manželky, ktoré by ich podporovali a povzbudzovali.
Ale vyšší počet žien v politike nevyrieši všetky neduhy. Stačí sa pozrieť na austrálskych komunistov, ktorí priťahujú veľký počet mladých žien - ale takých, čo sú - podľa mojej skúsenosti - zatrpknuté a duševne zdeformované, lebo sa cítia byť prenasledované a diskriminované kvôli svojej sexuálnej orientácii. ...

(krátená ukážka)
Welf Herfurth, Fufor´s unregelmassige news
http://fufor.twoday.net/stories/4624928/