Keď nedávno spevák Sting pre isté nemecké noviny povedal, že ak by mal možnosť voliť v prezidentských voľbách v USA, volil by namiesto Busha, hoci aj šimpanza.
Na Slovensku nemáme toľko šimpanzov, ako je v Amerike, zato však máme baranov, ak sme ich už všetkých nevykántrili na našich holiach a stráňach. Pohybovať sa po týchto holiach a stráňach je dnes nebezpečné nielen pre baranov a tak treba chápať, že stamodtiaľ sa presunuli dolu do dolín, do miest, inštitúcií, parlamentu.
Slovenské barany, to sú naše barany, ako by povedal líder SNS, na ne dopustiť nedáme. Tak veru, čo je naše, je naše, cudzie nechceme, ani cudzích baranov. To, že o ich " pripustenie " na slovenské hole a stráne líder SNS bojuje ako lev, je už druhá strana tejto mince.

Je skutočne zaujímavé pozorovať, ako sa po "revolúcii chryzantén" v bývalom Československu, rozprćhli súdruhovia na všetky strany, teda hlavne do strán, ktoré vznikali ako huby po daždi a dnes je ich už vyše sto. Súdruhovia sa v nich adaptovali, stabilizovali a trpezlivo čakali, tak ako Nemci hovoria - gedult bring Rosen - trpezlivosť prináša ruže.

Boli v každej strane, v jednej viac, v druhej ich bolo zasa menej. Medzitým sa "pokresťančili", aby tak dali punc svojej minulosti a čuduj sa svete, všetci títo súdruhovia nám tajuplne prezradili, že v mladosti miništrovali, či chodili do kostola. Takýmto spôsobom si chceli pridať k svojmu egu isté hodnoty.

To pochopili aj súdruhovia. A tak keď sa k moci namiesto "súdruhov hnutia" dostali " súdruhovia zmeny" museli zmeniť svoju taktiku a tak ako dobrý krmník vylíže svoj válov, tak aj oni sa jali lízať nové válovy, lebo v tých slovenských už boli len čisté pomyje, bez krmného šrotu. Lízali sme komunistické válovy, môžeme lízať aj kapitalistické, válov ako válov, len nech je plný. S takýmto sloganom vykročili za krajším /svojím/ zajtrajškom "súdruhovia zmeny" , aby naplnili "krajší osud" Slovenska, ktoré ako štát tvrdo odmietali, aby si ho potom prisvojili a takpovediac "zveľaďovali", hlavne však pre svoj osoh. Z lízania válovov sa nielen priberá, ale gazda vás môže aj česadlom poškrabkať po chrbte, čo každej svini, robí dobre.

Aby však len nelízali, bolo treba aj inak predstierať prácu na poli štátnom, podujali sa robiť reformy. Ich súdruhovia predchodcovia v tom mali veľké skúsenosti, raz to bola reforma zvaná kolektivizácia, inokedy elektrifikácia a ďalšie - ácie. Aby "súdruhovia zmeny" v hanbe nezostali za "súdruhmi hnutia" či ich predchodcami "súdruhmi z presvedčenia" začala sa na Slovensku Veľká októbrová reformácia. V takejto veľkolepej reformácii sa zreformuje aj to, čo sa zreformovať nedá, alebo aj to čo ani niet. Tak ako Veľká októbrová revolúcia aj Veľká októbrová reformácia bola len "hmlovinou Andromédy", aby si súdruhovia prikryli svoje chúťky týmito perinami.

Na chvíľku dnes zažmúrte oči, aby ste sa preniesli o dvadsať rokov dozadu, potom oči otvorte, pozrite sa na televíznu obrazovku a čo vidíte ? Súdruhovia vám znova rozprávajú, ako vedú tento štát k blahobytu a rozvinutému kapitalizmu, tak isto ako predtým vám hovoria, že musíte im dôverovať, lebo nikto iný, len oni to vedia najlepšie, v parlamente ako výdobytku demokracie dnes existuje rovnaká lobby, ako kedysi v Národnom zhromaždení, keď predseda JRD z východu republiky nabalil v Košiciach desať demižónov tokajského a vrátil sa domov, aby zvestoval svojim družstevníkom, že sušička BS-6, alebo hotel na Zemplínskej Šírave bude. Vtedajšie "všimné" sa dnes nazýva honosne "korupcia" a je ďaleko rozšírenejšie ako vtedy. Lekárov syn musel byť vtedy lekárom, aj keby traktory padali, dnes je to rovnako, len vo všetkých sférach. V nemocniciach pracujú rodinné klany, ktoré po ich privatizácii zmenia sa na rodinný podnik.

Naši starí a dobrí súdruhovia sa nám vrátili, trpezlivo si vyčkali na svoj čas, lebo ako to už vtedy vedeli čas sú peniaze a tak sa oplatilo čakať. Jeden z tých žijúcich "dobrých" súdruhov, ktorí si žije vo vile v Bratislave si musí každé ráno pretierať oči odvarkom materinej dúšky, aby uveril, v čo už ani sám neveril.
Súdruhovia sa vrátili zo záhrobia. A tí, ktorí verili, že na Slovensku bude niekedy skutočná demokracia, sa pomaly odoberajú znova "choždeniu po mukám" po slovensky povedané, chodeniu po kanáloch.
Lebo dnes platí to čo v neblahej pamäti povedal zemitý súdruh, ruský mužík N. S. Chruščov: "Ja vašu kuzkinu mať, my vám ukážeme, kto sú tu páni."

Prichádza éra "demokratických súdruhov" , ktorým sa o demokracii doslova práši z úst , či už sú to "súdruhovia hnutia", "súdruhovia zmeny", "súdruhovia národniari", "súdruhovia kresťania", či " súdruhovia švagrovia náčelníka Attilu".
Všetko čo sa deje, deje sa samozrejme v mene demokracie. Aby sme mohli mať demokraciu musíme mať aj nezamestnaných, aj biednych, aj hladných. Akáže by to bola demokracia, bez nich ?
Akáže by bola demokracia bez bohatých, oligarchov, či generálov podsvetia, alebo generálov, ktorí raz idú generálom podsvetia po krku a inokedy s nimi spolupracujú?
Aj cestovanie po svete je výsadou demokracie, hoci necestujeme za poznaním, ale za prácou, lebo kto chce pracovať, prácu si musí aj nájsť. Tí, čo pracovať nechcú, pre tých máme projekty, ako ich naučiť pracovať a keďže pracovať nikdy nebudú, tak ich budeme kŕmiť z daní tých, ktorí pracujú. Ak niekto proti tomu, čo len pípne, v mene demokracie ho treba označiť za rasistu.

A v mene demokracie musia mať najvyššie platy policajti, aj príplatky, aby demokraciu chránili, teda aspoň tých, ktorí o demokracii najviac hovoria. Niektorým hovoríme aj ochranka, to sú tí čo ochraňujú demokratov na stretnutiach s "teroristami občanmi a voličmi."
A na ich mítingy púšťajú len tých "bez vajec."
V Komárne istý doktor Valkučák chcel pomáhať chorým, kúpil na lízing sanitku a keď obchádzal "mocných demokratov", aby ich poprosil o financie na túto jeho bohumilú činnosť, odišiel odvšadiaľ s dlhým nosom. Zato títo "mocní demokrati " kupujú ženám s dlhými nohami a bujným poprsím miliónové autá, domy či byty, financujú hlúposti z arzenálu show, lebo to sa volá "výkladná skriňa demokracie". Presne ako to tvrdil L. I. Brežnev, ľudom treba hry a chlieb /čo v preklade znamenalo hry a vodka/.

Súdruhovia sa vracajú zo záhrobia.
Primátor druhého najväčšieho slovenského mesta, synček bývalého komunistického potentáta, chce byť najnovšie županom, z výťahovej SOP prešiel do SDA a teraz smeruje so Smeru. A jeho želaním je postaviť v Košiciach súsošie T.G.Masaryka a M.R.Štefánika, inak povedané súsošie vraha a obete. Zvrátenosť súdruhov nepozná hranice. Jeho predchodca zobral z istej univerzity koňa a postavil ho ako pamätník v meste.
A tak ako Sting by volil radšej šimpanzov, tak my sme volili koňov, na rozdiel od šimpanza je to však ušľachtilé zviera, tak ako tí "ušľachtilí súdruhovia".

Strana Smer so svojou "treťou cestou" sa posilňuje o skrytých či poblúdených súdruhov, ktorí ta-ta šli, hľadali a nenašli, aby sa teraz našli "v tretej ceste." To je tá tretia cesta o ktorej P.Dobšinský vo svojich rozprávkach princovi hovorí "keď touto cestou pôjdeš zahynieš ty, aj tvoj kôň."

"Súdruhovia hnutia" so svojim náčelníkom sa stali "trativodom", náčelník sa stratil v Elektre a ostatní sa tratia kade-tade, niektorí sa "tratia" aj do strán, ktorým nemohli voľakedy prísť na meno.
Tak, z eserov sa stanú menševici, z menševikov boľševici, z gardistov komunisti, z komunistov demokrati a z demokratov liberáli, či konzervatívci. Niekde popri nich obskakujú okolo vatier národniari a vykrikujú, sú to naše barany, cudzie nechceme.
Súdruhovia sa vracajú zo záhrobia.
A preskupujú svoje sily.
Ten posledný, čo bude vychádzať z tejto komnaty demokracie, mal by zhasnúť svetlo.
Energia je totiž stále drahšia a drahšia.

Svätoboj Clementis