rubrika:bez prekladu 2009

Sára Palinová sa objavila v prezidentskej kampani 2008 ako kandidátka
republikánskej základne - tých ľudí, ktorým stranícki kupliari globálnych
elít každé štyri roky nadbiehajú a dúfajú, že ak všetko dobre pôjde, majú šancu zvíťaziť.  Palinová je obrazom bielej plodnosti a malého amerického mestečka - všetkého toho, čím republikánska elita pohŕda.  A výraz “pohŕda” je ešte príliš mierny na to, aby sme mohli popísať, ako ju vidia demokrati.

Palinová sa vzdala funkcie guvernérky Aljašky a médiá hneď mali
ďalšie nenávistné hody.  Názor Franka Richa v denníku New York Times je zaujímavejší preto, lebo vidí širší obraz.  A toho človeka veľmi teší, čo
vidí:  “(Sára Palinová) nielenže je najväčšia hviezda a najcharizmatickejšia osobnosť na televíznej scéne; je to jediná hviezda a charizmatická osobnosť.  A čo je najdôležitejšie, Palinová sa stavia za
ozajstné hnutie, za upadajúcu bielu vidiecku Ameriku, ktorú spaľuje hnev za príkoria a je zmáčaná slzami sebaľútosti, ako sa krajina pohýna do 21. storočia a ich zanecháva ďaleko za sebou… 

(Vidiecki bieli ľudia), to je voličstvo, ktoré sa cíti po všetkých stránkach znevýhodňované mocnejšími a dobre vzdelanými, ktorí sa venujú hrám, v dôsledku ktorých ich postihla “bublina v obchode s nehnuteľnosťami“, ďalej spravodajskými médiami, ktoré ich predstavujú ako nenávistníkov, imigrantmi, ktorí prevzali niektoré ich zamestnania, Afro-Američanmi, ktorí skoncovali s bielym monopolom v Bielom dome.  Palinová je rodený avatar.  Tá dáva škaredým emóciám šťastnú, sexy
tvár a je schopná solidifikovať prevahu svojich stúpencov v republikánskej strane, ktorá teraz nemá žiadnych vodcov, čo by mali odvahu alebo nejakú alternatívnu vidinu, aby boli schopní stavať sa proti týmto alebo proti nej.”

Moje pretlmočenie: Elity vo finančnom sektore s požehnaním (alebo
prinajmenšom v dôsledku naivity politickej triedy) vytvorili “bublinu
obchodu s nehnuteľnosťami”, ktorá vyvolala zdanie bohatstva.  Jej tvrdé prepichnutie stálo Spojené štáty bilióny dolárov, milióny ľudí stratili zamestnanie a nasledovala ťažká depresia.  Ale vidiecki bieli ľudia - tí, ktorí podporujú Palinovú - boli takí hlúpi a nevzdelaní, že dôverovali týmto elitám a teraz tvrdo platia, zatiaľčo tí, ktorí nás dostali do toho zmätku, stále dostávajú svoje bónusy - často pomocou vládnych peňazí. 

Tí neotesanci mali byť chytrejší a vidieť do systému hry, ale to nedokázali. Títo neokrôchaní vidiečania sú tiež nahnevaní preto, lebo strácajú politickú moc a vytláčajú ich na okraj spoločnosti milióny ne-bielych imigrantov.  Nenávidia médiá, i keď hlavný mediálny prúd - ktorý zosobňuje Frank Rich - to je fontána múdrosti a racionálnosti, ktorá je imúnna voči škaredým emóciám tých, čo prehrávajú.

Blíži sa koniec hry, vedenej proti vidieckemu bielemu obyvateľstvu.
Rich píše, že “Palinovej `pravá Amerika` je demograficky odsúdená na zánik a stále sa scrkáva”.  Lenže o to, samozrejme, ide.  Nikdy predtým v americkej histórii nebolo také jasné, že demografia je osud.  V roku 2004 bieli voliči predstavovali 77 %, ale do roku 2008 to číslo kleslo len na 74% a bude ďalej klesať.  Ak budú bieli predstavovať v roku 2012 len 71%, republikáni by museli pritiahnuť 63%, aby získali väčšinu (za predpokladu, že 90% bielych bude voliť republikánov.)  To je oveľa viac, než mal Bush v roku 2004 (58%) alebo McCain v roku 2008 (55%).
Rich svoj komentár napísal čiastočne v reakcii na článok v Politico, kde
sa píše o rozhorčení mnohých obyčajných bielych ľudí - rozhorčení, ktoré viedlo k rozmachu konzervatívnych médií: “Emócie, ktoré viedli k rozmachu konzervatívnych médií niekedy hraničia s takmer neskrývaným rozhorčením.”

Tú neprívetivosť vraj poháňajú “pocity sklamania a hnevu v jadre
konzervatívnej základne republikánskej strany a mocenské vákuum na vrchole strany, kde chýba vodca, ktorý by vytýčil kurz.” Príklady: “Nemôžem spávať, keď vidím, ako túto krajinu ničia.  To nedopustím!  Tých bastardov treba okamžite zastaviť!” “Viete o nejakej inej ceste, ako týchto idiotov odstrániť prv, než krajinu úplne zničia?  Ja tomu dopomôžem!  Mal by som mať zbraň?  Mal by som si skladovať potraviny, atď.?”

“Bude treba vybojovať ďalšiu americkú revolúciu - bude tu krv.”
Niektoré komentáre z vypočúvania Sonii Sotomayorovej tiež vyniesli na
povrch obviňovania, že skutočným problémom sú nazlostení bieli ľudia - v tomto prípade republikánski senátori.  Julián Zelinzer, profesor histórie a verejných záležitostí na Princetonskej univerzite povedal:
“Republikánski senátori hrajú kartou nahnevaného bieleho muža.  Niektoré výroky jasne vyjadrovali presvedčenie, že ´vy´ hovoriť môžete a ´my´ nie. Takéto výroky útočia na etnickú hrdosť a na výhody rozmanitosti, nech ide o akúkoľvek inštitúciu - to je to, čo naozaj chcela povedať.”

Také škaredé emócie!  Alebo teda aspoň tak ich nazýva Rich.  Pre
intelektuálov ako Rich a Zelizer je hodnota rozmanitosti nadradená
oprávneným záujmom bielych a to v každom čase.  Keď proti tomu niekto protestuje, označujú to za mstivú politiku alebo bezduché emocionálne výbuchy nazlostených bielych mužov.

Lenže, samozrejme, také emócie sú absolútne normálne pre tých, ktorí sú svedkami, ako im berú ich krajinu.  Fakt, že len niektorým ľuďom sa
dovoľuje, aby boli na svoje etnikum hrdí alebo aby mali zmysel pre etnický záujem, popiera logiku a šliape po záujmoch bielych ľudí.  Už oveľa menšie krivdy, než tieto súčasné oprávnené pocity krivdy u bielych, vyvolali krvavé revolúcie.   Britská vláda pred revolučnou vojnou mienila kolonizátorov pripraviť o oveľa menej, než čo teraz obyčajným bielym Američanom berú súčasné americké elity.

Intelektuálna elita, reprezentovaná Frankom Richom, týmito ľuďmi pohŕda. Ako si pred nejakým časom všimol Christopher Lasch, z pohľadu týchto intelektuálov je táto trieda “cvengotom zastaralých ciest vidieka (konvenčné náboženstvo, krb a domov, sentimentálny kult materstva) a prekonaných spôsobov výroby.  Tá trieda sa vždy dívala do minulosti na zlatý vek…  Keďže jej chýba liberálna kultúra, tá sa vždy utiekala ku všelijakým všeliekom a k politickým módnym trendom.”
Frank Rich je šťastný, pretože sa nazdáva, že títo ľudia nezastaviteľne
demograficky vymierajú vďaka ne-bielej imigrácii.  Možno má pravdu.  Ale ako veci vyzerajú, títo ľudia sú kvôli súčasnému vývojovému trendu
poriadne nazlostení a to sa môže spätne odraziť v politike.

(krátené)
Kevin MacDonald, Occidental Observer: “Anger in White America”
http://www.theoccidentalobserver.net/articles/MacDonald-Rich.html