rubrika: bez prekladu 2009

Na indickom subkontinente sa stupňuje napätie medzi Indiou a Pakistanom. Tieto dve krajiny už predtým viedli tri veľké vojny, odkedy to, čo India získala nezávislosť od britského impéria a Pakistan sa od nej neskôr oddelil.
Medzi hinduistickou Indiou a moslimským Pakistanom panuje veľká nedôvera a vrie medzi nimi nenávisť. Skutočné nebezpečenstvo predstavuje fakt, že tieto dve susedné krajiny sú dnes jadrovo vyzbrojené a v prípade konfliktu nebude dosť času na varovanie. Odhaduje sa, že vedenie oboch krajín nebude mať k dispozícii viac času než dve minúty, odkedy zaregistrujú vyštartované rakety s jadrovými hlavicami a ich dopadom/výbuchom na zemi. To predstavuje "kohútik" na vlásku.

Prekvapivý útok by bol dizajnovaný tak, aby nepriateľa pripravil o schopnosť reagovať zbraňami hromadného ničenia, takže kto zaútočí ako prvý, ten by mal veľkú výhodu. Tomuto možno predísť len tým, že už na prvé nepriateľské výstrely by sa reagovalo celkovým jadrovým útokom. Vojna sa môže veľmi ľahko vystupňovať od indických "ľahších nejadrových presných zásahov" do celkovej jadrovej vojny, ktorá by si brala na mušku nielen vojenské inštalácie, ale aj nepriateľské mestá.

Revízia indických a pakistanských zbraní hromadného ničenia a ich odpaľovacích systémov dokazuje, aký strach naháňajúci dnes indický subkontinent je. Pakistanský jadrový program existuje najmenej od roku 1974 a je veľmi pokročilý, i keď nie taký rozsiahly a bohatý ako indický. Od roku 1987 ho miniaturalizovali, aby bomby mohli niesť aj pakistanské bojové stíhačky, balistické strely krátkeho doletu a okružné strely (vrátane verzií zem/vzduch alebo vystreľovanie z bojových lodí a ponoriek). Pakistan používa pre svoje jadrové zbrane obohatený urán, aj plutónium. Len samotná jadrová inštalácia Chušab produkuje dosť plutónia pre 40 až 50 jadrových hlavíc ročne. Táto inštalácia teraz začína byť aktívna a je to veľký prídavok k schopnosti Pakistanu opätovne procesovať plutónium - čo robí starosti mnohým krajinám, vrátane Ameriky, Indie a Izraela. Americké vojenské výzvedné služby v roku 2000 odhadovali, že Pakistan má približne sto jadrových zbraní. Takže je veľmi pravdepodobné, že na prelome rokov 2008/2009 ich už má okolo dvesto.
Šiesty pakistanský jadrový test (30. mája 1998) v Charane bol úspešný a išlo o veľmi komplikovanú, kompaktnú, ale veľmi silnú bombu, ktorú môžu niesť rakety. Je tu presvedčenie, že Pakistanci pridádajú k plutóniu trítium. Už pár gramov trítia stačí, aby sa úcinnost bomby zvýšila o 300 až 400 %.

Medzi pakistanské rakety so strategickou schopnosťou patria nasledovné:
Haft-X (tiež nazývané Tipu), dolet 4000 km (nová; nevie sa, koľko je medzitým už nasadených);
M-11, dolet 300 km (nová; nevie sa, koľko je medzitým už nasadených);
Haft-VIII. (tiež nazývaná Ra´ad), zo vzduchu vystreľovaná okružná strela (nová; nevie sa, koľko je medzitým už nasadených);
Haft VII. (tiež nazývaná Badur); okružná strela, vystreľovaná z lodí, zeme, dolet 700 km (už nasadených približne tisíc);
Haft-VI. (tiež Šahín-II.); dolet 2500+ km (už nasadených vyše dvesto);
Haft-VA (tiež Ghauri-I.); dolet 2400+ km (vyše sto nasadených);
Haft V. (Ghauri-I.); dolet 1500 (nasadených približne 300);
Haft VI. (Šahín-I.); dolet 750 km (nasadených približne 150);
Haft III. (Gháznáví); dolet 290 km (nasadených vyše sto);
Haft I. a IA, dolet do 100 km ( nasadených vyše sto);
Okrem toho, že tieto rakety sú schopné niesť jadrové hlavice, rovnako môžu niesť aj biologické a chemické, pokročilé konvenčné a nanajvýš explozívne konvenčné hlavice.
Pakistanské letecké sily majú k dispozícii nasledovné lietadlá, schopné niesť jadrové bojové hlavice, ako aj NBC/pokročilé konvenčné zbrane:

čínske A-5, JF-17 (FC-1) a J, francúzske Mirage III. a V; americké F-16.
India uskutočnila prvý jadrový test 18. mája 1974. O počte indických jadrových zbraní sa veľa nevie, ale odhaduje sa, že ide o stovky a zrejme má k dispozícii 4200 kg plutónia reaktorovej úrovne - dosť nato, aby mohla vyrobiť ďalších tisíc bojových jadrových hlavíc.
Indické systémy na doručenie bojových hlavíc sú rozmerné a zahrňajú pozemné IRBM a okružné strely (momentálne vyvíjajú ICBM), ďalej strely, vystreľované z morskej hladiny, ponoriek, indických bojových materských lodí a letecké strely a bomby. Medzi indické balistické strely patria:

Prithvi I., armádna verzia, dolet 150 km, manévrovanie počas letu;
Prithvi II., letecká verzia, dolet 250 km;
Prithvi III., námorná verzia, dolet 350 km;
Agni rakety (I., II., III., II.SL a očakávaná verzia V. ICBM), dolet do 5000 km;
Agni rakety preukázali vysokú schopnosť manévrovania hlavice (endo-atmosférické vyhýbacie manévrovanie, navádzaný návrat do vozidiel).
Indické okružné rakety zahrňajú:
ruská 3M-54 Klub, dolet 250-300 km, subsónická rýchlosť do Mach 2,9;
izraelská Popeye;
ruská P-70 Ametist;
ruská Moskit (veľmi nebezpečná; tiež nazývaná Sunburn);

Okrem toho aj indický obranný protiletecký systém Akaš môže použiť jadrové hlavice. Indické námorníctvo patrí k najsilnejším na svete s jadrovými ponorkami, stíhačkami materských lodí a širokým sortimentom morských i podmorských plavidiel.
India patrí k štyrom krajinám na svete (Spojené štáty americké, Rusko a Čína), ktoré stále ešte majú nasadené jadrové strategické bombardéry s dlhým doletom. India má nasadených 17 bombardérov typu Tupolev Tu-142 (námorná verzia Tu-95, bombardér Medveď), Tupolev Tu-22M3 "Návratný oheň" a II.-38. K stíhačkám schopným niesť jadrové zbrane patria pokročilé ruské Suchoj Su-30MKI, Mig-27M, Mig-29, Mig-29K (indická námorná verzia), francúzske Dassault Mirage 2000, francúzsko-britské Jaguar a indické HAL Tedžas.

Globálne účinky regionálnej vojny medzi Pakistanom a Indiou
Jadrová vojna medzi Pakistanom a Indiou len s použitím 50-tich jadrových zbraní veľkosti hirošimskej bomby by spôsobila "nukleárnu zimu" na veľkých oblastiach Severnej Ameriky a Eurázie, s katastrofickou zmenou podnebia na celé roky.

Národná akadémia vied v roku 2008 uverejnila štúdiu, podľa ktorej by jadrová vojna medzi Indiou a Pakistanom vytvorila takmer globálnu ozónóvú dieru, ktorá by trvala päť rokov a ďalších päť rokov by stále ešte bola zredukovaná.
Hoci svet v poslednom čase venoval pozornosť iným veciam, napríklad americkým prezidentským voľbám a odovzdávaniu moci, globálnemu ekonomickému krachu 2008, Vianociam atď., starý problematický indický subkontinent sa medzitým "zohrial", ak dokonca nie je aj "horúci". Ak bude "horúci", celá naša planéta a život na nej sa môže ocitnúť vo veľkých ťažkostiach.

lord Stirling: "The Dangers Of An India-Pakistan War"
http://www.rense.com/general84/dangrr.htm