Už dlhšiu dobu so znepokojením sledujeme prejavy národnostnej a rasovej neznášanlivosti v politickom živote ako v Maďarsku, tak bohužiaľ aj na Slovensku a to nielen medzi politikmi maďarskej národnosti. Z protislovenských výrokov mnohých maďarských politikov, ako aj politikov s maďarskou ale aj slovenskou národnosťou p. Duraya, Czakyho a iných, v slovenskom parlamente by sa už pomaly dal zostaviť pamflet nekultúrnosti, netolerancie a agresivity.

No ešte povážlivejšia je skutočnosť, že na tieto xenofóbne reči, na míle vzdialené od skutočného vlastenectva, neprichádza nijaká zásadnejšia kritická odozva od ich koaličných partnerov, z európskych inštitúcií, ba ani z médií. Naopak, ako politici, tak aj médiá tieto ich výroky úplne ignorujú a všímajú si iba reakcie na tieto ich výroky od slovenských politikov, pričom si paradoxne najviac všímajú výroky istého Jana, ktorý je mnohými ľuďmi na Slovensku považovaný za hlúpeho.

Slovenské médiá, namiesto toho, aby jasne odsúdili všadeprítomné osočovanie a znevažovanie slovenských hodnôt a tradícií, významných historických osobností ako aj bohatej histórie a kultúry celého slovenského národa, tieto protislovenské prejavy naopak podporujú.

Čo však je ešte nebezpečnejšie a skazonosnejšie pre občanov Slovenska, bez ohľadu na ich národnosť a vierovyznanie je, že slovenské médiá a rôzni občania sympatizujúci s maďarskou národnosťou, alebo židovskou vierou zároveň každú bezvýznamnú reakciu slovenského politika zameranú na nejakého konkrétnemu Maďara, alebo Žida interpretujú tak, že je namierená proti celému maďarskému národu, alebo všetkým židovským veriacim,alebo priamo ako antisemickú. A neskôr rôzne maďarské a židovské skupiny askupinky ešte apelujú na viacerých slovenských predstaviteľov, ktorí s tým nemajú nič spoločné, aby sa im ospravedlnili.

Takáto ich podráždené správanie je však úplne neadekvátne, keďže je otázne, či Slováci vôbec spôsobili vo svojej histórii inému národu nejakú krivdu. Ja si myslím, že nie. Nemyslím si, že je niečo, čo by nám iný národ mohol spravodlivo vyčítať.Slováci v celej svojej dlhej histórii boli vždy mierumilovnejší, tolerantnejší,dobrosrdečnejší a pohostinnejší ako iné národy a kmene v okolí. Toto je zrejméz celej známej histórie Slovákov a Slovanov na tomto území a z mnohýchhistorických udalostí. Slováci nezačali, ani nevyprovokovali žiadnu vojnu.Neparazitovali na iných národov. Nemali žiadne kolónie, nezotročovali a nepodmaňovali si iné národy. Nedusili ani nijak neobmedzovali iné národy. Žili vždy v mieri a tolerancii so svojimi susedmi ako aj so svojimi menšinami.Existuje vôbec v Európe mierumilovnejší, tolerantnejší a spravodlivejší národ ako národ slovenský?

Objektívne a kvantitatívne toto jasne dokumentujú čísla. Napríklad v Uhorsku ešte pred prvousvetovou vojnou, počas maďarizácie, nátlakom, či už priamym, alebo nepriamym a často aj násilne pomaďarčili okrem iných národností podľa rôznych odhadov 500tisíc až 1,5 milióna Slovákov. Následne po tom, čo Rakúsko-Uhorsko prehralo vojnu a hranice medzi novovzniknutým Maďarskom a Československom sa spravodlivo vytýčili stredom národnostne zmiešaného územia, zostala v Maďarsku približne 300-400 tisícová slovenská menšina. Maďarizácia však v Maďarsku ďalej pokračovala rovnako ako pred vojnou v Uhorsku a pokračuje dodnes, čoho dôkazom je drastické zdecimovanie slovenskej menšiny v Maďarsku na dnešných menej ako 20 tisíc ľudí.

Na Slovensku sa však aj napriek tomu čo sa dialo v Uhorsku a Maďarsku podobné praktiky nikdy nevykonávali a ani dnes nevykonávajú, čoho najlepším dôkazom sú prakticky nezmenené počty maďarskej menšiny na Slovensku od skončenia prvej svetovej vojny (400-500 tis). Taktiež rómskej menšine sa na Slovensku darí tak, ako možno nikde inde v Európe. A podobných historických udalostí z ktorých je zrejmá neporovnateľne väčšia tolerancia, umiernenosť a spravodlivosť slovenského národa je v histórii veľmi veľa.

Jedine naši židovskí spoluobčania by mohli mať po prečítaní štatistík na nás ťažké srdce zaobdobie počas druhej svetovej vojny. Avšak to iba vtedy, ak by si neuvedomili,že za holokaust, ako aj všetky ostatné obete druhej svetovej vojny je v plnom rozsahu zodpovedná fašistická politika Nemecka a iných, v tej dobe fašistických štátov, ktoré začali a neskôr aj prehrali druhú svetovú vojnu (najmä Nemecko,Japonsko, Taliansko a Maďarsko). V boji proti fašizmu zahynulo aj veľa Slovákov a vôbec najviac obetí zo všetkých tvorili Slovania. Celkovo v druhej svetovej vojne zahynulo podľa odhadov asi 30 miliónov Slovanov, čo je najmenej 5 krát viac ako bol počet obetí holokaustu. Česť ich pamiatke.

Táto paradoxná a nespravodlivá skutočnosť, keď sa z úst rôznych maďarských politikov a médií,ale aj z veľkej časti slovenských médií, ktorá sú zrejme pod silným vplyvom ako židovskej obce tak aj maďarskej menšiny sa množia hlasy haniace všetko slovenské, dostáva slovenskú spoločnosť do novej situácie, pretože posúva úroveň politickej kultúry i celkový duchovný stav ako Maďarska, tak čiastočne aj Slovenska do mimoriadne nebezpečnej zóny.

Nacionalistická rétorika zMaďarska sa stala politickou zbraňou apelujúcou na najprimitívnejšie pudy založené na negatívnych stereotypoch. A zdá sa, že to je účinné, lebo to podnecuje viacerých maďarských, židovských a iných politikov, novinárov,politológov a verejne činné osoby na obidvoch stranách Dunaja, aby svoje etnické a rasové predsudky otvorenejšie prezentovali a používali takúto rétoriku vo svojej konfrontácii s politickými rivalmi a na dosahovanie svojich politických cieľov.

Urážanie a znevažovanie všetkého slovenského a extrémna intolerancia k prejavom zo slovenskej strany vyústili až do formovania maďarskej gardy, ako aj k hlasom volajúcim po autonómii na južnom Slovensku od rôznych maďarských iredentistov nielen z Maďarska, ale aj zo Slovenska.

Bez ohľadu na to,aké ideové a politické presvedčenie jednotliví aktéri zastávajú, považujeme za škandalózne, že na pôde parlamentu, ako aj inde, nielen v Maďarskej, ale aj v Slovenskej republike odzneli slová a tvrdenia, ktoré majú protislovenský podtón. A pokladáme za hanebné, že sa toho dopustili niektorí politici, a významní občania Maďarska ako aj Slovenska. Tieto výroky sú neraz cielené nielen proti jednotlivcom, ale aj všeobecne proti Slovákom a proti hodnotám a osobnostiam, ktoré uznáva väčšina slovenských občanov, z ktorých väčšina má rodinných predkov, alebo príslušníkov, ktorí sa stali obeťou národnostného útlaku z maďarskej strany z obdobia ešte pred prvou svetovou vojnou a ktoré prebieha v Maďarsku ešte aj dnes, ako aj rasového násilia počas druhej svetovej vojny namiereného okrem iných aj proti všetkým Slovanom.

Nie je asi náhoda, že svojou dikciou pripomínajú vystúpenia viacerých maďarských politikov,politológov a novinárov reči, ktoré zaznievali v 30. rokoch v nemeckom Ríšskom sneme a počas druhej svetovej vojny vo fašistickom Maďarsku a ktoré tam majú tradíciu a zapustené korene ešte z Uhorska z čias keď bolo väzením národov.

Viacerí z týchto maďarských, židovských a iných politikov, politológov, umelcov a novinárov nie sú nijakí marginálni extrémisti okrajových radikálnych skupín. Sú to verejne činné osoby, lídri a predstavitelia politických strán, rôznych inštitútov a neziskových organizácií, majitelia novín ako aj iných médií a novinári, ktorí takýmto správaním vysielajú zlé signály ostatnej verejnosti nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. A tento nákazlivý vírus nacionalizmu sa šíriaj medzi mladých ľudí a do ostatných vrstiev spoločnosti. Už pohltil značnú časť Maďarska a obmedzene zasahuje aj na Slovensko, kde však u väčšiny budí najmä opovrhnutie, avšak u malej časti obyvateľstva aj odpor, ktorý je vo výnimočných prípadoch, v závislosti od osobnosti daného človeka, až vulgárny (viď. spomínaný Jano).

Už dlhší čas s vážnym znepokojením pociťujeme, aký nebezpečný je takýto vplyv na celkovú spoločenskú klímu aj na Slovensku. Protislovenské postoje a prejavy antislovakizmu a antislavizmu sú súčasťou širšieho fenoménu etnickej nevraživosti. Nie je totiž možné na jednej strane odsudzovať rasové násilie páchané v minulosti, a na druhej strane spolupracovať s tými, ktorí používajú antislovakizmus ako zbraň proti politickým oponentom v súčasnosti na nadosahovanie vlastných politických cieľov. Nie je možné hlásiť sa k hodnotám občianskeho spolunažívania a zároveň tolerovať protislovenské výroky. Vyzývame politikov a spoločenských činiteľov ako v Maďarsku tak aj na Slovensku prestante používať iredentistický, veľkomaďarský, nacionalistický,protislovenský, xenofóbny, alebo rasistický slovník. Vyzývame verejnosť, aby ktomu nemlčala a dala najavo svoj nesúhlas.

Aj pre týchto ľudí:

Martin Bútora,sociológ, Grigorij Mesežnikov, politológ, Zuzana Kronerová, herečka, Lev Bukovský, matematik, Daniel Pastirčák, kňaz, Milan Zemko, historik, JurajStern, ekonóm, Rudolf Chmel, literárny vedec, Jana Juráňová, spisovateľka a publicistka, Mikuláš Huba, ekológ, Rudolf Sikora, výtvarník, Jozef Hašto,psychiater, Šarlota Pufflerová, občianska aktivistka, Andrej Bán, fotograf areportér, Ivan Kraus, geológ, Pavol Demeš, zahraničnopolitický expert, László Szigeti, vydavateľ, Zora Bútorová, sociologička, Robert Roth, herec, Vladimír Bužek, fyzik, Martin Porubjak, dramaturg, Eugen Gindl, publicista, SamuelAbrahám, politológ, Zuzana Sternová, výskumná pracovníčka, Péter Hunčík,psychiater, Miroslav Kusý, politológ, Ladislav Snopko, dramaturg, Oľga Gyárfášová,sociologička, Dušan Kováč, historik, Peter Kerekes, filmový režisér, DušanOndrušek, psychológ, Zuzana Bartošová, historička umenia, Michal Vašečka,sociológ, Lajos Grendel, spisovateľ, Zuzana Gindl-Tatárová, dramaturgička,Anton Popovič, hudobník a občiansky aktivista

napísal Marián Orávik,analytik. V prvom rade človek a v neposlednom rade Slovák