19.02.2010

 
Tento výkrik sa v stredu niesol ulicami hlavného mesta Grécka Atény.  Mesto okupovalí tisíce zamestnancov verejného sektoru, čo paralyzovalo služby na 24 hodín.  Účastníci demonštrácie protestovali proti ekonomickým opatreniam, pre ktoré sa rozhodla neo-liberálna vláda v reakcii na ekonomickú krízu v krajine a v tzv.
"euro zóne".  

Grécko, postihnuté globálnou krízou kapitalizmu, akumulovalo dlh, ktorý predstavuje 113 % jeho HDP a deficit štyrikrát väčší (12,7% v roku 2010), než pripúšťa EÚ (3%).  A keďže európske banky a investori nemajú vôľu požičať mu peniaze, úrokové sadzby sú
veľmi vysoké a keďže sú tu pochybnosti o jeho schopnosti splatiť dlhy alebo ich refinancovať, zdá sa, že krajina sa ocitá na prahu moratória.  Toto, v kombinácii s fiškálnymi nedorozumeniami v iných krajinách starého kontinentu (takých ako Portugalsko, Španielsko a Taliansko), otriasa dôveryhodnosťou v euro a postihlo to v
posledných dňoch všade vo svete aj kapitálové trhy.

Pod nátlakom veriteľov a najväčších európskych mocností - zvlášť Nemecka, ktoré je jeho najväčším veriteľom - grécka vláda pod vedením pemiéra Georgea Papandreaua, prichádza s tvrdýmim opatreniami a s veľkým obmedzením výdavkov.  Ide hlavne o
obmedzenie nárokov a byrokracie.  "Zlý balíček" znižuje mzdy zamestnancov, vyplácanie bónusov, posúva hranicu dôchodkového veku na 63 rokov, prináša zvýšenie cien palív, zmrazuje prijímanie nových zamestnancov a obmedzuje subvencie.  

Európska únia zamietla smutne známy návrh riešení MMF, ktorý si predtým vyslúžil veľmi zlú povesť v treťom svete, ale riešenia, odporúčané európskou byrokraciou, nie sú veru o nič lepšie.  Triedne to má ten istý charakter.   Papandreauov recept na prekonanie fiškálnej krízy v podstate poháňa záujem prezervovať investmenty a zisky finančného systému.  Papandreau sľubuje v
nasledujúcich troch rokoch znížiť deficit na menej než 3%, odobrať niektoré výhody robotníkom a značne obmedziť subvencie pre poľnohospodárov.  V krátkosti, obmedzenie vládnych výdavkov, aby sa tým zabezpečili finančné prostriedky na platenie úrokov z
dlhu.  To je opak operácie "Robin Hood"; to je odcudzenie prostriedkov od chudobných, aby mohli uspokojiť chamtivosť bohatých a štát sa takto stáva poslušným nástrojom finančnej oligarchie.  

Tento recept je veľmi starý a nelíši sa od tých, ktoré v čase tzv. dlhovej krízy MMF vnútil takým krajinám ako Brazília, čo ich potom stálo krajiny desaťročia rozvoja a malo to za následok znehodnotenie pracovnej sily.  V krátkosti, grécka vláda a EÚ navrhujú, aby za globálnu krízu kapitalizmu zaplatila trieda pracujúcich, čo zabezpečí, že medinárodné bankovníctvo si bude môcť udržať svoje privilégiá, hoci to je najväčšou mierou zodpovedné za súčasný finančný zmätok.  

V reakcii ulice, vedenej odborovými úniami a progresívnymi politickými silami, možno vybadať triedny zápas, ktorý krízu vyvolal a podčiarkuje to zrážku antagonistických záujmov kapitálu a pracovnej triedy.  Pracujúca trieda chce zvrátiť logiku kapitalistickej hry a v tomto prípade jasne ilustruje slogan, ozývajúci sa v stredu
v historickom centre historického gréckeho mesta: "Nech za krízu v Grécku zaplatia bohatí!"  Toto v praxi značí, že pracujúca trieda by si mohla udržať sociálne výhody a krízové straty by sa presunuli na plecia tých, čo ju naozaj spôsobili - na veľkých kapitalistov a zvlášť tých parazitov, ktorí sa živia zadĺžovaním krajín.  V tomto prípade možno bude treba zaplatiť moratóriom, ale to sa dá zniesť a je to férovejšia cena zo sociálneho hľadiska.  

Lisa Karpova, Pravda: "Crisis in Greece: "The Rich Should Pay for the Crisis"  
http://english.pravda.ru/hotspots/crimes/112226-crisis_in_greece_rich_should-pa-0