| Neda – martýrka alebo ďalšia manipulácia? |
rubrika: blízky východ 2009
Celkové mediálne spravodajstvo z iránskych volieb je, po predchádzajúcich skúsenostiach s podobnými masovými vystúpeniami aj inde, treba zrejme brať s rezervou. Nielen príklady uvádzané v priloženom článku, ale aj naše skúsenosť s pestrofarebnými „revolúciami“ vo východnej Európe a napokon aj u nás, napr. so „zachraňovaním Markízy“, na ktoré by niektorí vtedajší protagonisti najradšej zabudli, nám radia zachovať si zdravý skepticizmus.
Nezrovnalosti v informovaní o zavraždení jednej iránskej študentky
»Jedna mladá žena demonštruje proti falšovaniu volieb. Padnú výstrely. Ona zomiera. Desivé video jej smrti je vystavené na Youtube a dodáva svetovej verejnosti obrazy, ktoré majú umocňovať predstavu o situácii v Iráne. Demonštranti majú martýrku.« Takto popisuje Financial Times Deutschland najnovšiu etapu v informačnej vojne o udalostiach v Teheráne, o zavraždenej študentke Nede Agha-Soltan. (1)
V USA je mŕtva inštrumentalizovaná, aby mohla byť kritizovaná údajná zdržanlivá pozícia prezidenta Baracka Obamu. Senátor John McCain, ktorý v súťaži o kreslo v Bielom dome jasne podľahol čiernemu protikandidátovi, označil zastrelenú, ako »statočnú mladú ženu, ktorá sa pokúsila, uskutočniť svoje základné ľudské práva a bola usmrtená na uliciach Teheránu«, ako »určitý druh Jeanne d'Arc«. Teraz je »rozhodujúci moment boja iránskeho ľudu«. (2)
Reza Pahlevi, syn v 1979 zvrhnutého šacha, povedal na monarchistickom zhromaždení vo Washingtone plačúc, »jediná vina« zavraždenej bola jej túžba po slobode. Nakoniec vyslovil aj Obama stanovisko: toto video »láme srdce«: »Ja verím, že každý, ktorý to vidí, vie, že sa tu stalo niečo v zásade nesprávneho.« (3)
Fakty! Fakty?
Prvé video o umierajúcej žene trvá cca 40 sekúnd a bolo v perzčine a angličtine vystavené v nočných hodinách zo soboty, 20. júna, na nedeľu, 21. júna cez Youtube do internetu. Neskôr nasledovala ďalšia filmová sekvencia ďalšieho kameramana s mobilným telefónom, ktorý túto desivú príhodu zaznamenal ľahko časovo a miestne posunutú. Vidieť jednu mladú ženu ležať na ulici, nad ňu sa skláňajú dvaja muži. Jeden tlačí rukami na jej hrudník, potom prúdi krv z jej kútikov úst, následne cez jej celú tvár. Ľudia volajú: »Zostaň pri vedomí!« a »Nemaj strach!« Jej oči zaplanú a lámu sa.
V texte k prvému videu sa hovorí, že záber bol urobený 21. júna o 19.05 hodín na bulváre Karekar, roh ulice Khosravi a ulice Salehi. To a meno obete je zrejme jediný potvrdený fakt, po tom, čo iránske úrady svoje tvrdenie, že video je falšované, nechali padnúť. Ale všetko ostatné je neisté. »Vôbec neexistujú priťažujúce informácie o smrti mladej ženy, ktoré presahujú to, čo je vidieť na videu.«(4) Ľudí, ktorí fotili so svojimi mobilnými telefónmi, nemožno vypočuť. »Tento film bol nakrútený mojim priateľom, ktorý stál vedľa mňa«, píše anonymná osoba, ktorá vystavila prvé video do siete. Avšak o skutočnosť, alebo dokázateľnosť už dávno nejde: »Či skutočné, alebo fingované: Neda sa stala symbolom protestného hnutia.«(5)
Rozpory
To, že video nie je falšované, nedokazuje, že umieranie nebolo využité pre mediálnu inscenáciu. Tí pohotoví filmári boli každopádne pri svojich záberoch nápadne profesionálni. V Berliner Zeitung sa k tomu hovorí: »Kto sa už raz pokúšal zachytiť niečo fotoaparátom mobilného telefónu vie, ako je to ťažké. Že kamera vôbec dokázala tak presne ukázať Nedine oči, v momente jej smrti, je buď veľkolepá náhoda, alebo súčasť jednej choreografie.«(6)
O pozícii strieľajúceho vraha existujú dva protichodne údaje údajných svedkov. »Dvaja Basidži – obávaní 'Strážcovia revolúcie' – smerovali na ňu na svojich motorkách a zastrelili ju revolverom. Iní očití svedkovia z Teheránu píšu, 'ona bola zastrelená jedným Basidžom, ktorý sa skrýval na streche jedného obytného domu'.«(7) Raz mala guľka vniknúť predom do hrude, druhý raz jej mala zozadu rozbiť lebku.
Komentátori na internete tvrdia, že bola prostovlasá a práve preto sa stala terčom pre 'strážcov revolúcie'. Tento prečin voči odevnému poriadku jej vierovyznania by bol svojim spôsobom neobyčajný pre študentku islamskej filozofie.
Najväčšou hádankou je však fotografia ešte žijúcej Nedy, ktorú mimo iného prezentoval aj Spiegel Online (8): tam má rozpoznateľne kríž na retiazke na krku. Ako moslimka? Je to mimoriadne vzácne, že sa o tomto protiklade nediskutovalo v mainstremových médiách.
Väčšina údajov o tejto 26 ročnej pochádzajú z interview, ktoré urobili reportéri Los Angeles Times v dome jej rodičov, kde sa zhromaždili početní príbuzní a smútoční hostia. Podľa toho, išla táto, vlastne nepolitická študentka z rozhorčenia nad údajným falšovaním volieb 21. júna na oznámenú, ale nepovolenú demonštráciu. Krátko pred príchodom na miesto zhromaždenia sa dostalo auto do zápchy, ona vystúpila – potom padol výstrel. To znie hodnoverne.
Vysvetlenie však potrebuje, prečo v situácii, kedy je zahraničná tlač v Teheráne údajne úplne potlačená, žurnalisti USA idú k domu mŕtvej a tam sa môžu nerušene vypytovať. Aj jeden z hlavných informátorov západných médií, Nedin údajný snúbenec Caspian Makan, mohol mať viacej, ako len osobné záujmy: podľa vlastného vyjadrenia je žurnalista-fotograf. Tento prispel jedným detailom, ktorý sa výborne hodí k ikonovej štylizácii usmrtenej. Táto mala práve pred demonštráciou úplne prorocky povedať, že »aj keby mala stratiť svoj život a dostať guľku do srdca«, bude pokračovať.(9) Makan tiež tvrdí, že Nedinej mŕtvole boli pred pohrebom vytrhnuté orgány – preukázateľná lož!(10)
Protikladná verzia
Od stredy, 24. júna, priznali iránske úrady smrť tejto študentky. Vychádzajú však z toho, že sa u páchateľa jednalo o provokatéra, poprípade režimu nepriateľského teroristu. Tento pri zhromaždení v nedeľu večer divoko strieľal okolo seba a jedna guľka zasiahla Nedu. Vyplynulo to z výsluchov svedkov a súdnolekárskej prehliadky. Polícia zdôraznila, že na demonštrantov nestrieľala a vychádza z toho, že smrtiaca zbraň bola prepašovaná zo zahraničia. (11)
Aj táto verzia môže vyžadovať uzrozumenie. Každopádne je faktom, že pri demonštrácii 20. júna boli zapálená mešita a dve tankovacie stanice.(12) Z tých desiatich až 19 mŕtvych, ktorí zomreli toho dňa, idú minimálne dvaja na konto teroristov: títo zapálili samovražednú bombu pred mauzóleom Ajatollaha Chomejniho. Úrady medzi tým atentátnikov na mauzóleum a ďalších zhruba 50 teroristov, ktorí plánovali atentáty na východe krajiny, v Tabríze a v Ahvaze, zadržali.(13) Pritom išlo o jednu »zo zahraničia krytú antirevolučnú skupinu«. V tejto súvislosti sa pripomína súvislosť s rešeršami nositeľa Pulitzerovej ceny Seymoura Hersha, ktorý odhalil program podpory subverzívnych a ozbrojených skupín v Iráne Bushovou vládou v r. 2007. Tajný fond 400-miliónov dolárov nebol údajne doteraz Obamovou administráciou stopnutý.(14)
Možno teheránskym úradom veriť? Lekár, ktorý poskytol umierajúcej Nede prvú pomoc, zdôraznil pre BBC, že vraj to bol motorkár basidskej milície: »Okolostojaci ľudia odobrali mužovi preukaz, fotografovali ho, ale potom ho nechali bežať, pretože nevedeli, čo s ním majú inak robiť.« Ak by mal pravdu a iránska vláda nie, musela by opozícia ľahko tento preukaz a fotografiu prezentovať. Mali by sme v nasledujúcich dňoch veľmi sledovať, či sa tak stane. (15)
Pri súčasnom stave vecí sa nedá otázka Nediných vrahov a ich podnecovateľov v pozadí, definitívne zodpovedať. Namieste je každopádne, vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s predstieranými propagandistickými historkami, opatrnosť: Tak bola slzavá reportáž svedkyne pred OSN o masakre irackých vojakov na deťoch v inkubátoroch v Kuweit-City jedeným z rozhodujúcich katalyzátorov pri príprave irackej vojny v januári 1991. Tak isto následky mali aj zábery masovej popravy údajných albánskych dedinčanov srbskými policajnými zvláštnymi jednotkami v kosovskej dedinke Račak ako mediálna predohra k agresii NATO proti Juhoslávii v marci 1999. V oboch prípadoch bola medzitým dokázaná manipulácia.
Autor : Jürgen Elsässer
(1) Kathrin Werner, So wurde Neda zur Ikone im Iran, FTD 22.06.2008
(2) www.youtube.com/watch?v=irvwOHZS6mk
(3) Nydailynews.com, 22.06.2009
(4) Wolfgang Jaschensky, Nedas Stimme, SZ 22.06.2009
(5) Kathrin Werner, a.a.O.
(6) Hindeja Farah, Nedas Film, Berliner Zeitung 23.06.2009
(7) Marco Dettweiler, Ich bin Neda, FAZ 23.06.2009
(8) www.spiegel.de/img/0,1020,1564524,00.jpg
(9) www.bloomberg.com/apps/news?pid=20601087&sid=aHvSY8wNfM_M)
(10) vgl. Le Figaro, 23.06.2009
(11) amz/dpa/AP/Reuters/AFP, Iranische Behörden: Neda-Schütze kein Polizist, Spiegel Online 24.06.2009
(12) Press TV, Armed vandals »killed civilians« in Tehran, global research 22.06.2009
(13) Press TV, Iran uncovers plots in presidential election, prisonplanet.com 24.06.2009
(14) Simon Tisdall, Iran: fear of plotters may be justified, The Hindu 21.06.2009
(15) Hasnain Kazim, »Neda starb in meinen Armen«, Spiegel Online 26.06.2009
Neda - die Märtyrerin mit dem Kreuz http://info.koppverlag.de/druckansicht.html?tx_ttnews%5Btt_news%5D=1182&cHash=c560c379b2&print=1
|
