02.05.2010

Vo svojich začiatkoch sa Kresťanskodemokratické hnutie na Slovensku formovalo zvlášt-ne, bolo v tom čosi akoby tajomné, čosi, čo možno skrývajú len vatikánske katakomby, alebo knižnice. Zahalení rúškom tajomstva boli aj všetci tí iniciátori sviečkovej demonštrá-cie, poznal ich len úzky kruh ľudí a tak to neboli nijaké výrazné osobnosti. To, čo sa potom v regiónoch pripojilo k tomuto hnutiu nebolo nič výrazné, skôr by sa dalo povedať, že len svätuškárske. Pomýlená bola aj predstava o kresťanskom Slovensku, ale tá je aj dnes, ako keby tu naozaj bolo nebodaj osemdesiat percent veriacich, ktorí húfne budú voliť KDH. Aj na to sa mylne spoliehalo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré sa formovalo asi tak, ako keby nebol koniec dvadsiateho storočia, ale skôr jeho začiatok. Formovanie KDH bolo celkom pomýlené a zostalo v tomto omyle dodnes.

Kresťanská politika, čo si možno všimnúť aj v ostatných krajinách západnej Európy(napríklad v Nemecku) je jednoducho politika starostlivosti o záujmy národa, o jeho sociálne a životné potre-by, kultúrny rozvoj a podobne. Ak by sme hľadali niečo podobné na Slovensku, mohli by sme to napríklad nájsť v Rázusovej SNS, s prihliadnutím na dobu, v ktorej viedol Slovenskú národnú stranu. Ešte niekedy v roku 1992 sa dostalo KDH na cestu, ktorá jednoducho neviedla nikam, nezodpovedala potrebám doby.
Vrcholom jej omylu boli Čarnogurského hviezdičky a postoj KDH k novej slovenskej štátnosti. Po vzniku Slovenskej republiky sa v KDH začal formovať liberálny prúd, ktorý bol ani nie tak liberálny, ale skôr bol „alternatívou“ voči V. Mečiarovi. Nie však slovenskou kresťanskou alter-natívou, ale „alternatívou“ záujmov globálnej moci, ktorá nepotrebovala na Slovensku pomerne slušný hlavne zbrojársky priemysel. Potrebovala zdecimovať slovenské poľnohospodárstvo, ktoré bolo porovnateľné s ktoroukoľvek krajinou západnej Európy.

Nuž, ale práve na tejto „decimácii“ sa KDH podieľalo a potom je celkom pochopiteľné, že „kresťanskí Slováci“ sa k tomuto hnutiu obrátili chrbtom. Keď od KDH „odskočili“ tzv. liberáli, KDH ešte aj vtedy očakáavalo pomoc božiu a v tejto úfnosti sa podieľalo na likvidácii vlády V. Mečiara. Zaujímavé je, že KDH aj napriek tomu nikdy nedokázalo vo volebných preferenciách byť vyššie ako HZDS. Vo voľbách 2006 KDH získalo iba 8,3% a stalo sa najslabšou stranou v NR SR. Éra pána Hrušovského na čele KDH bola skôr osemročnou politikou túžob, želaní a prehier, pretože sa ocitlo v „područí“ SDKú a nikdy nevedelo robiť svoju vlastnú politiku. To znamená, že od roku 1992 po rok 1998 sa KDH nevedelo vyrovnať samo so sebou a po roku 1998 sa nevedelo vyrovnať s tým, že „kresťanská politika“ zo začiatku 20. storočia nie je vhodná na jeho koniec. Okrem toho sa podieľalo na deštrukcii Slovenska v onom osemročnom vajataní dzurindových vlád, na výpredaji pokladov slovenského majetku, a ani si nezachovali slová pápe-ža Jána Pavla II., ktorý povedal „Buďte sami sebou“.

Je skutočne smiešne, že menšinová SMK má vždy viac percent vo voľbách, ako napríklad KDH na kresťanskom Slovensku. Taká je, žiaľ, realita, ale v KDH nikomu nenapadlo, aby sa nad tým zamyslel. Vtedajšiemu šéfovi KDH stačilo, že sa s tými mizernými percentami dostane aj tak do vlády, kde si sedel na konári koaličnej rady a občas nesúhlasil s jej závermi. Apoštoli KDH si rozumeli aj s „Judášom“ a ani im to neprekážalo. Lenže ten plebs, ktorý spomínal jeden z apoš-tolov F. Mikloško, nebol len takým plebsom, ale počúval a pozeral sa pozorne. A potom si to „nechal prejsť hlavou“ a prišiel k záveru. KDH neprišlo nikdy k nijakému záveru. A ani mu v hlave nevírili myšlienky o budúcnosti kresťanskej politiky na Slovensku. Počúvať, napríklad, tresky-plesky P. Hrušovského, to naozaj nebola moderná kresťanská politika. Ale to isté platí o F. Mikloškovi, či V. Palkovi. Odišli z KDH a ta-ta šli, hľadali a nenašli a ani sa nenájdu.

Medzitým vyrástli v KDH takí „politici“ ako pán Lipšic, ktorý sa prezentuje ako čarostrelec, ale strieľa vždy nielenže naslepo, ale aj s prázdnymi patrónmi. Treba povedať, že z neho nikdy nevy-rastie politik modernej kresťanskej strany a napríklad na slovenskom vidieku desí aj babky-kres-ťanky. KDH naozaj vo svojej histórii nemalo žiadnu výraznú osobnosť a nijaká sa ani nerysuje.
KDH teda stále čaká na Mesiáša, aj napriek tomu, že v minulom roku vystriedal P. Hrušovského vo funkcii J. Figeľ. Ten J. Figeľ, ktorý si voľakedy dobre rozumel s M. Dzurindom a ktorého KDH spolu s Dzurindom odložili do Bruselu za akéhosi komisára, o ktorom nikto nevedel, čo robí a kade chodí. Možno aj mnohí v KDH sa nádejali, že predsa len čosi v tom svete, kade cho-dil, aj pochytil. Lenže nie je to ten Mesiáš, ktorý by KDH „vyviedol z púšte“. Ak nový predseda KDH tvrdí, že KDH je verné kresťanskému princípu demokracie, tak nie je celkom isté, či vie o čom hovorí. Tak isto ak tvrdí, že je to strana národná a ešte aj európska. Od národnej má naozaj ďaleko a od európskej detto.             

Ale niečomu sa J. Figeľ predsa len v Bruseli naučil. Chytráctvu. Ale to aj musel, lebo veľmi dobre vedel, že po príchode na Slovensko bude musieť „chytráčiť“ na jednom parkete, teda opozičnom, s M. Dzurindom. Ak J. Figeľ tvrdí, že KDH prežije aj ĽS-HZDS a SMER-SD, tak to je iba jeden z jeho folklórnych tancov Čaklovského folklórneho súboru. Tu sa hrá predsa o to, kto bude líder opozície.
Ale aj o to, vrátiť požičané. Nenápadne J Figeľ „otvára“ svoju náruč tvrdením, že bude po parla-mentných voľbách treťou najsilnejšou stranou. To je však len vábenie srniek. On chce byť druhou najsilnejšou stranou.

Nový predseda KDH hlása tresky-plesky, lenže o akomsi „sofistickejšom poňatí“. Kresťansky inšpirovaní politici dokázali zmieriť veľké znepriatelené národy... Len tak na okraj, čínska civilizácia, či indická bola výbojná, pán Fígeľ? Európska civilizácia, teda západná viedla vojny pod zástavou kresťanstva niekoľko storočí, podmanila si či kolonializovala iné civilizácie. Kde ste čítali, že Mayovia či Inkovia boli výbojní? Iste, zrejme hovoríme o Schumanovi a jeho splnenej vízii, čo sa týka Európy. Ale čo je dnes EÚ, veď také mocnosti ako Čína, India, USA ich v Kodani nepozvali ani k rokovaniu. Takže ani tu nie je všetkému koniec. Európa ako taká sa už vlastne vyčerpala. Vyčerpali ju aj tie vojny po stáročia. Duchovne je vlastne na dne a ekonomiku to nevytrhne, lebo aj tá je už roky v područí. Ak sa chce Európa rozhodnúť, tak musí voliť medzi atlantizmom a európanstvom. Teda medzi európskou a atlantickou identitou. Pravda je, že kres-ťanské strany Európy by v tom mohli zohrať výraznú úlohu. Ale ak budú také ako slovenská, tak sa nenaplní žiadna vízia, nech je akokoľvek krásna.

Aureola bývalého komisára EÚ, či takého, alebo makového, nie je na Slovensku a ani v KDH
žiadna výhra. Skôr naopak. KDH vo voľbách nezíska viac ako tých obligátnych 8 až 9%. KDH ide do volieb so sloganom, že kto volí Róberta Fica, volí V. Mečiara s J. Slotom. A čo keby sa objavilo aj heslo – kto volí KDH na čele s J. Fígeľom, volí tak automaticky P. Csákyho s B. Bu-gárom. Ak predsa len Fígeľ tomuto hovorí moderná kresťanská politika, tak by sa mal radšej v jesenných komunálnych voľbách uchádzať o starostu v obci Čaklov. A potom bude asi pravda, že KDH na vidieku vraj nazývajú KRESŤANSKÁ DOMÁCA HRUŠKOVICA.
Keby v KDH neboli svätí, tak by tu bol „svätý pokoj“ – povedal pragmatik Vladimír Mečiar. Jednou vetou vlastne vystihol celú politiku KDH za dvadsať rokov jeho existencie. Lapidárne povedané: Nehľadajte mátohu tam, kde jej niet!

Dušan Konček

http://www.slovenskyrozhlad.sk/images/14-15-10.pdf