"Kapitalizmus, plaziaci sa do Ruska zo Západu, z tej strany, kde zapadá slnko, fyzicky reprezentuje svetového hada.  Jeho agentom je jeho kamarátka pavúčica, tkajúca sieť úžerníckeho otroctva.  Aj tá je jeho súčasťou.  A tu prichádza na rad sekera Východu.  Sekera vychádzajúceho slnka, sekera slobody a nového úsvitu.    A tá sekera sa volá ´Rusko´."
Alexander Dugin

Pred pár týždňami som ako zvyčajne nakupoval v miestnom supermarkete, čo je dosť zložité, keďže trpím rôznymi alergiami a môj organizmus niektoré potraviny neznáša, preto vždy veľmi pozorne študujem zoznam prísad na nálepke. Pri pečive a cukrovinkách som narazil na chlapca, ktorý držal v ruke
balíček napolitánok.  Toho veru prísady veľmi nezaujímali.  Oči mal plné túžby.  Obracal balíček v ruke, pokukujúc bokom sem i tam.  Potom ho položil späť na policu a začal sa s rukami vo vreckách obzerať po okoloidúcich.

Spomenul som si na kokosové pečivo bez laktózy, na ktorom som kedysi ja sám maškrtil neskoro v noci a pohol som sa smerom k nemu."Som hladný.  Prosí, vás, mohli by ste mi dať nejaké peniaze?", oslovil ma."Deti", pomyslel som si.  Aj ja som bol kedysi taký.  Vždy hladný, i keď som mal všetkého dostatok.  Keď som mal asi trinásť, na ulici pri supermarkete ku mne pristúpila staršia pani, vtisla mi do dlaní pár drobných rozrušene hovoriac: "Choď a najedz sa!  Hanba tvojím rodičom, že ťa poriadne nekŕmia!"

Tá však vtedy nevedela, že som bol príliš chudý na svoj vek preto, lebo som mal mimoriadne rýchly metabolizmus a šesťkrát denne som jedol riadne jedlo.  V škole mi kuchárky vždy pridávali k porcii a po škole mi navyše dávali mimoriadnu porciu plnotučného mlieka.  Hoci moji rodičia hrešili bratov za nočné výlety do chladničky, robili sa slepí, keď išlo o mňa a vždy sa postarali o to, aby som tam našiel niečo  kalorické a plné proteínov.

"Som naozaj hladný", zopakoval chlapec, teraz už otvorene ukazujúc prstom na napolitánky. Dal som mu tri euro, v duchu sa vzdávajúc cigariet, ktoré som si tiež hodlal kúpiť."Ďakujem", poďakoval sa celý usmiaty. Ani som sa nedostal k pokladni, keď ma zrazu niekto pomykal odzadu za vetrovku.  Bol to zase ten vychudnutý modrooký chlapec s červenkastými vlasmi, v priveľkom tričku a s neistotou a nervozitou na tvári."Mohli by ste mi kúpiť aj balík obalovaných rybích kúskov?" hanblivo sa
opýtal. Vystúpil som z radu pri pokladni a cestou k mrazeným výrobkom som mu položil otázku, ktorú som vzápätí oľutoval.  "To ťa tvoja mama riadne nekŕmi?" Neodvetil.  Bola to skutočne hlúpa otázka.

"Rybie prsty Igloo", povedal nádejne s očami dokorán.  "Tie mám najradšej.""Aj ja", vravím mu, hoci ja ich už teraz nemôžem stráviť.  "A predpokladám, že ich jedávaš so zemiakovými hranolkami?"  "Áno, prosím. Hrubo nakrájané!  Tie máme všetci veľmi radi", rýchlo dodal.    Vybral som von oba balíky a on si ich nadšene pritlačil k hrudi, spolu s ďalšími šiestimi eurami, ktoré som mu vtlačil do dlane.  Sledoval som ho, ako predbehol všetkých v rade pri pokladni, veľmi nedočkavý, aby sa čo najrýchlejšie dostal domov.

Podľa posledných oficiálnych štatistík jedno dieťa z ôsmich v Nemecku hladuje.  Ale podľa toho, čo vidím naokolo, je to skôr každé štvrté dieťa. Vo Frankfurte nie je žiadnou zriedkavosťou naraziť na deti, žobrajúce o pár eur na hamburger a rastúca  detská bieda je bežná aj v Dortmunde, v Mníchove, v Berlíne a vo všetkých štátoch bývalého Východného Nemecka. Rodičia, zápasiaci s vysokými cenami palív a s čoraz vyššími poplatkami na zdravotnú poistku, teraz už čoraz menej môžu doniesť k rodinnému stolu - a ich deti v dôsledku toho hladujú.  A to sa zatiaľ ešte ani nedostavili sľubované "hladové roky" 2009 a 2010.

Nemecký minister financií Peter Steinbruck sa nedávno chválil, že po roku 2010 už Nemecko nebude zvyšovať svoj zahraničný dlh; ten momentálne predstavuje 1,9 bilióna (amer. trilión).  Pritom Steinbruck a jeho sionistickí priatelia sa medzitým hostia obedmi o piatich chodoch a zalievajú ich potokmi drahého šampanského.

Títo zradcovia, využívajúci veľmi výhodné štipendiá a štedré doživotné penzie, pritom vedia, že až 12 % z peňazí daňových poplatníkov ide len na úrok a že do roku 2030 to bude 50 % daní.   Vďaka inflácii bude v roku 2050 nemecký pracujúci platiť dane už výlučne len na úroky medzinárodným bankám.  Nádej splatiť dlh sa dovtedy raz navždy vyparí.  (viď
http://www.hartgeld.com/filesadmin/pdf/Art 2008-102
EinJahrFinanzkrise.pdf)

Nemecké občianstvo zrazili na kolená; sústavne ho osočujú a ohovárajú zúrivo nenávistnou historkou a predstavujú ho svetu ako nejakých druhotriednych občanov.  Pritom ho kvári nanucovaná masová imigrácia z tretieho sveta, takže čoskoro bude už len menšinou vo vlastnej krajine - zavalenou daňami do miery, akú už žiadny muž a žena ani nemôže uniesť.   Nemecké deti teraz rutinérsky posielajú skôr domov zo školy, pretože si už nemôžu dovoliť platiť učiteľov hudby a telocviku.

Keďže imigranti vo veľkých počtoch čerpajú štedré sociálne dávky a pritom hojne produkujú deti, ktoré potom nevedia ani poriadne čítať a písať a Nemcov nenávidia, mladí Nemci sa teraz rozhodujú deti radšej nemať, pretože nevidia budúcnosť v krajine, trpiacej v dôsledku multikulturálneho sionistického útlaku a fantasticky nadnesených požiadaviek na reparácie, ktoré nikdy neustávajú v rámci neutíchajúcej propagandy o holokauste a la "Alica v krajine zázrakov", bizarnej politickej správnosti, monštruózne vysokých, sústavne sa zvyšujúcich, poplatkov zdravotníckym poisťovniam a čoraz vyšších cien.

 Nemci majú teraz najnižší prírastok obyvateľstva na svete.  Keď si všetko toto dáte dohromady, je jasné, že ide o rafinovane skrývanú etnickú genocídu. Oficiálne štatistiky uvádzajú, že ročne sa z Nemecka vysťahuje 110 000 Nemcov, ale to číslo je zrejme oveľa vyššie - do 150 000.  Väčšinou ide o mladých, vzdelaných a ambicióznych Nemcov, hľadajúcich život niekde mimo vynárajúcej sa boľševicko-sovietskej Európskej únie a čísla dokazujú, že títo sa nikdy nehodlajú vrátiť.  Táto strata pre krajinu sa ani nedá ohodnotiť.  Nemecko umiera.  

A všetko toto sa deje ako dôsledok judeo-slobodomurárskeho globalistického nového svetového systému - satanského poriadku, ktorému ide o zbavenie sa európskych ovládaných otrokov, pretože teraz už prekážajú jeho ateistickým imperialistickým ambíciám. Ale je tu riešenie.  Za to však musíme byť pripravení bojovať; keď bude treba, tak až na smrť.  Zatiaľ je stále ešte kľúčovým slovíčkom "trpezlivosť".   Ale pravda je taká, že Nemecko je na pokraji revolúcie, a tak teda musíme merať budúci čas s presnosťou chronometra.

V Európe budeme svedkami masívneho finančného kolapsu, ktorý bude doprevádzať hyperinflácia a Nemci na sebe pocítia skutočný hlad.  A k tomu dôjde v nasledujúcich dvoch rokoch.   Nemci sa možno spočiatku obrátia ku Gregorovi Gysimu, predsedovi (židovského pôvodu) nemeckej Komunistickej strany.  Ale keď ich zradí v prospech medzinárodných bánk a kabalistického kapitalizmu, on a jeho Izrael milujúce zástupy eventuálne stratia kontrolu v dileme nekontrolovateľnej anarchie a budete vidieť pohyb v ústrety národnej revolúcii.

Pre rodených Európanov budú roky 2009 až 2011 značiť hop alebo trop, pokiaľ ide o ich budúcnosť a to platí pre všetkých, aj pre Britov, Rakúšanov, Francúzov, Škandinávcov, Írov, Talianov, Španielov a ostatných, ktorí dnes patria k ilegálnej a nezákonnej Európskej "sovietskej" únii.

...
(krátená ukážka)
Mike James v Nemecku: "German Kids Beg For Food While Berlin Elites Drink
Vintage Champagne"
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=8976