:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Nemecký  peňažný systém

23.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 
Gottfried Feder, syn vládneho predstaviteľa, sa narodil vo Wurzburgu (Nemecko) 27. januára 1883.  Vyštudoval stavebníctvo v Berlíne a Zurichu  a v roku 1908 si založil vlastnú stavebnícku spoločnosť.  Počas I. svetovej vojny veľmi negatívne hodnotil
nemeckých bohatých bankárov a v roku 1919 vydal knihu "Manifesto o odstránení okov úrokov".  

Feder sa v roku 1919 spojil s Antonom Drexlerom a Dietrichom Eckartom a spolu založili v Mníchove Nemeckú robotnícku stranu (GPW).  Hitler vzápätí tiež do tejto strany vstúpil.  Bol len jej 45. členom.  Takmer okamžite ho požiadali, aby sa stal členom akčného výboru a neskôr ho vymenovali za propagandistického manažára.

Hitler v nasledujúcich týždňoch priviedol do strany niekoľkých príslušníkov svojej armády, vrátane jedného zo svojich veliteľov, kapitána Ernsta Roehma.  Príchod Roehma, to bol veľmi dôležitý krok, keďže ten mal prístup k armádnemu politickému fondu a mohol transferovať istú sumu z tých prostriedkov Nemeckej robotníckej
strane.  Strana časť tých peňazí použila na reklamu pre svoje schôdzky.  Na tých bol často hlavným rečníkom Adolf Hitler a práve v tom období si osvojil techniky, ktoré z neho urobili veľmi presvedčivého rečníka.  

Hitlerovi sa úspešne podarilo presvedčiť členov strany, aby zmenili jej názov na Nacionálno-socialistickú nemeckú robotnícku stranu.  Feder sa vo februári 1920 spojil s Hitlerom a Drexlerom kvôli vypracovaniu návrhu toho, čo bolo neskôr známe ako "25 bodov".  Strana vo svojom programe odmietla podmienky Versailleskej zmluvy a vyzývala k zjednoteniu všetkého po nemecky hovoriaceho obyvateľstva.  Aby mohli úspešne presadzovať idey nacionalizmu, rovnaké práva chceli udeľovať len nemeckým občanom.  "Cudzincom" a "ilegálnym prisťahovalcom" by sa také práva neudelili.  
Aby sa zapáčili robotníckej triede a socialistom, do programu zahrnuli niekoľko opatrení, ktorými by sa re-distribuoval príjem a vojnové zisky, veľké priemyselné podniky by sa museli deliť o zisk so zamestnancami, trusty by sa znárodnili, zvýšili by sa dôchodky a vzdelávanie by bolo zadarmo.  Program tiež odrážal rasistické
postoje členov strany.  Vyjadroval súhlas s antisemitizmom vtedy existujúcom v Nemecku konštatujúc, že "občianstvo sa bude určovať v zhode s rasou; žiadny Žid nemôže byť Nemcom".  

Feder veľkou mierou ovplyvnil anti-kapitalistický aspekt nacistického programu a trval na takých vyjadreniach ako "potreba zlomiť úrokové otroctvo medzinárodného kapitalizmu" a tvrdenie, že Nemecko sa stalo "otrokom medzinárodného trhu s akciami".  

24. februára 1920 usporiadala NSDAP (nacistická strana) masovú demonštráciu, na ktorej predstavili svoj nový program.  Zúčastnilo sa jej vyše 2000 osôb, čo bolo značné vylepšenie od prvého stretnutia Hitlera so stranou, kde bolo 25 osôb.  

V roku 1920 Feder vydal knihu "Národná a sociálna základňa nemeckého štátu".  V roku 1923 sa tiež zúčastnil puču "Hitler-Kapp" (tzv. pivárňový puč).  Dlho bol popredným členom strrany a v roku 1924 ho zvolili do Reichstagu.   Feder bol v 20-tych rokoch vedúcim predstaviteľom anti-kapitalistického krídla nacistickej strany.  Svoje pohľady na veci predstavil v dielach pod názvom "Das Programm der NSDAP" (1931), Kampf gegen die Hochfinannz" (1933) a "Židia" (1933), kde vyjadril svoje antisemitské názory.

Keďže Feder zastával dôležitú funkciu šéfa ekonomickej rady strany, jeho anti-kapitalistické názory viedli k tomu, že poprední nemeckí priemyselníci prestali stranu finančne podporovať.  Po nátlaku takých postáv ako Albert Voegler, Gustáv Krupp, Friedrich Flick, Fritz Thyssen, Hjalmar Schacht a Emile Kirdorf sa Hitler
rozhodol presmerovať stranu od Federových ľavicovo orientovaných ekonomických teórií.  Keď sa Adolf Hitler v roku 1933 stal kancelárom, vymenoval Federa za námestníka ministra pre ekonomiku.  Federa to veľmi sklamalo, že mu neudelili funkciu ministra.  Ale keďže bol jedným z popredných vodcov ľavicového krídla nacistickej strany, Hitler v ňom videl hrozbu pre svoju vodcovskú pozíciu.  

Po "noci dlhých nožov", kedy zavraždili takých členov ľavicového krídla ako Gregora Strassera a Ernsta Roehma, Feder z vládnej funkcie rezignoval.  Gottfried Feder potom až do svojej smrti dňa 24. septembra 1941 pracoval ako univerzitný profesor.   Je to veľká škoda, že Hitler sa vzdal ekonomických doktrín Gottfrieda Federa proti "úrokovému otroctvu", podržal si otvorene rasistické postoje (a to napriek tomu, že spolupracoval so sionistami, sionistickými bankármi, priemyselníkmi a nemeckým generálnym štábom) a pohol sa smerom ku korporatívnemu monopolistickému kapitalizmu
(v podstate privatizovanému štátno-socialistickému aparátu, t.j. vysoké finančníctvo, veľkopodnikanie bez konkurencie alebo vyplácané vlastníctvo a kontrola výrobných prostriedkov.) 

Hitler usmrtil svojich populistických stúpencov, ktorých priťahovala Federova ekonomika proti "úrokovému otroctvu" a pohol sa smerom k presvedčeniu "všetko pre Nemcov" ako hybnej páky proti židovskému supermacizmu (veľká chyba!) a bral peniaze od ľudí, ktorí v konečnom dôsledku presmerovali jeho revolúciu od Federovej na revolúciu typu "Bush-Clinton", t.j. privatizovaný štátny
vojnový korporatizmus.  

 


Dick Eastman, Rense: "Hitler`s Monetary System"  
http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/GERfeder.htm  
http://www.rense.com/general77/Hitlersmm.html  

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|