Mimo SNS sa nikto na Slovensku jednoznačne a trvale nevyjadruje k autonomistickým snahám niektorých predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny na juhu Slovenska. Z oficiálnych miest často zaznievajú alibistické argumenty: „veď sme v EÚ a v NATO !“. Avšak práve krajina, v ktorej sa sídlo EÚ nachádza, totiž Belgicko, sa blíži k štádiu možného rozpadu a rozpustenia Belgického štátneho zväzku, ak by sa rozdelili holandsky hovoriace Flandry a francúzsky hovoriaci Valóni.

Tento scenár medzitým už nemožno úplne vylúčiť, píše dňa 11.01.08 internetový portál GERMAN-FOREIGN-POLICY.COM, zaoberajúci sa nemeckou zahraničnou politikou. Potom by aj pre 9 okresov s nemecky hovoriacou cca 70.000 menšinou na východe Belgicka vyvstal problém s ich štátnou príslušnosťou. Logická možnosť, ktorá bola doteraz tabuizovaná, hovorí o pripojení sa k Nemecku.

Ďalšia sporná belgicko-nemecká záležitosť je priebeh belgickej železničnej trate „Vennbahn“ cez územie Nemecka podľa ešte Versailleskej mierovej zmluvy 1922 a následnej hraničnej dohody z r.1956. Tým, že sa skončila prevádzka na trati a trať sa demontuje, nie je v dohodách jednoznačne povedané, ako postupovať ďalej. Debata o exkláve tejto trati v Nemecku nadobúda preto dôležitosť, pretože otvára znova možnosti revízie nemeckých hraníc na ťarchu tretích, ako mysliteľnú. „Časti Severného Porýnia a Westfálska sú belgické“píše jeden veľký berlínský denník „teraz skúmajú tunajšie úrady, či Nemecko dostane tieto územia späť“ a „Pár z celkových 854 km štvorcových kilometrov, ktoré po I. svetovej vojne boli odstúpené Belgicku, bývalé pruské okresy Eupen a Malmedy by mohli po skoro deviatich desaťročiach znovu prejsť pod Nemecko“, píše iný prominentný list.

Pod nadpisom „Hľadanie identity“ sa už v r. 2004 písalo, že belgickí žiaci budú v predmete „Vlastiveda“ vzdelávaní z učebných materiálov Spolkovej republiky, pokiaľ sú ich školy usídlené vo východnom Belgicku. Výučbový materiál dáva k dispozícii Spolková centrála pre politické vzdelávanie Bonn (NSR). Týmto prenecháva Belgické kráľovstvo svoje výsostné práva v sektore vzdelávania zahraničnej štátnej agentúre bez toho, že by mu boli poskytnuté rovnaké možnosti v Spolkovej republike. Táto dohoda je časťou cielených aktivít „Nemecky hovoriacich spoločen-stiev“... Nezdá sa Vám to akosi povedomé ?

Takže nielen prípad Kosovo, ale aj príklad zo „starých krajín“ európskej 15-tky poslúži na „elegantné riešenie“(Czáky) autonomistických požiadaviek niektorých predstaviteľov maďarskej menšiny a vždy sa bude možné odvolať na vzorové riešenia vo „vyspelých demokraciách“ a v EÚ. Nezabúdajme na nadštandardné vsťahy Nemecka s Maďarskom, vyplývajúce z dávnejšej, aj nedávnej minulosti. Bohužial tzv. slovenské elity už roky v tomto smere uplatňujú pštrosiu politiku a problematiku programovo zľahčujú a zametajú pod koberec. Ich provincionalistický rozhľad im neumožňuje zaujať vo veci rozhodné stanovisko (zrejme by im to musel najprv niekto odobriť). Lenže veľkí európski hráči majú len svoje záujmy a preto nečakajme, že sa nás bude niekto zastávať.

Zdroj: http://german-foreign-policy.com/de/fulltext/57123?PHPSESSID=qb7otp1hjjv7dvp9bbk4qjtp51
http://german-foreign-policy.com/de/fulltext/46449

Juraj Borský