rubrika: balkán 2009

Povedal som si, že upozorním na článok uverejnený v LITERÁRNOM TÝŽDENNÍKU ročník XXII. z 3.6.2009 pod nadpisom "Neslávne výročie" na strane č.14 od p. F. Kordíka.

Mnohokrát som prekvapený tým, aké množstvo (aj vzdelaných) ľudí číta a sleduje len tzv. dominantné média a to bez toho aby mali aspoň približnú predstavu alebo aspoň záujem o to, kto je menovite ich vlastníkom - teda o majiteľovi ( a pri SME, PRAVDE, Hospodárskom 
denníku a MARKÍZE, JOJ by boli mnohí prekvapení ...), ktorý suverénne a zásadne vždy pre svoj a len pre svoj prospech rozhoduje o tom čo sa napíše alebo nenapíše (odvysiela alebo neodvysiela) vrátane toho koho z novinárov zamestná alebo nezamestná! O Literárnom týždenníku, viem aspoň toľko, že nevlastní a v ňom nerozhoduje žiadny majetný zahraničný vlastník a preto ho aj odporúčam k čítaniu.

V článku "Neslávne výročie" sa spomínajú konkrétne údaje o pred desiatimi rokmi skončenej vojne USA a NATO proti Zväzovej republike Juhoslávia. Táto vojna sa cez média prezentovala svetu pod heslom - Letecké misie na záchranu etnických Albáncov žijúcich na území Juhoslávie v Kosove.

Citujem z predmetného článku: " Na leteckých útokoch sa zúčastnilo 769 USA a 320 európskych lietadiel. Vojenské zoskupenia NATO bombardovalo Juhosláviu 70 dní, 7 dní v týždni a 24 h denne. Uskutočnilo sa vyše 45 000 letov, odpálených bolo 10 000 rakiet s  plochou dráhou letu a použitých bolo vyše 79 000 ton výbušnín.Podľa štatistických údajov počas jedenástich týždňov "vojenskej kampane" zahynulo 1 002 vojakov Juhoslovanskej armády, 177 policajtov, 2 500 civilistov, medzi nimi 89 detí, zranených bolo 12 500 civilistov. Zahynulo tiež okolo 800 príslušníkov ministerstva vnútra pri plnení služobných povinností v konfliktoch počas 90.rokov."

- Najťažší letecký útok sa uskutočnil na kolónu Albáncov pri meste Prizren, ktorí utekali pred ohlásenými náletmi. Z navigácií a povelov z útočiacich lietadiel je zaznamenaný rozkaz, ktorý svedčí o tom, že útočiaca letka vedela o cieli civilného konvoja traktorov. Pri tomto útoku zahynulo 87 obetí, prevažne etnických Albáncov.

- Zničených bolo 7 mostov, teda všetky mosty cez Dunaj v Juhoslávii, 66 cestných a železničných mostov, rafinérie, chemické komplexy, sklady palív, objekty zásobovania a energetiky, televízne a rozhlasové stanice, vysielače a retranslačné stanice, železničné 
stanice, tunely, elektrické napájacie siete a koľajnice. Celkovo bolo zničených alebo ťažko poškodených 3 500 priemyselných závodov a výrobných prevádzok, 330 objektov školských zariadení, 30 mestských jadier, 34 nemocníc, 5O kláštorov a kostolov, 36 pamätníkov, 60  architektonických objektov a rovnako toľko zriedkavých príkladov ľudového staviteľstva.

V dôsledku vojny prišlo o zamestnanie vyše 600 000 ľudí a vyše 2,5 milióna ľudí ostalo bez akéhokoľvek príjmu. (pozn.:celkový počet 10,5 milióna obyvateľov)

- USA a NATO porušili Chartu OSN, Ústavu USA i Chartu NATO. Ignorované a zdrapom papiera sa touto agresiou stali Ženevské konvencie, Viedenské konvencie, Helsinské dohody i ďalšie princípy, morálne a právne normy prijaté a platné ne ochranu suverenity  štátov. (pozn.:preto niektorí naši politici a najviac tí najdemokratickejší už slovo náš štát z úst nevypustia už hovoria zásadne len táto krajina ...)

- Kolaterálne škody spôsobené bombardovaním boli vyčíslené sumou 100 miliárd dolárov. NATO a USA vynaložili na túto vojnu 14,5 miliárd dolárov. To nebola lokálna vojna. Značné straty utrpeli i okolité štáty. Len na Dunaji bolo zablokovaných do 200 lodí rôznych štátov.

- Podľa bulletinu amerického inštitútu pre štúdia obrany a vesmíru so sídlom v štáte Florida z júna 1999 je v analýze a chronológii vývoja konfliktu voči suverénnej Juhoslávii od R. Bowmana napísané: Najrelevantnejším dôvodom ucelenej kampane a rozpútania vojny bola  snaha a cieľ - zbaviť sa jedného z najväčších postkomunistických socialistických štátov, ktorý ako jediný odmietal podporu multinárodným korporáciám na riadenie nového svetového poriadku. Ďalšou príčinou rozpútania vojny podľa Bowmana bol cieľ destabilizovať a rozdeliť Juhosláviu. Otvoriť tak cestu monopolnému kapitálu, vojenskej okupácii a americkej dominancii.

- Bombardovanie nevyriešilo problémy v Kosove a Metohiji, ani nezabezpečilo rešpektovanie ľudských práv. Po tejto vojne vyše 200 000 Srbov opustilo Kosovo. Boli vyhnaní a vypaľované boli ich domy kostoly a školy. Dôsledky bombardovania je cítiť dodnes, nebolo 
odstránené ani nebezpečenstvo od zvyškov projektilov, munície s ochudobneným uránom a kazetových bômb.

P.S. Veľmi zaujímavý je aj novodobý premyslený propagandistický slovník. Čo si človek v minulosti na Slovensku predstavil pod slovom misie - misionári alebo pod slovom kampaň väčšinou to bola cukrová kampaň. No a teraz čakám, keď máme už vojenské misie kedy začneme vojakom konečne hovoriť misionári a pri leteckej kampani začnú vojenské bombardéri zhadzovať nie bomby ale repu ....

L.N.