rubrika: bez prekladu 2009

Stanislav Mišin v ruskom denníku Pravda píše, že zo Západu sa na Východ preniesli tri smrtonosné spoločenské trendy: poddanstvo, marxizmus a naposledy to bol tzv. voľný trh, t.j. otvorené hranice a demokracia.

1. Poddanstvo
Anglo-saský svet Rusko často vysmievavo označuje za krajinu poddanstva, kde krutí cári šikanovali a zdierali bezprávnych roľníkov.  Lenže idea poddanstva sa zrodila na Západe.
Isteže; v Japonsku a čiastočne aj v Číne a Tibete sa poddanstvo tiež
prirodzene objavilo a praktizovalo, ale do Ruska - a všeobecne do
Východnej Európy - sa prenášalo zo Západu asi od polovice 16. storočia.  V tých končinách teda nešlo o prirodzený vývojový trend ako vo Východnej Ázii.  Takže pokiaľ ide o túto záležitosť, Rusko veľmi nespravodlivo hodnotia - ako zvyčajne.  Poddanstvo ruských roľníkov skončilo vo februári 1861, takže celkovo trvalo len okolo 220 rokov.
Na Západe sa poddanstvo praktizovalo približne 1200 rokov a na čo
anglo-saská sféra často zabúda je fakt, že rýchlo ho nahradil obchod s
naozajstnými otrokmi cudzieho pôvodu, ktorých obchodníci chytali v cudzích krajinách a potom predávali majiteľom otrokov a tí nemali ani tie základné práva, aké prináležali poddaným.

Poddanstvo vzniklo veľmi skoro, rozšírilo sa v západnej a južnej Európe a možno priamo vystopovať ku Konštantínovým výnosom z roku 332 n.l., ktorými prvýkrát pripútali slobodných roľníkov k pôde, aby tak nahradili otrokov. V Anglicku poddanstvo trvalo do roku 1574 a vo Francúzsku ho formálne zrušili v roku 1789, hoci v skutočnosti sa už naplno nepraktizovalo stovky rokov.  Toto sa, samozrejme, zhoduje s dobou, kedy najprv Portugalci a neskôr aj ostatná Západná Európa začala kupovať od arabských priekupníkov afrických otrokov a neskôr si otvorili aj vlastné otrocké stanice a zotročili aj Juhoafričanov a karibských Indiánov v Novom svete.

V iných oblastiach sa poddanstvo praktizovalo až do 19. storočia.  V poľsko-litovskej monarchii uzákonili poddanstvo začiatkom 16. storočia a zrušilo ho Varšavské vojvodstvo v roku 1807 na základe napoleonského revolučného vládneho poriadku.  V Rakúsku-Uhorsku, ktoré sa rozkladalo na tretine európskeho územia, ho zrušili v roku 1848.  Ale každý aj tak, napriek týmto faktom, zakaždým radšej uvádza ako príklad poddanstvo v Rusku.  Ale pravdou je, že ruskí roľníci mali najväčšiu voľnosť pohybu zo všetkych nižších európskych tried až do mongolskej invázie v 13. storočí. Západná Európa spútala vlastné obyvateľstvo reťazami už 800 rokov predtým.

Pôvodné obmedzenie pohybu uzákonili za nadvlády Mongolov, ale to malo ďaleko k poddanstvu a týkalo sa rovnako bohatých ako chudobných.  Po zvrhnutí mongolského jarma v 15. storočí sa voľnosť pohybu vrátila, až do vlády Ivana Hrozného koncom 16. storočia.  Ten vtedy začal s procesom, ktorý potom v 30-tych rokoch 17. storočia skompletizoval Michail Romanov, keďže sa snažil napodobňovať Západ aj v tomto katastrofálnom nápade. Poddanstvo najmenej o 50 rokov spomalilo priemyselný vývoj v Rusku a má na svedomí mnoho sociálnych nepokojov a roľníckych povstaní.

2. Marxizmus
Toto je jeden z najhorších zo Západu dovezených konceptov, ktorý stál
Rusko najviac životov a ktorý je našim dušiam, nášmu psyché a našej
domovine najcudzejší.  To bola katastrofa monumentálnych rozmerov,
trvajúca celých 70 rokov, ktorá si vyžiadala vyše 30 milónov životov a
najmenej na sto rokov nás zviedla z cesty, ktorá by nás bola doviedla k
poprednému postaveniu vo svetovej ekonomike.

Keby sa zo západných hlavných miest nebol do Ruska priniesol marxizmus, komunistický štýl ekonomiky a kolektivizácia vidieka, ruské impérium by nikdy nebolo padlo.  Dnes by vo svete žilo takmer 250 miliónov Rusov (a nie súčasných 170 miliónov); dokonca je pravdepodobné, že by nás pokojne mohlo byť aj 350 miliónov.
A keby neboli do Ruska doviezli marxizmus, Hitler by sa nikdy nebol dostal k moci, cisár by sa bol udržal alebo by sa opäť mohol vrátiť k moci po II. svetovej vojne, ak by k nej vôbec došlo.  Ak by k vojne došlo, v tom prípade by to bola úplne iná záležitosť. 

Takže anglo-saská sféra prostredníctvom úderu v podobe komunistického marxizmu zničila Nemcov trockystickým nacistickým marxizmom a svetová vojna mala na svedomí prvú rozdelenú a neskôr alianciou NATO podrobenú krajinu, čo stále ešte trvá. Takisto platí, že Blízky východ a Malá Ázia by dnes nebola zónou, kde je kresťanstvo nevítané.  Rusko bolo vždy ochráncom pravoslávia a kresťanov v
moslimskom svete a keby to tak bolo zostalo, nikdy by nebolo došlo k
masakrám a k exterminácii kresťanov, ako sa to ešte aj teraz deje.  To sa zvlášť týka šialených masakier kresťanov Ataturkom, s ktorými pôvodne začali tí, ku ktorým sám patril - Mladí Turci.  Aj odkresťančovaniu Západu by sa bolo zabránilo, pretože Rusko by bolo, ako sa to deje teraz, ponúklo alternatívu k humanistickému nihilizmu, ktorý predstavuje základňu morálne skorumpovaného Západu.

3. Voľný trh, ekonomika otvorených hraníc a demokracia
Ruskú vrchnosť a obyvateľstvo zaviedli možnosťou rýchlo zbohatnúť za
predpokladu, že krajina otvorí svoje hranice a umožní západným
spoločnostiam podnikať; tie ich naučia ako robiť biznis a zarábať peniaze, aby každý mohol zbohatnúť.  Na toto nalákali Jelcina a spol., t.j. tých, ktorí sa na popud západných radcov zbavili marxizmu (čo je dobré) a spolu s Kravčukom na Ukraine a s Puščom v Bielorusku potom zradili vlastnú väčšinu bývalých obyvateľov Sovietskeho zväzu (85 % hlasovalo za zachovanie krajiny ako celku).  Keď sa títo zradcovia chytili moci, rozpustili krajinu, ktorá bola vlastne pozostatkom po ruskom impériu. Kedy už konečne prestaneme preberať západné koncepty sociálneho inžinierstva?  Ani jeden z nich nie je dizajnovaný tak, aby nás posilnil, urobil bohatšími alebo šťastnejšími.  Všetky majú presne opačný zámer, píše Mišin.

A končí článok tým, že ruské impérium bolo vždy najmocnejšie vtedy, keď odmietalo západné ideály, keď išlo o monarchiu v mene božom, keď odmietalo poddanstvo Západu a v revolúcii v roku 1905 chcelo poraziť marxizmus. Vraj je načase, aby sa Rusi plne vrátili ku svojim koreňom ako nacionalistický, vlastenecký štát drobných obchodníkov a remeselníkov; ako štát, ktorý chráni svoje obyvateľstvo, svoje aktíva a ekonomiku pred zahraničím.

S tým možno vrelo súhlasiť.  Ale treba mať na pamäti, že slovanskému
obyvateľstvu v jeho boji za slobodu teraz nedokáže úprimne a nezištne
pomôcť zdiskreditovaná a skorumpovaná aristokracia, ktorú zviedol na
scestie osobný a triedny záujem, ani duchovenstvo, ktoré vo svojom poslaní duchovne usmerňovať ľudí zlyhalo.  To si bude vyžadovať úplne iných vodcov z našich vlastných radov, ktorí nebudú mať na zreteli vlastnú pochybnú agendu, ale naozaj len blaho našich národov.

Pavol Hriňovský, Kanada
Stanislav Mišin, Pravda: “Three Deadly Western Imports”
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/108671-imports-0