Pravda pod policajnou ochranou
Bola pekná júnová sobota roku 2005. Po dedinkách Slováci tak ako za komunizmu pracovali na svojich záhumienkoch či v záhradkách. Mestá boli takmer vyľudnení, podobne ako aj gemerské mestečko Rožňava.

Na pravé poludnie už všetci sedeli doma pri stole s obedom a práve vtedy pochodovala mestom od autobusovej stanice skupina mladých ľudí so zástavami transparentmi, všetci oblečení v modrom so symbolmi mladej strany Slovenská pospolitosť – národná strana.

Na Škode Favorit, ktorá musela zastaviť sa otvorili dvere a pán v rokoch sa pýtal, čo je to za procesia. To slovo procesia myslel celkom úprimne, lebo ho zrejme pri pohľade na modré oblečenie na obedňajšom slnku nič iné nenapadlo. Mládenec idúci vedľa mu pohotovo odpovedal: Proti Maďarom. Starší pán zaliezol do Favorita a odpoveď ktorú dostal ho nijako neuspokojila, skôr poplietla.

Ale to sa už sprievod blížil k pamätníku Lajosa Kossúta, kde zastal a tomuto synovi slovenských rodičov a tzv. maďarskému revolucionárovi sa dostalo niekoľko nie príliš lichotivých slov, ktoré si popravde aj zaslúži. To sa zrejme nepáčilo staršiemu pánovi, ktorý začal nie príliš prívetivým hlasom národovcom vysvetľovať, že keď tá socha tu stála, vtedy ešte neboli na svete. To je pravda, len s dovetkom, že vtedy na svete vládli Maďari a syn slovenských rodičov Lajos Kossut, bol tým najkrutejším vrahom slovenského národa, teda národa z ktorého pochádzal. Mladá slovenská pospolitosť sa usmiala a zavolala po ruke stojacích policajtov, aby zmravnili starého pána, pretože ich pripomenutie si výročia Trianonu, riadne ohlásené, nechcú si dať narúšať zbytočnými priekmi. Potom položili k tejto soche tŕňový veniec s čiernymi stuhami, na ktorých stálo : Zradca, Zapredanec. Cap.

Lajos Kossut tam nepohnute stál a stojí, hoci ho tam nikto nechcel, okrem mestského zastupiteľstva v Rožňave.
Sprievod sa potom už pokojne poberal na námestie, vpredu išlo policajné autá a ostatné nasledovali. Je to skutočne neskutočné, keď si Slováci musia pripomenúť výročie zmluvy z Trianonu, niekoľkokrát porušenú Maďarmi a pritom ich musí chrániť polícia. A to prosím pekne všetko na území svojprávneho, zvrchovaného, teda svojho štátu !

Aj také je dnes Slovensko.

Na hlavnom rožňavskom námestí, ktoré je odrazom nemeckej kolonizácie Slovenského Rudohoria si Slovenská pospolitosť – národná strana rozložila svoj míting pri príležitosti výročia Trianonu. Presne na pravé poludnie však nevzbudila takú pozornosť, akú by si možno zaslúžila. V budúcnosti bude treba o časových dimenziách viac pouvažovať, Slovák je totiž vo svojej podstate veľký fundamentalista, ktorý svoje zvyky nemení, ani keby traktory padali.

Ďalšou chybou bol aj príliš dlhý ústredný prejav pri chabom ozvučení, tu tiež treba pripomenúť, že Slovák má radšej dlhé klobásy, ako dlhé prejavy. Počúvalo ho okrem členov Slovenskej pospolitosti – národnej strany, niekoľko desiatok ľudí a početná skupina policajtov, rozmiestnená , ako keby Rožňavu navštívil Bush, dostala takto bezplatný kurz vzdelania v slovenskej histórii. Pravdu povediac neboli nijako nadšení, že musia tráviť víkendový deň stojac na slnku.

Čo je však určite zaujímavé, od začiatku do konca si tu vystál svoje hodiny primátor mesta Ing. Ladislav Kardoš /Kardoš z maďarčiny do slovenčiny znamená – mečiar/ aj s niektorými členmi vedenia mesta. Musel si tak z očí do očí vypočuť aj tvrdú slová Slovenskej pospolitosti – národnej strany na margo postavenia pomníka Lajosa Kossúta a celý výpočet jeho hriechov voči národu, z ktorého pochodil. A rovnako sa dozvedel aj o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, ktorý napriek skutočnostiam historicky a verejne známym umožnil, aby táto socha stála na slovenskom území. A zdôvodnenie, že bola inštalovaná, aby zabezpečila toleranciu medzi obidvoma národmi, je z pohľadu činov Lajosa Kossúta skôr maďarská provokácia, ako omyl.

Okrem týchto iniciatív Slovenskej pospolitosti – národnej strany bolo naozaj veľmi milé poďakovanie bratom Francúzom /škoda, že sa zabudlo na Holanďanov/ za to, že odmietli európsku ústavu a tak sa vlastne v Paríži bojovalo aj o slovenskú hrdosť, ktorú sme my niekde stratili. A naviac ešte zaznela aj francúzska hymna /autor týchto riadkov tento fakt, ešte v ten deň oznámil Jean Marie Le Penovi, predsedovi francúzskej strany Národný front, aby vedel, že Slováci sú toho istého názoru ako on, aj v tom prípade keď hovorí ... „ľudia, ktorí si nevedia vážiť svoj vlastný národ, nedokážu si vážiť ani ľudí inej národnosti“/.

Miernym vzrušením celého pripomenutia si Trianonu bola len sedem či osem členná skupina zrejme prívržencov SMK s transparentom, na ktorom boli len samé ľúbeznosti a jeden mládenec, ktorý sa snažil hlasným bubnovaním, narušiť rečníkov. Tým, že bubnoval vlastne negoval ľúbeznosti ktoré hlásal transparent.

Nemnohým divákom sa páčila výdrž mladej pospolitosti, ktorá vydržala stáť na slnku takmer dve hodiny a ešte aj skandovať heslá, ktoré vždy ohlásil „predskokan.“ Položili aj veniec k buste Štefana Moysesa a potom sa pokojne rozišli.

Treba povedať, že Slovenská pospolitosť – národná strana si ako jediná pripomenula výročie Trianonu. V tom istom čase bol v Prešove snem strany ĽS-HZDS, ktorá si na to ani nespomenula, rovnako ako SNS, ktorá sa zaoberala zasa tieňovým kabinetom. O vládnych stranách ani nehovoriac.

Okrem iných predností tejto akcie, treba k dobru Slovenskej pospolitosti - národnej strany prirátať aj to, že sa po prvý raz zviditeľnila vo voľakedy revolučnom Gemeri a hoci možno bola sklamaná záujmom ľudí, netreba zúfať, treba prísť na Gemer znova, do Revúcej či Tisovca a Gemer sa prebudí. Lebo práve on patrí dnes medzi tie najchudobnejšie regióny v Európe. Ako hovorili v čase nemeckej kolonizácie Nemci – Gedult bringt Rosen – Trpezlivosť prináša ruže. A práve takto trpezlivo budovali Gemer s jeho podzemnými bohatstvami, ktorý potom za Uhorska prepíjali maďarskí grófi v lokáloch v Pešti.

Keď som opúšťal Rožňavu, socha Lajosa Kossuta na rozdiel od pravého poludnia bola už v tieni. A z toho pohľadu sa zdalo, ako keby socha vo svojej veľkoleposti, zosmutnela, zošúverila sa. Aj Judáš, keď Ježiš Kristus na Poslednej večeri povedal: Jeden z vás ma zradí, zostal na rozdiel od ostatných nepohnute a ticho sedieť. A aj Lajos Kossut, v sobotu 4.júna popoludní, vyzeral, ako keby sa cítil vinný...
_______________________________________________

Svätoboj Clementis