V nedeľu 21. septembra odvysielala Slovenská televízia krátkometrážny televízny dokument z cyklu GEN (Galéria elity národa) o maďarskom spisovateľovi Lajosovi Grendelovi žijúcom striedavo v Budapešti a Bratislave.

Po vzore českého GEN-u Fera Feniča, zámerom slovenského cyklu je portrétovať významné žijúce osobnosti Slovenskej republiky. Spojenie pojmov elita národa by malo vystihovať prínos týchto vybraných osobností pre slovenskú kultúru, umenie, vedu, ekonomiku šport a ďalšie sféry ľudskej činnosti. Sotva možno namietať, že dramaturgia STV neprávom siahla po cudzích vzoroch, lebo ako sa hovorí účel svätí prostriedky, mohla si však dať aspoň minimálnu námahu s názvom cyklu, ktorý by ju odlišoval od českého originálu.

Inou, oveľa podstatnejšou vecou je výber osobností prezentovaných ako elita slovenského národa. Dokument o maďarskom spisovateľovi do tejto kolónky rozhodne napatrí. Lajos Grendel, rodák z Levíc patrí podľa budapeštianskej tlače k najvýznamnejším súčasným maďarským spisovateľom, ktorého zdobia mnohé maďarské štátne vyznamenania a literárne vavríny. Je laureátom Kossuthovej ceny, ceny Sándora Máraiho, Józsefa Attilu, Imre Madácha a ďalších ocenení udeľovaných v Budapešti. Okrem iného je členom viacerých spisovateľských organizácií v Maďarsku.

Pre slovenského čitateľa je však málo známou literárnou osobnosťou možno preto, že Grendel nenapísal po slovensky ani jediný román, ani jedinú poviedku, hoci v preklade Karola Wlachovského sa objavili niektoré jeho diela aj v slovenčine. V široko koncipovanej Encyklopédii slovenských spisovateľov, prirodzene, nie je o ňom ani zmienka. Napriek tomu nemožno povedať, že spisovateľ Grendelovho formátu by si nezaslúžil portrét aj v slovenskom médiu, ale pri všetkej úcte k jeho tvorbe nemožno ho zaradiť k duchovnej elite slovenského národa a ukradnúť ho Maďarom, pre ktorých je gruntovným maďarským spisovateľom pochádzajúcim z Felvidéku.

Lajos Grendel na svoj dôstojný televízny madailón ešte len čaká v maďarskej verejnoprávnej televízii. Slovenská televízia maďarskú síce predbehla, ale veľmi priemerým scenáristickým a režijným spracovaním iba naznačila, že slovenský divák sa nemá veľmi na čo tešiť ani pri ďalších vydaniach GEN-u a o českých vzoroch sa mu môže iba snívať. Dramaturgia STV by si mala sama, bez externej redakčnej rady vyjasniť, o čom, o kom a pre koho je dobre platený externý projekt GEN či GENUS, aby sa napríklad nestalo, že po smrti Michala Dočolomanského, oslavovanej legendy slovenského herectva, verejnoprávna televízia paberkuje v archíve, vyťahuje úryvky z inscenácií, v ktorých neprekonateľný „Jánošík“ účinkoval, aby sa ako-tak zavďačila divákom aspoň spravodajským šotom.

Dokument o ňom totiž neexistuje, tak ako neexistujú televízne dokumenty o ďalších významných osobnostiach nášho divadla, literatúry, výtvarného umenia a vedy. Portréty umelcov, ktoré pred mnohými rokmi vyprodukovala Slovenská televízia zapadli archívnym prachom, nové sa nenakrútili. Nižňanského predchodcovia – Materák a Rybníček mali iné manažérske záujmy ako záujem o slovenskú kultúru. Roky ubehli a z obrazoviek verejnoprávnej televízie zíza kultúrna a národná prázdnota.

Ponuka Galérie elity národa prišla z externého prostredia, žiaľ, bez dramaturgickej participácie STV, ktorá je iba pasívnym účastníkom v procese jeho tvorby. Dramaturg Martin Peterich zaraďuje do vysielania produkty vyrobené externou firmou, čím sa jeho pracovná náplň (ako aj práca mnohých ďalších redaktorov a dramaturgov) do veľkej miery vyčerpáva. Tak sa dramaturgicky pracovalo, vyrábalo a vysielalo za Rybníčka a zo zotrvačnosti sa pracuje ďalej. Pravdaže, programy možno vyrábať v externom prostredí, ale o ich obsahu sa musí rozhodovať doma.

Projekt GEN nemôže podliehať nijakej momentálnej móde, ideologickému zafarbeniu, či politickému vkusu nejakej externej redakčnej rady, ktorá má o elite tohto národa veľmi svojské predstavy. Inak sa celý projekt zvrhne do jednostranného bohapustého napodobňovania českého modelu. Aby sme po skončení cyklu nemuseli mávnuť rukou ako mnohokrát predtým: škoda bolo času, peňazí a námahy.

Ľudovít Števko