:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Nezanedbávajme ekonomickú vedu

29.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


Stačí si otvoriť hociktorý denník, aby človek zistil, čo preferuje súčasná vláda v oblasti ekonomickej politiky. Musím začať tým, že žiadny národohospodár nemal väčší vplyv na politikov, a teda následne aj na chod hospodárstva, ako J. M. Keynes. M. Friedman, najzarytejší kritik keynesiánskej vedy priznal, že „v jednom zmysle sme teraz všetci keynesiánci“. Na oboch sa často odvolávajú vládni ekonómovia. Neviem však či sa im darí využiť ich riešenia v súčasnej hospodárskej politike ekonomiky Slovenska, ale vlastne aj ekonomiky krajín EÚ. Nemali by sme sa snažiť o to, aby skutočné znalosti využívali a neboli prekážkou pokroku. Tento dojem vyslovujem preto, že sa už objavilo v masmédiách, že terajšia vláda hodlá presadiť zákon vyrovnaného rozpočtu vlády. Je to správne riešenie?

Iste nie. Teória hovorí, že má byť cyklicky vyrovnaný. Žiaľ, to je len jeden fakt. Ekonomická veda má mnoho poznatkov o verejných financiách a rôznych riešeniach, ktoré sa týkali problémov s verejnými financiami. Naozaj si musíme uvedomiť väzby medzi saldom rozpočtu vlády a inými makroekonomickými bilanciami. Viem, že sa to teraz nerobí. V reálnej hospodárskej politike nemôžeme zanedbávať hlboký poznatok vedy, že rovnováhu ekonomiky vyjadrujú tri bilancie: bilancia úspor a investícií, bilancia rozpočtu vlády a bilancia zahraničného obchodu. Vzťah medzi nimi vyjadruje táto rovnica: (S – I) + (TG) = (X – M). Ak úspory prevyšujú investície, napr. o + 3 mld. euro a vláda má dlh vo výške - 5 mld. euro, potom bilancia zahraničného obchodu musí byť – 2 mld. eur. Pozrime sa na to vedeckejšie.

Väzba medzi sporením a investíciami je veľmi komplikovaná. Rast úspor znamená pokles deficitu zahraničného obchodu, ako to plynie z uvedenej rovnice. Nebudem tieto vzťahy hlbšie analyzovať, lebo je to vedecky náročné. Ale v nej treba hľadať podstatu aj súčasných našich a európskych problémov. Uvediem príklad ekonomiky USA. Uvedená rovnica mala v USA v roku 2006 tieto hodnoty: (– 416 ) + (- 349) = (- 765 ) v biliónoch USD. Toto bol prvý signál krízy, veď všetky tri sektory ekonomiky mali dlh. A to po skúsenostiach s krízou v roku 1929, ktorú T. G. Buchholz opísal takto: „Mnohí prišli o svoje domovy, domy a podniky. Krach na burze v roku 1929, preslávený skokmi brokerov z vysokých okien na dlažbu, kde nachádzali húfne smrť, sa stal symbolom i príčinou ďalšieho úpadku“.

Tieto myšlienky uvádzam, lebo spomenutý ekonomický poznatok o rovnováhe ešte nepoznali. Preto ani nevedeli vysvetliť príčiny a následky dejov v tom období. Bol to práve M. Friedman, ktorý opísal ekonomické sily na finančných trhoch známym jeho vzťahom, modelom, ktorý v konkrétnej matematickej podobe zviazal principiálne makroekonomické veličiny v tvare, že masa peňazí je súčinom peňažného multiplikátora a monetárnej bázy. Bol to kľúčový poznatok až do roku 2006. Opäť je pred nami úloha opísať správanie sa ekonomických síl na finančných trhoch. Na to vládni ekonómovia úplne zabúdajú. Totiž v pozadí súčasných úvah mnohých ekonómov je, že ak sa spotrebitelia rozhodnú sporiť viac, potom dopyt po tovaroch a službách poklesne. Avšak tento pokles sa môže  vyrovnať tým, že podnikatelia sa rozhodnú viac investovať. Prečo by podnikatelia mali viac investovať?

Sporitelia spravidla dávajú svoje úspory do bánk a sporiteľní. Teda banky a sporiteľne požičiavajú peniaze podnikateľom; a teda, ak ľudia prinášajú do bánk viac peňazí vo forme úspor, banka zníži úrok, za ktorý požičiava peniaze. A tak podniky si požičajú viac, aby mohli investovať, lebo s prihliadnutím na ceny pôžičky (úrok), ziskovými sa stanú mnohé projekty, ktoré predtým neboli ziskové. Čiže ak sú úspory väčšie ako investície, objavia sa prebytky tovarov a služieb a podniky môžu prepúšťať zamestnancov. Táto ekonomická úvaha, často sa objavujúca v rôznych podobách, dnes už iste neplatí. Opäť to nebudem rozoberať. Iba poviem, že by to platilo, ak by sa ďalšie dve bilancie uvedenej rovnice rovnali nule. Ekonomická veda teda hovorí nie o rovnosti úspor a investícií, ale o rovnosti celkového dopytu a celkových príjmov. To vyjadruje rovnica rovnováhy, ktorú som uviedol vyššie. Žiaľ, naši vládni ekonómovia o nej asi nevedia. Tá nám dáva celkom nový pohľad.

V rovnici rovnováhy si teraz všimnime druhý jej člen, rovnosť príjmov a výdavkov vlády. To požadujú víťazné politické strany. V súčasnosti máme vyššie výdavky vlády ako príjmy vlády. Ak však niekto zníži výdavky, nech je to individuálny občan alebo miestna samospráva, či ministerstvo, na druhý deň (obrazne povedané) určite niekto zistí, že jeho príjem sa znížil. Nastane však reťazová reakcia, lebo ten čo zistí, že mu niekto znížil príjem, resp. že bol vyhodený z práce, tiež zníži výdavky. Toto bude pokračovať, lebo sa roztočilo koleso uťatých príjmov. Objavila sa snehová guľa. Snaha zmeniť (T < G) na (T = G) nemusí znamenať rozkvet spoločnosti! To je primitívna predstava. Totiž, napr. podnik Stavcesty nezaplatí projektantom, nezaplatí dodávateľom cementu, nezaplatí železiarňam atď. atď. Ekonomickí recipienti budú mať nižší príjem. Objaví sa známy multiplikatívny efekt. Nedostatočný dopyt vyvoláva pokles. Protiliekom by mohlo byť zvýšenie celkového dopytu. Do hospodárstva teda treba „injektovať“ výdavky, ktoré sa v ňom budú „množiť“ a stanú sa liekom tým, že vyplnia medzeru medzi objemom výroby a objemom predaja. Už vidíme dôležitosť dvoch členov rovnice rovnováhy; a to nám zároveň poukazuje na to, aby sme nezabudli na pravú stranu rovnice, kde sa nachodí tretí člen (XM), teda bilancia zahraničného obchodu. Vzťahy na tento člen nebudem rozoberať. Ak zanedbáme v hospodárskej politike spomínané komplikované vzťahy, chod hospodárstva neovplyvníme tak ako si to želáme. Nechcem spomínať obdobie rokov 1996 až 2006, kedy sme nedokonalosť ekonomickej politiky, nerešpektujúcej tieto komplikované vzťahy, veľmi pocítili. Len sme na to zabudli, ako politici vyžadovali, aby sme si uťahovali opasky.

Touto úvahou chcem zvýrazniť poznatok ekonómie, že vláda má hovoriť o cyklicky vyrovnanom rozpočte. Čiže počas konjunktúry môžu ľudia platiť na daniach viac a výsledkom bude rozpočtový prebytok. Avšak počas poklesu by sa vláda a aj ľudia mali zmieriť s deficitom. Tieto problémy nemôže vyriešiť bonus, ale optimalizácia všetkých principiálnych finančných tokov v ekonomike, prinajmenšom tých, ktoré obsahuje rovnica rovnováhy. Volanie po znižovaní výdavkov vlády nie je dobrá cesta. Ak by sme sa rozhodli pre zrušenie dane z príjmov fyzických osôb, aj v súčasnosti omieľaný  a preferovaný bonus by bol v inom svetle. Nemala by však vláda uvažovať o tom, čo bude efektívnou silou rozvoja slovenskej ekonomiky? Napríklad výstavba vnútrozemského prístavu medzi Bratislavou a Komárnom?

Ekonomická veda už skutočne pokročila. Len sa neuplatňuje. Aby som to ilustroval, spomeniem rovnú daň. Rovná môže byť stena a rovná môže byť aj čiara. Daň iste nemôže byť rovná. To si len poradca ministra financií vo vláde M. Dzurindu vymyslel. Je to však ekonomický artefakt. Ekonomická veda uznáva a definuje pojem rovnaká proporcionálna daňová sadzba. Ale to je len jeden z množstva finančných tokov, ktoré v národnom hospodárstve treba optimalizovať a nie postupne vymýšľať. Medzi ekonomické nedorobky patrí aj súčasná úvaha o tom, že ideme zdaňovať zisk, ak niekto získa na tom, že dom kúpil dnes za 1 mil. euro a zajtra ho predá za 1,5 mil. euro. Zárobok 0,5 mil. euro nie je zisk! Zisk je definovaný mikroekonómiou aj účtovníctvom. Tento problém vyriešil slávny N. Klador, rodák z Uhorska, a to v roku 1974, keď navrhol daň, ktorú nazval capital gains tax, daňová sadzba na zárobok z kapitálu. Pojem gain slovenská bežná ekonomická terminológia ešte nepreložila. Ak podnik predá ojazdené auto, ktorého zostatková hodnota je 1 000 euro za 1 100 euro, čiastka 100 euro nie je zisk! Iba pre niektorých súčasných  ekonómov. Mohol by som pokračovať.

 


Prof. Jaroslav Husár, Ekonomická univerzita
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
23. august 2010
www.pansu.sk

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|