Agentúra Ria Novosti požiadala niekoľkých politických analytikov a odborníkov, aby sa vyjadrili k výrokom ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktorý povedal, že nezávislosť Kosova môže predstavovať začiatok konca Európy a že oficiálne uznanie jeho suverenity ohrozí globálnu bezpečnosť. Položila im otázku: Aké budú geopolitické dôsledky kosovského unilaterálneho vyhlásenia nezávislosti?

Alexander Rahr, politický analytik Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy a člen Medzinárodného diskusného klubu Valdai
Kosovské unilaterálne vyhlásenie nezávislosti - a zvlášť jeho uznanie európskymi krajinami - by predstavovalo otvorenie Pandorinej skrinky. To môže predstavovať precedens pre iné separatistické republiky a autonómne oblasti, ktoré sa potom budú dožadovať podobnej akcie a rovnakých práv, aké by sa zaručili Kosovčanom. Lavrovo vyjadrenie z právneho hľadiska obstojí. Baskovia sa budú dožadovať odtrhnutia od Španielska, Tirolčania od Talianska a Maďari od Rumunska. Obyvateľstvo Severného Kaukazu sa bude chcieť odtrhnúť od Ruska a Bavorsko môže trvať na nezávislosti od Federálnej republiky Nemecko.
Ale Západ sa nazdáva, že Lavrov situáciu dramatizuje, pretože separatizmus je zväčša dôsledkom ekonomických problémov a Európa dúfa, že jej ekonomika je silná a dosť stabilná na to, aby separatizmus nedvíhal hlavu. Lenže tá hrozba tu je a Lavrovove slová, ktoré teraz za dôležité nepokladajú, môžu nadobudnúť význam o niekoľko rokov.

John Laughland, spoluautor knihy "Rusko: nová studená vojna?" a člen Medzinárodného diskusného klubu Valdai
Ako viete, ja podporujem stanovisko Ruska ku Kosovu a to preto, lebo je zrozumiteľné, kým postoj Západu je nedôsledný a rozporuplný. Západ (EÚ a USA) podporuje nezávislosť Kosova, ale pritom je proti nezávislosti Flámska, Severného Cypru, Republiky Kosovo, kde žijú len Srbi, na sever od Mitrovice. Nezávislosť Kosova stimuluje podobné požiadavky v Západnej Macedónii a v údolí Presevo. A nepriamo to môže vyvolať aj nepokoje na Kaukaze.
A pritom Kosovo vlastne nezávislé nebude. EÚ preberie protektorát od OSN. A to si bude vyžadovať podrobné plány na vyslanie tisícov úradníkov EÚ a policajtov do "post-status" Kosova a navyše tam zostane 16 000 vojakov NATO. Kosovo by malo oveľa väčšiu nezávislosť, keby zostalo v Srbsku, než akú malo pod OSN a akú bude mať v Európe.
Lavrov má pravdu keď hovorí, že nezávislosť Kosova, to bude začiatok konca súčasnej Európy a to preto, lebo súčasný štatút Kosova zabezpečuje rezolúcia BR OSN č. 1244, ktorá považuje Kosovo za súčasť Srbska. Keď EÚ a Spojené štáty túto rezolúciu obídu, zase raz demonštrujú, že pohŕdajú medzinárodným právom a nedá sa na nich spoľahnúť ako namedzinárodných partnerov.
Kosovo pripomína Bosnu v období 1878 - 1914. Berlínska zmluva z roku 1878 pridelila Bosnu pod správu rakúskej administratívy a pritom tvrdila, že stále zostáva súčasťou Otomanskej ríše. V roku 1908 Rakúsko porušilo podmienky tejto zmluvy a priamo obsadilo toto teritórium. Srbsko protestovalo, ale márne. O desať rokov neskôr zavraždil v Sarajeve srbský vlastenec arcivojvodu Františka Ferdinanda. A to ostatné sú už dejiny.

Ján Čarnogurský, slovenský premiér v období 1991 - 1992, odborník na Kosovo a člen Medzinárodného diskusného klubu Valdai
Uznanie nezávislosti Kosova by bolo tragédiou pre Srbov, pretože Kosovo je pre nich základňou a je to neoddeliteľná súčasť ich národných dejín. Srbský štát sa zrodil v Kosove a v priľahlých teritóriách v 9. a 10. storočí. Tam má korene aj srbské pravoslávie, keďže sv. Savva, najuznávanejší srbský svätec, založil v 13. storočí v Kosove mnohé kláštory. Táto provincia bola jadrom srbského štátu aj v polovici 14. storočia, kedy bol na vrchole.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že nezávislosť Kosova môže predstavovať začiatok konca Európy. Toto je dramatický, ale v podstate správny pohľad na tento problém.
Moskva nikdy nesúhlasila zo západnou politikou voči Kosovu a voči bývalej Juhoslávii ako celku. I keď Rusko zohralo kľúčovú rolu v zastavení vojny v roku 1999, bolo jediným členom Kontaktnej skupiny, ktorému nepridelili jeho vlastný sektor zodpovednosti v tejto provincii. Keď v júni 1999 ruské jednotky vpochodovali do Prištiny, Srbi víťazne oslavovali, pretože tí vždy vnímali ruskú prítomnosť ako najlepšiu garanciu svojich práv.
Žiaľ, vývoj v Kosove ukazuje, že geopolitika môže v 21. storočí ľahko poraziť morálne a legálne princípy. Odtrhnutie Kosova od Srbska bez súhlasu Belehradu vytvorí precedens pre Abcháziu, Južnú Osetiju a Transdnesterskú oblasť, ktorý poskytne Moskve morálne právo uznať nezávislosť týchto post-sovietskych republík, ktoré by sa radi odtrhli.

Daniel Vernet, riaditeľ redakcie Le Monde pre medzinárodné vzťahy a člen Medzinárodného diskusného klubu Valdai
Ja si myslím, že Lavrovove výroky sú príliš dramatické. Rozhodnutie ohľadom nezávislosti Kosova má ďaleko k ideálu, ale vzhľadom na súčasnú situáciu, je to menšie zlo z mnohých. Ak sa správne pamätám, tak práve politika, ktorú presadzoval Miloševič od roku 1989, zapríčinila súčasnú situáciu.
Pokiaľ ide o geopolitické dôsledky, nemyslím si, že niekto by mohol mať osoh z precedensu kosovskej nezávislosti a mohol by ho zneužiť na destabilizáciu Balkánu a priľahlých európskych oblastí. Podľa mňa prevládne zdravý rozum a medzinárodné dôsledky kosovskej nezávislosti budú minimálne.

James George Jatras, riaditeľ Americkej rady pre Kosovo
Zdá sa, že albánska moslimská administratíva, ktorá je teraz pod dohľadom OSN, v priebehu nasledujúcich dní unilaterálne vyhlási nezávislosť a vzápätí ho uznajú Spojené štáty a iné krajiny. Srbsko, prirodzene, taký vývoj odsúdi, rovnako aj Rusko a takmer naisto aj Čína, ktoré zrejme uplatnia svoje právo veta v Bezpečnostnej rade.
Zdá sa, že stále sa podceňuje rozsah, do akej miery toto správanie sa Spojených štátov naruší legalitu medzinárodného systému. To bude možno prvýkrát, kedy skupina krajín odobrí odtrhnutie sa časti od štátneho teritória bez obojstranného súhlasu. (Aby bolo jasné, mnohé krajiny boli porazené a okupované a donútili ich podpísať zmluvy o odtrhnutí časti ich územia. Dokonca aj Eduard Beneš podpísal odtrhnutie Sudetov v roku 1938. Ale žiadny Srb sa nikdy nepodpíše pod odtrhnutie Kosova.) Medzinárodné garancie teritoriálnej integrity, napríklad charta OSN a výsledný akt Helsinskej konferencie, sa tým premenia na zdrap papiera.

Tento americký postoj, to je ťažký úder hádam jedinej časti systému OSN, ktorá má skutočnú hodnotu: Bezpečnostnej rade, ktorej sa od roku 1945 darilo zabraňovať väčším vojnám, podobne ako Viedenský kongres v 19. storočí pomáhal zabezpečiť, že v Európe sa nevyskytla väčšia vojna v rokoch 1815 až 1914. Veru tak; ak sa nebude brať do úvahy ruský postoj v BR OSN a obídu jeho veto, to bude veľké "plus" pre Washington, ktorý tým Moskve zamýšľa vyslať odkaz: "Myslite si čo chcete, ale toto je stále rok 1999. My si môžeme robiť, čo sa nám zachce a vy nás v tom nemôžete zastaviť."

Americká akcia - podporovaná načisto otrockými "spojencami" v Európe - nevyrieši definitívne štatút Kosova. Jeho štatút je momentálne jasný: je to súčasť Srbska, nad ktorou má dohľad medzinárodná komunita, s čím Srbsko váhavo súhlasilo. Po unilaterálnom vyhlásení nezávislosti a uznaní niektorými krajinami dôjde k súťaživosti medzi tými, čo ho uznajú a tými, čo ho neuznajú. Napriek washingtonskému absurdnému tvrdeniu, že Kosovo nebude predstavovať precedens, všetky vlády multi-etnických štátov ho uznajú, čo mu bude len na škodu. Kosovo sa nikdy nestane členských štátom OSN.

Srbsko opäť získa kontrolu nad severnou oblasťou Kosova a možno i nad niektorými enklávami. Toto však nebude predohra k odtrhnutiu, ale pôjde o oslobodenie toho, čo sa bude považovať za ilegálne okupovanú časť Srbska nelegálnym, zločineckým, separatistickým režimom v Prištine, podporovaným agresívnymi zahraničnými mocnosťami. Na Albáncoch a ich podporovateľoch bude záležať, či začnú s novým cyklom násilností tým, že budú napadať Srbov, ktorí budú žiť v strachu, že aj zostávajúcu tretinu ich pred-vojnovej populácie zlikvidujú a zničia aj zvyšok kostolov.

Ria Novosti, Rusko, Global Research.Kanada
http://www.globalresearch.ca/index.php?contex=va&aid=8098