rubrika: blízky východ 2009

29. apríla slávil Izrael 61. výročia svojej nezávislosti. Celé tie roky táto krajina viedla vojny. Násilnosti sú v tejto oblasti stále bežné a teraz je ešte menej nádeje, že veci by sa mohli zlepšiť. Arabi sa dopúšťajú teroristických útokov, Izraelčania na ne reagujú vojenskými útokmi. Stále sa dostavujú nové výbuchy a nové vojenské akcie. Obe strany konfliktu majú vlastné dôvodenia a ani jedna z nich nie je ochotná ustúpiť.

Izrael celý čas vedie vojny a odôvodňuje ich potrebou brániť svoje teritórium. Arabi sú zase presvedčení, že Izrael sa zmocnil cudzích teritórií. Preto krviprelievanie stále pokračuje už 60 rokov.
Arabi po II. svetovej vojne predstavovali v Palestíne dve tretiny populácie a Židia jednu. Palestínu vtedy riadila Británia, ale tá sa vzdala mandátu v roku 1947. Spojené štáty sa rozhodli rozdeliť krajinu na izraelský a arabský štát.

Väčšina Židov sa tomu vtedy veľmi tešila, i keď Arabi to považovali za porušenie svojich národných práv.
K prvej arabsko-izraelskej vojne došlo hneď po vytvorení židovského štátu v máji 1948. Arabské krajiny sa pokúšali zabrániť, aby Izrael zosilnel, ale v dlhodobom kontexte prehrali. V máji 1949 sa prestalo bojovať, keď Izrael obsadil 80 % palestínskych území. Arabský štát sa v tejto oblasti nikdy nevynoril. Teritórium, kde mal byť, pridelili Sýrii, Jordánsku, Libanonu a Egyptu. Izrael sa v máji 1949 stal členským štátom OSN, i keď arabské krajiny ho neuznali. A stále ho neuznávajú.
Z okupovaných teritórií ušlo vyše milióna Arabov. V arabskom svete to nazývajú "al-Naqba" (katastrofa). Takto sa vynoril problém palestínskych utečencov: mnohí z nich stále snívajú o návrate do svojej domoviny, v čom im bráni jedine existencia izraelského štátu.
K ďalšej vojne došlo na jeseň 1956. Izrael sa spojil s Britániou a Francúzskom v snahe opätovne získať kontrolu nad Suezským prieplavom, ktorý znárodnil Egypt. Izrael vtedy obsadil Sinajský polostrov, ale Spojené štáty a Sovietsky zväz ho spoločne nahovorili, aby ustúpil.

V júni 1967 Egypt, Sýria a Jordánsko zhromaždili vojská na hranici, čo dodalo Izraelu zámienku začať s preventívnou vojnou. Tá sa do dejín zapísala ako "Šestdnová vojna". Izrael vtedy obsadil Sínajský polostrov, Pásmo Gaza, Západný breh Jordánu, východnú časť Jeruzalema, ale situácia sa aj tak nezmenila. Na okupovaných územiach sa začali objavovať židovské osídlenia, čo ešte viac prilieva paliva do ohňa. Egypt a Sýria sa v roku 1973 pokúsili opäť si vybojovať svoje územia. Došlo k zápalistým bitkám, ale situácia sa nezmenila. Izrael sa neskôr na nátlak medzinárodnej komunity vzdal Sinajského polostrova v prospech Egypta.

7. júna 1981 izraelské letecké sily zbombardovali polo-dokončený jadrový reaktor v Iraku. OSN ich čin odsúdila. Izrael sa v roku 1982 zamiešal do libanonskej občianskej vojny, aby mohol zničiť tamojšiu základňu PLO.

Prvá intifáda - arabské povstanie - sa začalo v roku 1993 na teritóriu, ktoré malo patriť palestínskej vrchnosti. A násilnosti nikdy neprestali. Druhá intifáda sa rozpútala v roku 2000 a trvala osem rokov. Počas nej zahynulo vyše 5 000 Palestíncov, ale palestínski teroristi pritom usmrtili len stovky civilistov. Izrael v lete 2006 prakticky zrovnal Libanon so zemou po tom, čo ozbrojenci hnutia Hizbolláh zajalidvoch izraelských vojakov.

Pre Izrael v súčasnosti najväčší problém predstavuje Pásmo Gaza. V roku 2005 sa musel stiahnuť z toho teritória. V roku 2007 sa tam dostalo k moci hnutie Hamas.
Mali by sme problém nájsť vo svete krajinu, ktorá by toľké roky viedla vojny so svojimi susedmi. Za mnohé svoje problémy je zodpovedný Izrael, ale ani Palestína nie je celkom nevinná.

Vladimír Anochin, Pravda: "Israel´s independence based on 61 years of never-ending wars"
http://english.pravda.ru/world/asia/107479-israel-