rubrika: slovensko 2009

„Ó kráso krás, zahrado uprostřed plamenů! Srdce mé podobám všem se otevřelo. Je loukou, kde gazely se pasou, je konventem křesťanských mnichů, je pohanským chrámem, je Kábou poutníků, deskami Tóry, je Koránem, svatou knihou. Vyznávám náboženství lásky: kteroukoli cestou velbloudi lásky se vydají, to je mé vyznání, to je má víra.“ Ibn Arabí

Téma islamu je v súčasnosti jednou z najkontroverznejších, predovšetkým kvôli jednostranným informáciám zo strany médií, ale tiež kvôli nedostatočnému, povrchnému povedomiu západnej verejnosti o tomto náboženstve. Len si to priznajme: väčšine Slovákov sa pri pojme islam vybavia maximálne štyri slová: Mohamed, Alah, Korán, ale predovšetkým terorizmus. Ostatne, len pred nedávnom sa aj tu na pútnikoch odohrávala búrlivá diskusia k článku Petra Maczovského, v ktorom reagoval na kritiku islamu zo strany holandského politika Geerta Wildersa.

Nemôžeme zatvárať oči pred faktami: islamský terorizmus je viac než reálny, rovnako ako fundamentalistická ideológia, ktorá ho živí. Američania majú dodnes v živej pamäti tragédiu 11. septembra, Londýn zažil útoky v metre, a len celkom nedávno obleteli svet správy o masakre v indickom Bombaji. Je ale islam skutočne násilný už vo svojej podstate, alebo sme len svedkami určitej úchylky, akou boli križiacke vojny a inkvizícia v kresťanstve, všeobecne považovanom za náboženstvo lásky a milosrdenstva?

Je vôbec možné mierové spolužitie západnej civilizácie a islamu? Dá sa dnešná moslimská spoločnosť zreformovať a zmodernizovať? A čo tomuto procesu v stojí v ceste? Je islam iba suchým a prísnym náboženstvom knihy a zákona, alebo v sebe skrýva netušenú duchovnú hĺbku, porovnateľnú s inými duchovnými smermi?

Práve na tieto a ďalšie otázky odpovedá autor palestínskeho pôvodu Nidal Saleh vo svojej novej publikácii Dilema islámské rétoriky (Eko-konzult, Bratislava 2008). Táto kniha je síce objemom neveľká, avšak nezvykle bohatá svojím obsahom. Na pomerne malom priestore tu autor načrtáva niekoľko tematických okruhov, z ktorých každý by vystačil na celú monografiu. Jednoduchým, zrozumiteľným spôsobom opisuje historický a geografický kontext vzniku islamu a základné prvky jeho učenia, život jeho zakladateľa Mohameda, prvé storočia kalifátu, vznik a rozšírenie arabského impéria, vzájomné kontakty islamskej a kresťanskej civilizácie. Jednotlivé kapitoly však venuje aj témam ako je súfizmus (islamská mystika), postavenie žien v moslimskej spoločnosti, ale predovšetkým vznik a vývin fundamentalistickej ideológie až k jej súčasnej podobe, vrátane jej politického pozadia, ako aj stručný náčrt histórie a súčasnosti reformného hnutia v islamskom svete.

Najmä posledné dva tematické okruhy ma veľmi zaujali. Autor sa k nim stavia veľmi progresívne, ba priam kriticky, čo u propagátorov islamu rozhodne nie je pravidlom. Nidal Saleh je pôvodom Palestínec žijúci na Slovensku. Je tiež veriacim moslimom, čím sa samozrejme netají. Preto od neho ani nemôžeme očakávať absolútnu objektivitu, a skutočne sú témy, v ktorých takpovediac „ujde“. To sa týka predovšetkým jeho vzťahu k Izraelu a USA, čo možno demonštrovať napríklad jeho tvrdením (pravdaže nepodloženým), že Ježiš Kristus nebol žid, ale Palestínec.

Na druhú stranu Saleh otvorene kritizuje pomery v islamskom svete. Je jednoznačne zástancom reformného smeru, odmieta platnosť šaríje – islamského právneho systému – keďže sa tento zakladá vo veľkej miere na tradíciách nepochádzajúcich z Koránu. Odmieta tiež nosenie šatiek moslimskými ženami, čo dokladá výrokom, že podľa neho „závoj na hlave akoby bol aj závojom na zdravom rozume“. Nesúhlasí so zneužívaním a prekrúcaním vedy na dokazovanie náboženských právd (napríklad tzv. „vedecký“ kreacionizmus je rovnako populárny medzi moslimmi, ako medzi kresťanmi) a tvrdí, že verše Koránu treba chápať vždy v historickom kontexte. Napríklad výzvy na svätú vojnu mali svoje miesto a úlohu počas vzniku, obrany a šírenia islamu, v dnešnom svete však už svoju platnosť strácajú. Uznáva aj to, že Korán je v prvom rade dielo náboženské, teda poučné a motivačné. Historky z Koránu ale aj z Biblie preto podľa neho netreba brať nevyhnutne ako skutočnú históriu.

Saleh tiež venuje veľkú pozornosť trojstrannému konfliktu medzi fundamentalistickou ideológiou, západným svetom a islamskými reformnými hnutiami a osobnosťami. Poukazuje na to, že ortodoxia je predovšetkým otázkou moci a politiky, keďže sa duchovenstvo a vládnuce režimy (napr. v Saudskej Arábii) nechcú vzdať svojho postavenia a z neho plynúcich výhod. Aj preto to majú reformisti v islamskom svete veľmi ťažké. Neustále sa im hádžu polená pod nohy, a niektorí svoje úprimné snahy zaplatili aj životom... Rovnako však upozorňuje na fakt, že vzniku teroristických hnutí ako sú Taliban a Al-Kajdá výdatne pomohli aj západné mocnosti, predovšetkým USA. A sú to opäť USA a Izrael, ktorí svojou agresívnou politikou pomáhajú živiť nedôveru až nenávisť moslimskej verejnosti voči západnej civilizácii.

Na záver stačí povedať, že sa jedná o knihu hodnú pozornosti každého, kto sa o túto problematiku zaujíma. Nidal Saleh je síce kontroverzná, avšak nesporne zaujímavá osobnosť. V niektorých islamských krajinách sú jeho knihy zakázané. A naopak, západné židovské organizácie v ňom vidia antisemitu šíriaceho nenávisť proti židom. Podľa mňa sa jedná o prehnané a jednostranné tvrdenie, ale názor na to si musí každý urobiť sám...

Mgr. Marián Mach

(Eko-konzult, Bratislava 2008)
http://www.putnici.sk/news/7457