:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Nie! Nie! Nikdy!! Maďarsko a dedičstvo Trianonu

23.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


Nie až rozvojom pravicovo-extremistickej strany Jobbik sa hromadia znaky pre kolektívne tolerovanie revizionistických nálad. Aj v kruhoch vládnucich  národne-konzervatívnych je – ako naposledy Trianonským pamätníkom v Kecskeméte – zneužívaná história ako vedomý prostriedok propagandy, čo vedie Maďarsko na nebezpečnú cestu.


Pre mnohých Maďarov, zdá sa, nezhasli všetky svetlá pre ich krajinu až pri súčasnej hospodárskej kríze týchto dní, ale už v roku 1920. Rozdelením Veľkého Maďarska v Mierovej zmluve z Trianonu nielenže začal zánik pre Maďarsko, ale bol tým aj hneď vykonaný. Krajina prišla vtedy o dobré dve tretiny svojho teritória a tým sa scvrkla z junior-partnera obrovskej Habsburskej ríše, na nedôležitý malý štát. Tri milióny Maďarov žili z jedného dňa na druhý na inom, susednom zahraničí a museli naraz skonštatovať, že sa stali menšinou.


Všadeprítomný revanšizmus dvadsiatych a tridsiatych rokov

Popieranie a hnev boli očakávaným následkom a ovládali úplne politickú a spoločenskú diskusiu v Maďarsku dvadsiatych a tridsiatych rokov. Toto nabralo čiastočne mimoriadne formy. Tak napríklad sa žiak, ktorý niečo dal na seba a na domovinu, neobišiel bez ceruziek s revizionistickým bojovým pokrikom „Nem! Nem! Soha!“ (Nie! Nie! Nikdy!). Jedno, či išlo o nástenný koberec, sodovkovú fľašu, alebo stolnú hru, nič nebolo dosť triviálne, aby to nebolo skrášlené obrysom veľkého Maďarska, alebo markantnými sloganmi. V celej krajine boli k tomu zasvätené príslušné sochy, ktoré túto trpkú stratu symbolicky zdôrazňovali. A nakoniec aj ríšsky správca Horthy neúnavne pripomínal na verejných zhromaždeniach úplné vrátenie odstúpených území, aby sám burcoval náladu smerom dnu, zatiaľ čo na medzinárodnej scéne musel vystupovať podstatne tichšie. V spolupráci s nemeckými fašistami a násilím sa mu podarila čiastočná revízia Trianonu. Toto všetko pripravilo úrodnú pôdu pre neustály vzostup fašistických Šípových krížov koncom 30-tych rokov, ktoré ústili v ich prevzatí moci 1944, a nechali staré Maďarsko definitívne zaniknúť.

Oheň tlel nepoznane desaťročia ďalej
Všetko je už dávno preč a včerajší sneh? Práve z pohľadu na spoločenský vývoj v posledných rokoch by sme si nemali byť tak istí. Už dávno pred vstupom neofašistického karnevalového spolku Jobbik do Európskeho parlamentu v lete 2009 slávilo nacionalistické duševné bohatstvo v hlavách mnohých radostný návrat. Povojnový štátny socializmus ideologicky zbratrený so susednými režimami sa málo staral o spracovanie kolektívnej trianonskej traumy. Problém bol len prikrytý a nie riešený. To čo tu malo desaťročia príležitosť, ako difúzna zmes zo sklamania z existujúcich elít, nepriateľstva k cudzincom a neprimeraná národná hrdosť, čo tlelo naďalej pod povrchom, vyvinulo sa najneskôr k veľkým výtržnostiam následkom Gyurcsányovho prejavu o klamaní v 2006 k celokrajinskému plošnému požiaru, ktorý nepodporila len úderná rétorika Jobbiku, ale aj pravicovo-populistický konfrontačný štýl Fidesu.

Staré víno v nových hadiciach – každodenný revizionizmus dneška
Začína to už v každodennosti: existuje zrejme nemálo turistov, ktorí sa čudovali tomu, že v Budapešti, aj inde, na mnohých autách sú vylepené nálepky s obrysmi krajiny, ktorá vôbec nepasuje do aktuálnej svetovej mapy Európy. Aj tomu zodpovedajúce tričká vo siluetou Veľkého Maďarska patria do štandardného programu každého lacného stánku s odevmi. Bližší pohľad do rôznych obchodov so suvenírmi poskytuje podobnú nápaditosť vo vzťahu na anti-Trianon upomienky, ktoré boli aj 1920 posledným výkrikom.


Pamätník revanšizmu v Kecskeméte
Pamätníky Trianonu, zdá sa, prichádzajú znovu do módy. Prinajmenšom bol najnovšie k 90-temu výročiu Trianonskej zmluvy 4. júna vysvätený celkom nový monument vedľa radnice stredomadarského mesta Kecskemét, ktorý menej subtílne (zato omnoho modernejšie vytvára, pozri foto hore) hranice Trianonu a okolo ležiace územia zvečnil vo vápenci, nad tým  nariasenú maďarskú zástavu na pol žrde – taktiež centrálny motív Hortyho éry. Dr. Gábor Zombor (Fidesz-KDNP), starosta Kecskemétu a hlavný podporovateľ projektu pamätníka, sa predom  vyjadril, že idea tohto pamätníka siaha späť až do roku 1940, avšak mesto sa už viac nedostalo ku jeho zhotoveniu. Pri toľkých spomienkach späť to znie skoro ako posmech, alebo strata reality, keď tvrdí, že sa dúfa „s dôverou na sľubnú budúcnosť“. Ako možno prosím ísť do sľubnej budúcnosti, ak sme ani len neakceptovali prítomnosť?

Jobbik koncom júla navrhol, aby sa znovu zaviedla do škôl v r. 1920 rozšírená „národná modlitba“ („...verím na domovinu, …verím na znovuvskriesenie Maďarska!“). Posledné bolo viacmenej dôrazne zostatkom Parlamentu odmietnuté ako hlúposť, prvé získalo v priemere vo svojej základnej myšlienke celkom širokú akceptáciu vo všetkých táboroch. Nie je skoro 100 rokov dosť  pre zvládnutie minulosti?

"So zadkom sa dá len ťažko budovať budúcnosť"
Nemožno všetkých Maďarov podozrievať z pravicových tendencií. Ale napriek tomu, zdá sa množia sa v posledných rokoch indície pre širokú tolerantnosť k revizionistickým náladám, ktoré už raz v maďarskej histórii boli a ktoré mali vtedy nanajvýš deštruktívne následky. Aj dnes sú možné vidieť následky: násilie a rasizmus proti Rómom, zvýšená intolerancia voči inak mysliacim, inak žijúcim, jedna zastrašená, bezmocná "občianska spoločnosť". Toto, doteraz kvázi neexistujúce (a vzhľadom na učebné osnovy, ako aj hlasné tóny nacionalistických hromotlkov) prekonávanie minulosti Maďarov  mohlo by byť pochopitelným vyjadrením ich pocitov týkajúcich sa Trianonu, avšak sú a zostávajú tieto pocity anachronické, sú chybným vedením, za ktorým trčí biedna kalkulácia. Aké mechanizmy moci a (domáce) sily sú za to zodpovedné, že Maďarsko vôbec končí v takýchto nemanželských alianciách, tieto otázky sa nekladú, vinní sú vždy tí druhí.

Predovšetkým však vedú tieto trivilizácie Trianonu a Hortyho všade inam, len nie do žiarivej budúcnosti, ktorú Maďarsku možno želať a na ktorej sa práve vážne pracuje, aj keď prikryte mnohými nacionalistickými divadelnými mazaninami, ktoré majú dodať tmel pre národný dom šéfarchitekta Orbána. Po 90-tich rokoch je pomaly čas, prekonať smútok nad nezvratným faktom a koncentrovať sa na nové ciele a ako občan odložiť určovanie osudu ideológiami podľa šťavnatého maďarského porekadla: „Aki mindig a múltba fordul a seggel megy a jövobe“. V preklade: „Kto stále hľadí len do minulosti pôjde zadkom do budúcnosti.“ A so zadkom sa dá len ťažko budovať budúcnosť.  

 

 


Christian Pasche Nein! Nein! Niemals!!
http://www.pesterlloyd.net/2010_32/32kommentartrianon/32kommentartrianon.html

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|