Budete veriť, keď vám poviem, že súčasný gruzínsky prezident je vlastne newyorský právnik, ktorého do funkcie nainštaloval George Soroš? Veci, o ktorých sa píše nižšie v článku, si môžete veľmi ľahko overiť.

Malé Osetsko sa snaží uplatniť svoje základné právo na nezávislosť, ale gruzínska armáda doňho vnikla v počte okupačnej sily, načo Rusko reagovalo, v snahe obrániť Osetsko. Lenže ak neviete, že gruzínsky prezident je newyorským právnikom, ktorého do funkcie nainštaloval George Soroš, potom nemôžete chápať, prečo naša (americká) vláda stojí za agresorom (Gruzínsko) a nie za obeťou (Osetsko) a jeho ochrancom (Rusko).

Miliardársky finančník George Soroš začal klásť tehly zvrhnutia vtedajšieho gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho vo februári 2003. Jeho inštitút Open Society vtedy pozval 31-ročného aktivistu Gigu Bokeriu do Srbska, aby sa tam stretol s členmi hnutia Otpor a naučil sa, ako využiť pouličné demonštrácie na zvrhnutie prezidenta (podobne ako sa to podarilo im v prípade Slobodana Miloševiča).

V lete potom Sorošova nadácia hradila cestu a pobyt v Gruzínsku tisícke srbských študentov, aktivistov Otporu, ktorí tam poriadali kurzy ako uskutočniť pokojný revolučný prevrat. Pán Bokeria hovorí, že práve v Belehrade sa naučil hodnote zastávania vyššieho morálneho stanoviska a tomu, ako využiť nátlak verejnosti - taktike, ktorá sa ukázala byť taká úspešná na uliciach Tbilisi. Práve pouličné demonštrácie donútili prezidenta Ševardnadzeho podpísať rezignáciu.

Pán Soroš okrem toho financoval gruzínsku opozičnú televíznu stanicu, ktorá zohrala kľúčovú rolu v mobilizácii davov a údajne poskytol financie aj mládežníckej skupine, ktorá viedla pouličné demonštrácie. Peniaze od inštitútu Open Society dostával aj Inštitút slobody, ktorý vedie pán Giga Bokeria a americká vláda zase finančne podporovala Inštitút Eurázia.
Kľúčovú rolu pri zvrhnutí vtedajšieho prezidenta zohrali tri gruzínske organizácie: strana Michaila Saakašviliho Národné hnutie, televízna stanica Rustavi-2 a Kmara a mládežnícka organizácia, ktorá všade vylepovala plagáty o korupcii vo vláde. Všetky tieto organizácie mali vzťahy s Georgeom Sorošom.

Podľa gruzínskej tlače dostala Kmara od neho 500 000.- dolárov, z čoho časť použila na dopravu demonštrantov z vidieka do hlavného mesta, na inštaláciu ozvučenia a gigantických televíznych obrazoviek medzi ľuďmi, zhromaždenými okolo budovy parlamentu. Televízna stanica Rustavi-2 ostala od neho peniaze po prvý raz ešte v roku 1995 a neskôr sa poskytovaná suma značne zvýšila.

Tento televízny kanál začal s protivládnou kampaňou už v roku 2002 a v tom roku začal vydávať nový denník "24 hodín". Vláda sa dvakrát pokúšala stanicu zrušiť, keď ich novinár verejne odhalil korupciu na rôznych ministerstvách a v úzkom kruhu okolo Ševardnadzeho. A práve táto televízna stanica presviedčala ľudí, že voľby 2. novembra boli zmanipulované. Počas demonštrácií väčšina ľudí zvedavo sledovala spravodajstvo práve tejto stanice.

Pán Saakašvili má osobný vzťah s pánom Sorošom už od druhej polovice roku 2000, keď Soroš po prvý raz pricestoval na návštevu Gruzínska. Vtedy ho pozval vtedajší gruzínsky prezident pán Ševardnadze. Tí dvaja sa poznali už od 80-tych rokov, keď bol Ševardnadze ešte sovietskym ministrom zahraničia. Išlo o založenie inštitútu Open Society na území Gruzínska, aby bolo možné založiť demokratické inštitúcie a vytvárať občiansku spoločnosť.

Ale počas tejto prvej návštevy sa stretol aj s pánom Saakašvilim a verejne ocenil program vtedajšieho ministra spravodlivosti, ktorý sa dušoval, že odstráni korupciu v krajine. Saakašvili sa však po roku funckie vzdal a sťažoval sa, že krajina za vlády Ševardnadzeho príliš pomaly napreduje. Potom sa osobné vzťahy medzi Saakašvilim a Ševardnadzem veľmi zhoršili.

Pán Ševardnadze sa začal ponosovať na aktivity pána Soroša v krajine v polovici roku 2002. Krátko na to skupina mladých vnikla do úradných miestností Bokeriovho inštitútu; porozbíjali počítače a zbili tam prítomných zamestnancov. Pán Soroš vzápätí na tlačovej konferencii v Moskve povedal, že gruzínskej vláde nemožno dôverovať, že v roku 2003 skutočne usporiada čestné voľby.
Mnohé bývalé sovietske republiky po páde železnej opony uvítali Sorošove peniaze a jeho úmysel založiť všade Open Society, ale odvtedy s ním už mnohé prerušili styky. Ukrajina a Bielorusko túto organizáciu neskôr z krajiny vyhnali, obviňujúc ju zo zasahovania do politiky a v Moskve jej úrady v roku 2003 prepadli maskovaní muži, údajne kvôli prebiehajúcemu sporu ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti. ...

(krátená ukážka)
John Young, Mark Mackinnon, Globe and Mail, Western Voices: "Some Facts from the GeorgianMemory Hole"
http://www.wvwnews.net/story.php?id=5378

Súvisiace:
Podľa spravodajskej agentúry Interfax, predstaviteľ gruzínskej opozičnej Strany pracujúcich Šalva Natelašvili tvrdí, že skutočným prezidentom v krajine je v Maďarsku narodený americký miliardár George Soroš, zatiaľčo Michail Saakašvili len menovaným guvernérom. (zd)