rubrika: slovensko 2009

Dámy a páni,

v tejto sále je toľko múdrych ľudí, že by azda ani nebolo treba hovoriť nič na úvod diskusnej témy. Je tu polstovky osobností, ktoré majú Zlatý biatec, alebo iné z klubových ocenení. Celente, Soros, Roosevelt, Putin, Obama a "krpčiari" v akcii - to sú jednotlivé heslá mojich poznámok. Ich súčet sa rovná rodnému listu civilizačnej krízy narodenej (nie splodenej) de iure vo vlaňajší posledný deň septembra, keď v jednej zavierke bola poznámka, že nie je istá návratnosť zdrojov z hypoték ...

Mám v úmysle vysloviť, resp. pripomenúť niekoľko názorov, aby ste boli citlivejší na to, čo sa deje a čo začiatkom októbra dostalo také nijaké pomenovanie "finančná kríza". I keď, obrazne povedané, sa už o niekoľko hodín objavil silnejší terminus technicus "hospodárska kríza". Vystrašených bolo málo a o samovraždách alebo o zatknutiach aktérov nebolo počuť ani mäkké "ph". Skôr sme boli zaskočení správami o tom, že po zažehnaní "tvrdého dopadu" sa išli rekreovať na Havajské ostrovy.

Po piatich mesiacoch od veľkoškandálu, ktorý má svoje meno, a nie iné ako Wall Street, je nesporné, že Svet sa trasie priam v základoch. Jednotlivé otrasy sa síce lokálne a do určitej miery aj regionálne zmierňujú "balíčkami opatrení", ale zdroj je ďalej aktívny a hrozbou pre celosvetový priestor.

Istý Gerald Celente, v predpovediach takmer neomylný šéf Inštitútu výskumu trendov oznámil svetovej verejnosti 12. decembra 2008, že zažijeme najväčšiu hospodársku krízu.

Citujem ho z blogového interview : Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením nových a nových peňazí, alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, ktoré šéf FEDu môže urobiť. Ani jedno z týchto opatrení však nekokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva... Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napríklad, keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet.

Koncom vlaňajška predpovedal nielen najväčšiu hospodársku krízu, ale na tento 2009. rok zrútenie maloobchodného systému, potom zrútenie priemyselných realít a problémy USdoláru. Že by sa po prvýkrát pomýlil ?!

Dámy a páni !

Celý svet sa ruinuje, ale ten proces sa začal už dávno. Po .liberalizácii. bankového systému, a to znižovaním úrokov kdesi od roka 2000. A keď Gerald Celente hovoril o kolapse, tak ho vyzývali, aby napísal niečo milšie pozitívnejšie...

G. Celente nemôže byť milovaný. Len si vypočujte, čo si dovolil povedať : (...) Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.

Ako sa z toho dostať ?! Vyjavil názor : Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.

Dámy a páni,

"finančný systém vlastne skolaboval". Miliardové záchranné balíčky USA a iných štátov sú "len umelé oživovanie", vyjadril sa filantrop, finančník a tiež "pôrodník" európskej meny George Soros. Bol to on, ktorý pred rokom tiež avízoval najväčšiu hospodársku krízu ..., ale revolúciu nevyvolal na Wall Street. Akoby nevedel, že práve tam sa musí začať nekompromisne radikálna liečba, pokiaľ chceme,aby Svet fungoval.

G. Soros: Potrebujeme vlastne jeden globálny záchranný plán. Pretože krajiny na periférii, ako napríklad východná Európa, trpia silno finančnou krízou. Často nevedia, ako to môžu financovať. Existuje jeden problém s bankovým systémom v rozvíjajúcich sa trhoch, ktorý sa vznikol prostredníctvom kolapsu bankového systému v rozvinutom svete. To je len jeden problém. To druhé je treba zúčastňovať sa na opatreniach na naštartovanie konjunktúry a pripravovať vlastné balíčky. Ale oni nemajú v porovnaní s USA žiadne možnosti, tieto financovať. Preto sú potrebné medzinárodne dohovorené opatrenia.

Nuž, treba sa poďakovať za dobré rady, keď do kolapsu máme takých päť minút. Neponúkol nič iné. Neinšpiroval ho ani taký Rooseveltov program, ktorý sa spustil pred 75 rokmi a trval iba - až 8 rokov...

Už v prvých dňoch vo svojej funkcii v roku 1933 spojil nový prezident Franklin Roosevelt dva ťažko skúšané potenciálne zdroje - nezamestnaných mužov a ekologicky ničenú a ohrozovanú krajinu - v snahe zachrániť oboje. Založil "Občiansku armádu na ochranu prírody". Viac ako 3 milióny mužov sadili počas ôsmych rokov stromy, stavali malé vodné nádrže a obnovili milióny hektárov zeme.

Za tri roky boli pracovníci najmierovejšej armády všetkých čias zapojení do viac ako 100 druhov rôznych prác. V takom roku 1935 už pracovalo v 2 600 táboroch viac ako 500 000 ľudí. Čo dosiahli ?

V národných, štátnych a miestnych parkoch boli vytvorené podmienky pre oddych a turistiku, odstránili temer 63 tisíc opustených a na spadnutie schátralých budov i iných objektov; plochu po nich uviedli do pôvodného stavu, použiteľný stavebný materiál recyklovali..., vybudovalo a opravilo sa 97 000 míl lesných ciest, postavili a zrekonštruovali 38 tisíc mostov, vysadili cez tri miliardy stromov, zastavila sa pôdna erózia na ploche viac ako 20 miliónov akrov, na viac ako 84 miliónoch akroch bola zadržaná voda pre polia, vyčistili 8 tisíc prameňov a studní, potoky a jazerá ožili miliardou nasadených rýb...

Ekonomický prínos by sa za uplynulých 75 rokov dal vyčísliť v stovkách miliárd dolárov.

Dámy a páni,

ruský premiér Vladimír Putin na otváracom ceremoniáli Svetového ekonomického fóra v Davose takpovediac triafal tiež presne : Chcem vám len pripomenúť práve minulý rok, kedy americkí delegáti rečnili z tohto miesta, zdôrazňujúc stabilitu americkej ekonomiky a jej bezoblačné finančné vyhliadky. Dnes investičné banky, pýcha Wall Street, v skutočnosti prestali existovať.

To znamená, že musíme oceniť skutočný stav a odpísať všetky beznádejné dlhy a .zlé. aktíva. Naozaj, toto bude krajne bolestivý a nepríjemný proces. Nie každý môže akceptovať také opatrenia, bojac sa o svoju kapitalizáciu, bonusy a reputáciu. Avšak iba "zakonzervujeme" a predĺžime krízu, pokiaľ nevyčistíme naše súvahy. Verím, že finančné autority musia vypracovať požadovaný mechanizmus pre odpis dlhov, ktorý zodpovedá dnešným potrebám.

Verím, že ekonomika 21. storočia je ekonomikou ľudí, nie tovární. Duševný faktor sa stane v ekonomike stále dôležitejším.

História dáva Rusku jedinečnú šancu. Udalosti naliehavo požadujú, aby sme reorganizovali našu ekonomiku a obnovili našu sociálnu sféru. Nezamýšľame túto šancu prepásť. Naša krajina musí vyjsť z krízy obnovená, silnejšia a konkurencieschopnejšia.

Dámy a páni !

V inaguračnom prejave Barak Obama povedal : Čo sa týka budúcnosti, obávam sa, že nemám pre Vás dobré správy. Budeme si musieť všetci pritiahnuť opasky a žiť v rámci svojich možností. Pokúsim sa dočasne odstrániť kreditné karty. Budú iba nákupné karty s obmedzeným obnosom podľa príjmu užívateľa, ktoré umožnia bezhotovostný nákup. Ich vlastníci budú platiť poplatok za ich udržovanie a každý mesiac si budú musieť účet vyrovnať. Banky budú požičiavať peniaze len na nákup obytných domov, áut, zdravotné poistenie a na školné. Takýmto spôsobom sa umožní Američanom splniť náš tradičný sen mať vlastné bývanie, chodiť do práce bez závislosti od verejnej dopravy, chodiť do akejkoľvek školy, a mať zdravotné poistenie. K otázke zdravotného poistenia sa ešte vrátim. Ak budete chcieť luxus, budete si musieť najprv na to našetriť. Toto bezhraničné nakupovanie zbytočností musí aspoň dočasne prestať, a musíme sa znova naučiť žiť podľa starých dobrých a osvedčených pravidiel. Oveľa dôležitejšie než míňanie, je sporenie na horšie časy a na starobu. Je hanbou, že Američania sporia najmenej v porovnaní s občanmi vyspelých štátov. Čas, kedy každý študent bez trvalého príjmu má kreditnú kartu s takmer neobmedzenou možnosťou nakupovania, musí raz skončiť. Treba si uvedomiť, pochopiť a pripustiť, že všetko, čo táto krajina poskytuje a ponúka, nie je myslené pre každého rovnako. Nie sme a nesnažíme sa tu vybudovať beztriednu spoločnosť. To skúšali na Východe od nás, a ako všetci dobre vieme, to sa neosvedčilo, lebo komunistický systém odstránil motiváciu, inováciu a ukázalo sa to ako brzda pokroku. Je celkom normálne, že nie každý si môže všetko dovoliť, tak isto, ako je celkom normálne, že každý si chce viac dovoliť. To je pozitívna hnacia sila k vyššiemu vzdelaniu, vyššej odbornosti a k vyššej životnej úrovni. Nie je hanbou byť alebo chcieť byť bohatým, ak sa to má stať v rámci zákona.

Na adresu mojim oponentom, ktorým sa snáď táto politika nepáči a argumentujú tým, že obmedzená spotreba bude škodiť ekonomike a bude mať za následok nezamestnanosť, môžem povedať nasledovné. Stratené pracovné príležitosti nahradíme ľahko, ak získame späť tie pracovné príležitosti, ktoré sme stratili ich exportovaním do zahraničia, opäť z dôvodov chamtivosti. Sme krajina, ktorá pred objavom slova .outsourcing. mala najvyššiu životnú úroveň na svete, a dnes nevyrába takmer nič okrem lietadiel, zbraní a automobilov, ktoré málokto chce kúpiť. Zvykli sme byť sebestační takmer vo všetkom, a ak sme chceli niečo naviac, ľahko sme to importovali, lebo dolár niečo znamenal. To bolo predtým, ako vynašli slovo "globalizácia".

Dámy a páni !

Bude to tak, že celosvetove neobjavíme ani oheň ani nevynájdeme koleso, tak ako kedysi internet. Azda by sme mohli vylúčiť globálny vojenský konflikt, ale nemáme schopnosť zakázať vojny proti antiskupinám mimo oficiálnych štruktúr, alebo rozvojovým štátom, alebo sa zhodnúť, že jedinou a poslednou vojnou bude vojna proti biede, chudobe, hladu a smädu, nemociám a epidémiam, negramotnosti, či skôr nemožnosti vzdelávať sa, sociálnej a kultúrnej vykázanosti.

Sme tu ešte my, krpčiari.

Najprv sa naši činitelia takpovediac prsili, že kríza do nás len ťukne a škody budú minimálne. Minister financií mlčal akoby zaťatý, či skôr sa venoval niečomu inému. Aj guvernér NBS bol relatívne pokojný, ba mierne optimistický. Keď však kríza ťutkla po prvýkrát, tak sme popadali zo stromu ako tie hrušky... A práve vtedy si najrôznejšie skupiny obyvateľstva, predovšetkým veľkí zamestnávatelia začali vyžadovať pomoc od štátu, od vlády ... De facto a de iure dostali "pomoc" od všetkých občanov, ale neponúkli nič, ba ani len pravdu o sebe. Možno im bol príkladom Chrysler, ktorému už raz pomohla americká vláda miliardami za sľúb "akčného plánu", tak pri ďaľšej jeho žiadosti mali navrch akési varovania z prípadného úpadku (!).

Nuž, "veľkí ľudia" to majú s pamäťou všelijak. Balíčky prvej pomoci sa predsa len vytvorili a boli rozdané. Premiér Robert Fico s parlamentnou väčšinou urobili to, čo mohli na začiatku krízy. Začnú sa však už samočistiace procesy bez ohľadu na to, že budú bolestné, ba možno aj drastické. Nie z vôle len tak škodiť, ale na základe ekonomických zákonov (!).

Na ďaľšie balíčky už nebudú financie,pokiaľ nevykopeme Atilov hrob, alebo neobjavíme konečne Atlantídu.

Nič také zázračné sa však nestane, a k celkovej spoločenskej, hospodárskej a enviromentálnej stabilite nám dopomôže iba zdravý rozum. Naša úspešnosť však bude závisieť od toho, ako budú konať veľkí hráči svetovej politiky. V podstate, mal by sa udiať akýsi zázrak, lebo nikdy v novodobej histórii a v stave všeobecnej a civilizáciu ohrozujúcej krízy "veľkí" nepomohli nezištne menším. Popri všetkej viere v národnú múdrosť a vynaliezavosť, budem netrpezlivo čakať na správy o Očistci na Wall Street.

Bratislava, 24. február 2009
Dr. Peter Kasalovský,
správca združenia NEF Hospodársky klub
http://www.hospodarskyklub.sk/?info2009