29.05.2010

Pozerať sa na príležitosti je jedna vec, avšak pripraviť sa aj na potenciálne katastrofálny variant je vec druhá. Obe sú však nutné. Aký je teda jeden z tých najhorších možných variantov, ktoré pred nami v roku 2010 stoja?

Predstavme si, že situácia sa príliš nezlepšuje. Dôvodov preto je viac než dosť. Všetci, ktorí rozmýšľajú racionálne vedia, že život na dlh netrvá večne a musia začať šetriť. To znamená, že ako spotrebitelia, tak aj firmy začínajú dôkladne rozoberať svoje náklady s priškrcovať luxusné a nerentabilné výdavky.

Znižovanie spotrebiteľského dopytu znamená pre súčasné uvažovanie politikov iba jedno – stimulovanie hospodárskeho rastu za každú cenu. Vlády tak budú pokračovať v rozdávaní svojich garancií a podpore nezmyslených opatrení typu šrotovného, či priameho vstupu do gigantických spoločností. Žiadna vláda však hodnoty nevytvára, najdôležitejšou úlohou vlády je hodnoty chrániť, na čo sa však z obavy o prepad do ekonomickej recesie úplne zabudne. Vlády tak budú pokračovať v devastovaní trhového prostredia, znižovaní produktivity práce a zadlžovaní svojho obyvateľstva. Ľudia budú pracovať viac ale neefektívnejšie a platiť vyššie dane, takže jediný sektor, ktorý bude prosperovať bude sektor vládny.

A potom priletí čierna labuť, je to jedno odkiaľ, no zrazu tu bude. Pod ťarchou svojich toxických aktív môže padnúť kľúčová banka, dokonca to môže byť štát, ktorý zrazu vyhlási krach a zriekne sa svojich záväzkov tak, ako sa to stalo už mnohokrát v minulosti. Avšak teraz je situácia radikálne iná ako v minulosti. Kedysi tu fungovali ochranné mechanizmy ako zlatý štandard alebo americký dolár bol tvrdou menou so silným ekonomickým postavením USA. Teraz je však situácia opčná a globalizácia so svojou sieťou vzájomne previazaných vzťahov spôsobí, že problém sa bude týkať každého.

Úrokové sadzby rýchlo vzrastú, nie však ani kvôli inflačným očakávaniam, ale kvôli nedôvere voči schopnosti vlád splácať svoje dlhy. Investori budú za svoje pôžičky požadovať oveľa väčšie úroky ako doteraz a pokiaľ im ich vlády nedajú, prestanú im požičiavať. Vlády a centrálne banky budú teda nútené zvýšiť úrokové sadzby. Vyššie úrokové sadzby však znamenajú omnoho vyššie vládne výdavky a čo je horšie, tak aj obrovské straty pre všetky komerčné banky, ktoré pomocou úrokových swapov gamblujú na udržanie statusu quo. Banky sú však totálne nepripravené na rizikové udalosti a tie im spôsobia obrovské straty, za ktoré budú platiť opäť spotrebitelia.

Viackrát sme si hovorili, že na svete je omnoho viac záväzkov ako majetku. Pri akomkoľvek väčšom krachu bude kapitál hľadať únikovú cestu čo najrýchlejšie do bezpečia. Avšak balansovanie všetkých vyspelých krajín na pokraji krachu bude znamenať, že kapitál zrazu zistí, že nemá kam utiecť. Dlhopisy vyspelých krajín  sa stanú rizikovejšie ako dlhopisy veľkých firiem. Jedinou istotou ostane istota, ktorá je istotou už po tisícročia – jediné peniaze, ktoré nedokážu sfalšovať ani vlády – zlato.

Trh zlata je však už dlhé roku manipulovaný nekrytými predajmi najväčších komerčných bánk, ktoré majú na zlatých futures silné krátke pozície. Investori však prestanú dôverovať papierovým futures na zlato a začnú požadovať vyplatenie v drahom kove. Vtedy už zdecimované banky na svoje pozície rezignujú a trh zlatých futures sa rozpadne. Na trhu sa nenájde človek, ktorý zlato predá a jeho cena enormne vzrastie v priebehu hodín.

Banky budú musieť byť kvôli svojim masívnym stratám znárodnené a štáty sa ešte viac zadlžia. Nebudú si však môcť dovoliť viac financovať svoje dlhy a ostane im to jediné, čo vedia robiť dokonale – tlačiť nové peniaze. Len teraz sa však začne skutočné kvantitatívne uvoľňovanie, keď vláda bude tlačiť obrovské množstvá dlhopisov a centrálne banky ich budú skupovať. 

 Všetci investori zistia, že svoje peniaze už nemôžu investovať do ničoho reálneho a jedine si môžu kúpiť ďalší dlh vlády, ktorý rýchlo stráca na hodnote. Preto sa rozhodnú svoje peniaze rýchlo minúť za tovary, ktoré majú ešte hodnotu. Nastane tak obrovský dopyt po tovaroch, ktorý nedokáže byť kompenzovaný ináč ako rastom cien. Naštartuje sa hyperinflácia.

V priebehu pár dní zmiznú z pultov obchodov všetky potraviny a zavedie sa prídelový systém. Štát znárodní všetko, čo znárodniť môže a trhové hospodárstvo skončí. Ochrana ľudských práv sa stane príťažou a osobná sloboda upadne do zabudnutia. Jedinou otázkou bude prežiť. Zo súčasnej situácie bude obviňovaný kapitalizmus, ktorý kvôli chamtivosti jednotlivcov spôsobil globálnu pohromu. Ako jediné riešenie bude prezentovaný štát so silnou armádou a sociálnym cítením. Ľudský život bude musieť byť podriadený vyšším záujmom. Krajiny sa vrátia do čias Nemecka v tridsiatych rokoch...

http://www.cikomodity.com/trhovy-komentar/komentar-nocna-mora-roku-2010_02012010.htm