Každá minca má dve strany a platí to aj pre tú anglickú. Angličtina dnes ovláda svet a v mnohých krajinách sa obávajú, že nenapraviteľne poznačí ich vlastný jazyk. Málokto ale vie, že samotná angličtina čelí dvom hrozbám.

Prvou je paradoxne práve jej flexibilita a všeobecná dostupnosť. To vedie k tomu, že angličtinou síce hovorí obrovské množstvo ľudí, ale rovnako ohromujúce množstvo ľudí neovláda písomný prejav v angličtine.

Podľa upozornenia Kráľovskej spoločnosti gramatiku neovláda až 65 % britských študentov, z toho 40 % zápasí s prepisom slov („spelling") a 25 % s interpunkciou (ale tú sabotoval aj G. B. Shaw). Ešte horšie je to v Spojených štátoch, kde študenti prvého ročníka vysokých škôl majú v prvom semestri povinné doučovanie z angličtiny.

Klesá dokonca schopnosť čítať, keďže slovná zásoba 10 až 14 - ročných v USA bola v roku 1945 priemerne 25 000 slov, ale v roku 2001 už len 10 000. Podľa štatistík napríklad v Oklahome polovica žiakov končiacich strednú školu neprešla testom čítania! Faktom je, že pre štvrtinu z nich nie je angličtina rodným jazykom (ale anglicky pritom hovoria denne a bez problémov). Aká bieda to potom musí byť v Kalifornii, kde je prevaha hispánskeho obyvateľstva.

Negramotnosť sa ale dá zvládnuť podstatne ľahšie, než druhá hrozba. Tou sú paradoxne tí, čo si na gramatike a hlavne na slovnej zásobe dajú záležať až príliš. Ide o politické ovplyvňovanie jazyka. Je to nový prvok, ktorý sa už netýka národnej identity a napodiv nie je jeho nositeľom ani klasická totalitná ideológia. Táto jazyková hrozba manipulácie sa, naopak, objavuje v dlhodobo stabilných demokratických štátoch Západu. Len čo zvíťazili v súboji s totalitným blokom, ktorému kraľoval vysmievaný orwellovský „newspeak", už si vytvárajú vlastný! Podľa Georgea Orwella v románe „1984" je „newspeak" rečou, ktorá má za úlohu skrotiť celú populáciu prísne normovanými výrazovými prostriedkami, aby sa tak kanalizovalo spoločenské myslenie jediným správnym smerom. Samozrejme, aj s postihmi v prípade prekročenia určených jazykových ostnatých drôtov. A presne to sa teraz deje na západ od nás, v krajinách, ktoré by nám rady boli vzorom!

My sme si ruskú verziu „novoreči" užili v absurdných rusizmoch ako „letučka" (krátka porada), „subotnik" (sobotná povinná brigáda) alebo „odriad" a „gorodok" v armáde či vede („akademgorodok"). Nový „newspeak" presadzovaný v angličtine je už v samotnej ideologickej zámienke takejto manipulácie s jazykom samovyvracajúcim sa klamstvom - volá sa totiž „politická korektnosť". Výsledkom je však zarážajúca nekorektnosť jazyka, ktorý už neopisuje realitu verne, ale len „politicky korektne" sprostredkovanými a zavádzajúcimi opismi.

V tomto novom orwellovskom experimente vedú Spojené štáty, o čom nás najlepšie poučí znalec miestnych pomerov z univerzity v Binghamptone - Oto Ulč: „Na univerzitách - a nielen tam - sa personál musí zúčastňovať tzv. sensitivity training, čiže ideologického školenia v štýle z dôb totality v našej pamäti. Černosi prešli niekoľkými metamorfózami - bývali to Negroes, Blacks, Coloreds, až dospeli k súčasnej mandatórnej identifikácii ako African-Americans. To je nutné dodržovať všetkými majetníkmi inak zafarbenej pokožky, teda i doposiaľ väčšinových belochov, ktorým nárok na označenie European-Americans bol nielen odopretý , ale dokonca sa považuje za rasistickú provokáciu. Tiež sa pripúšťa menej špecifické sebaoznačenie people of color-ľudia farby."

Už americký prezident JimmyCarter obohatil „newspeak" tým, ako „vyriešil" ošemetný problém miliónov ilegálnych prisťahovalcov ich premenovaním z „illegal imigrants" na nevinných „undocumented aliens" („cudzinci bez dokladov").

Tento ošiaľ slovnej zámeny reality za jej krajšiu „korektnú" podobu však pokračuje. Z ojazdených „used cars" sa stali „preownaed cars" („už skôr vlastnené autá"). Strata zamestnania je len „nedobrovoľná udalosť v kariére" („involuntary career event"). Žobrák už nie je „beggar", ale „panhandler", čiže držiteľ misky na mince. Kto klame, pácha len „categorical inaccuracy". Kto kradne v supermarkete, len „netradične nakupuje" („non-traditional shopping").

A nejde len o akési hry so slovíčkami. Presne v duchu komunistickej jazykovej korektnosti aj v amerických redakciách vznikli konzultačné výbory s poverením rozhodnúť, čo sa smie a čo nie. Napríklad vplyvné noviny Los Angeles Times vyprodukovali smernice („Guidelines on Racial and Ethnic Identification") so zákazom používania 150 slov a fráz. Zakázaný je napríklad „Dark Continent" (tmavý, čierny kontinent - Afrika) a „Wailing Wall" („Múr nárekov" v Jeruzaleme je podľa smerníc vraj vysoko urážlivé označenie). Nesmie sa tiež hovoriť „Indiáni", ale „Native Americans", takže 99 % súčasných obyvateľov USA, aj keď ich predkovia osídľovali krajinu už pred stáročiami, sú „nerodní Američania".

Dokonca aj významné univerzity (napr. Michigan, Wisconsin) uverejnili „speech code", čiže lexikóny zakázaných slov a tém. Prestížna Smith College vybavila študentov ideologickým poučením o premnohých formách útlaku: „ableism" (útlak zdravých, neinvalidov, neslepcov a ne-hluchonemých voči takto postihnutým), „ageism" (mladí kontra starí), „classism" (socioekonomické rozlišovanie), „heterosexism" (prednosť súžitia s osobami opačného pohlavia), „lookism" (hodnotenie podľa vzhľadu osoby) a samozrejme už preslávený „sexism" (stereo­typný predpoklad, že pohlavie má niečo spoločné s fyzickými schopnosťami - napríklad u vzpieračov).

Politicky správne vyjadrovanie vyžaduje vyhýbať sa akýmkoľvek priamočiaro negatívnym diagnózam. Každý defekt je nutné preklasifikovať na „inconvenienced" (znevýhodnený), „different" (iný) alebo „challenged" (okolnosťami skúšaný). Takže „stupid" (hlúpy) je len „cerebrally incovenienced" (mozgovo znevýhodnený). Aj invalid (zakázané slovo!) je len „differently abled" (inak schopný). Ten, kto bol „boring" (nudný), je odrazu „differently interesting" (inak zaujímavý), taktiež „clumsy" (nešikovný, neohrabaný) je len „uniquelly coordinated" (unikátne koordinovaný) a „crazy" (blázon) je „emotionally different" (emočne iný). Nepoctivec („dishonest") je len „morally different" (morálne iný) alebo dokonca „differently honest" (inak poctivý). „Drunk" (opilec) je „chemically inconvenienced" (chemicky nekonvenčný), kým „ugly" (škaredý) je „cosmetically different" (kozmeticky iný).

No a keby nás z toho všetkého jazykového magorenia trafil šľak, nebudeme „dead" (mŕtvi), ale len „permanently inconvenienced" (trvalo znevýhodnení").

A táto jazyková polícia pracuje na úrovni súdobej techniky, takže dokonca už aj v textových editoroch sú na amerických počítačoch nielen programy na opravu gramatiky, ale tiež príkazy súčasnej politickej korektnosti. Takže, ako píše Oto Ulč: „Keby som niekoho charakterizoval ako plešatého piadimužíka, dostalo by sa mi upozornenia, že dotyčný je osoba vertikálne ako aj vlasovo znevýhodnená („hair disadvantaged")." Kto túži po viacerých príkladoch, nech siahne po príručke „The Official Politically Correct Dictionary and Handbook".

Tieto zdanlivé hry so slovíčkami však vedú už k celkom vážne mieneným pokusom o falzifikáciu klasických diel. Takže by zo školského čítania v Amerike mal zmiznúť Shakespeare, pretože hra „Kupec benátsky" je vraj antisemitská a „Richard III." zasa vyvoláva odpor voči hendikepovaným (hlavný hrdina je hrbatý). Hra „Romeo a Júlia" zasa vraj diskriminuje „milujúcich inak". A od pokrútených návrhov nie je zasa až tak ďaleko k zvráteným činom. Oxford University Press vydalo Bibliu, v ktorej Boh je „otco-matkou" (aby sa neurazili feministky) a jeho pravica je premenovaná na „mocnárovu ruku" (aby sa neurazili ľaváci). To, že to uráža zdravý rozum, zjavne neprekáža.

Zbohom, zdravý rozum

Hovorí sa, že žena a kvetina patria k sebe. Ale tiež, že hlúposť u niektorých ako by priam kvitla. V prípade najnovšej zhubnej totalitnej ideológie (po rasizme a komunizme) zvanej feminizmus bujnie burina hlúposti najmä a výsostne vo feministickej manipulácii s jazykom. Aj v dobrom úmysle šírená hypotéza o význame voľby jazykových prostriedkov v každodennom používaní vplývajúcich na spôsob myslenia sa vo feministickej interpretácii premení na oceán absurdít.

V snahe zlikvidovať domnelú superioritu mužov skonštruovali slovné spojenia, ktoré sú nielenže neupotrebiteľné, ale ktoré, navyše, usvedčujú samozvané konštruktérky z politickej a ideologickej manipulácie najhrubšieho zrna. Keďže kolískou súčasného feminizmu sú Spojené štáty, opäť nás do problému najlepšie uvedie pozorný americký pozorovateľ Oto Ulč: „Vypukol nám feminismus v mnohých podobách. Po tom, čo sme si angličtinu lopotne osvojili, teraz aby došlo k jej odosvojovaniu. Napríklad dôležité slovo mankind (ľudstvo) sa nahradzuje ne-sexistickým a korektným humankind. Označenie man (muž) teraz nahradzuje neutrálne person (osoba), takže je treba z požiarnika (fireman) se stal/stala fireperson. Vo všelijakých výboroch už nepredsedá chairman, ale chairperson, teraz už je bežne zkracované na chair (kreslo, stolička) čiže „Pán/pani stolička, rád by som sa prihlásil do diskusie."

Mimochodom, aj vo Švajčiarsku sa pokúsili už v roku 1991 nájsť v ich francúzštine ženské ekvivalenty pre povolania obsadzované po stáročia mužmi. Vydali k tomu slovníček 4000 zamestnaní s osloveniami pre obe pohlavia, pričom ženské pomenovania u 400 povolaní si museli vymyslieť, pretože ich materinská francúzština stále nemá.

Feministky neváhali začať dokonca „odpohlavňovať" aj už podľa pohlavia rozlíšené a zavedené výrazy univerzálnou príponou „trón". Takže z výrazov „actor/actress" (herec, herečka) by mal byť neutrál „actron", rovnako ako z čašníkov a čašníčok („waiter/waitress") „waitron". Z dedičov („heir/heiress") sa teraz majú povinne stať takmer marťanskí „inheritoni".

Svätým grálom feministického slovníka je však slovo „woman" (žena). Je v tom ale zrada v podobe základu slova „man". To síce znamená v angličtine tiež človek (nielen muž), ale feministky sa chcú zbaviť všetkého mužského v duchu hitlerovskej totálnej vojny s cieľom spálenej zeme. V tomto duchu sa už teda pokúsili skonštruovať ideálne feministické výrazy ako - „wofem", „womon", „womyn" a „wymyn". A samozrejme, prechádzajú aj do protiútoku - takže „emancipated" má byť „efeminated" a výsostne ženské „menstruate" má byť „femstruate" (že by tak boli v budúcnosti postihnuté len feministiky?).

Samozrejme, toto všetko sa servíruje už aj ako kompletné menu v dielach typu „A Feminist Dictionary" napríklad od autoriek Cheris Krarnaraeovej a Pauly Treichlerovej z príslovečného vydavateľstva Pandora Press.

V neomylne zvrátenej logike feminizmu súbežne so všetkými tými superkorektnými výrazmi môže feministka nazývať mužov pokojne „starými bielymi samcami". A paušálne označenie „mužov ako znásilňovačov" tiež necháva útlocitných jazykových korektorov ľahostajnými. Pozoruhodnou črtou korektnosti teda je, že je jednosmerná. Tento stav absurdnej manipulácie s jazykom vynikne najmä v angličtine, keďže v slovanských jazykoch až tak veľa príkladov nemáme a predovšetkým naše feministky sa asi ešte necítia dosť silné, aby s týmto cirkusom nezmyslov začali. Myslím, že neprekvapí, keď pripomeniem, že naše krajiny sa v Spojených štátoch paušálne označujú za „sexistické". Teda z hľadiska feministiek barbarské, hoci feminizmus vznikol práve v Spojených štátoch, a zjavne práve preto, že tam na to mali asi nejaký dôvod. Ale to nie je jediná feminizmom na hlavu postavená vec.

Záverom tejto časti našej úvahy môžeme konštatovať, že snaha o ovládanie spoločnosti pomocou jazykových manipulácií neobchádza žiadnu spoločnosť. Netýka sa len čisto národných či nacionalistických potrieb i excesov, pretože jazyk ako nástroj sebaidentifikácie môže ísť aj naprieč sociálnymi skupinami spoločnosti. Mládežníci sa sebaidentifikujú vlastnou a nefalšovanou novorečou, ibaže ju nevnucujú iným. Choré je preto každé inštitucionálne vnucovanie politicky na mieru vysústružených jazykových prostriedkov.

_____________________________________________

Gustáv Murín

Súvisiaci článok:
Nový jazyk

Diskusia: