(alebo (ne)prekvapujúce odhalenie o vojenských akciách Izraela)

Nedávno som sa dočítal o atentáte samovražedného palestínskeho útočníka v Izraeli. Noviny oznamovali, že sa tak stalo po "dvojmesačnom prímerí" zo strany Palestíny.

Najčastejšia rétorika Izraela spočíva na tvrdeniach, že je "obeť", že sa "bráni" voči "teroristom", že jeho útoky sú len "odvetnými akciami". Svedkami podobných prehlásení môžeme byť denno-denne na stránkach tlače, na televíznych obrazovkách... Na základe tohto by teda Izrael nemal uskutočňovať vojenské akcie, ak na ne nemá dostatočný dôvod a podnet od Palestínčanov.

Vráťme sa ale k spomínanému útoku. Uskutočnil sa 5. marca 2003 (streda) a vyžiadal si 15 mŕtvych, medzi nimi aj študentov. Je to čin, ktorý si skutočne zaslúži naše odsúdenie a právom ho možno považovať za teroristický. Jeho páchateľ, keby sa nestal sám obeťou, by mal byť rozhodne postavený pred súd. Rozhodol som sa však bližšie pozrieť na spomínané dvojmesačné prímerie a tak som si prelistoval stránky denníka Pravda. Čo som zistil ma nielen prekvapilo, ale i utvrdilo v presvedčení, že prímerie to rozhodne nebolo a ak áno, tak skutočne jednostranné.

6.marec.2003 - Odpoveďou nasledujúci deň bolo 11 mŕtvych Palestínčanov a 140 (!) zranených.

Ako uvádza denník Pravda v utorok (4.marca) , Amerika kritizuje Izrael za zabíjanie civilistov. Ak tak robí Amerika, najbližší spojenec Izraela zvyčajne to znamená dve veci - situácie je neudržateľná a je potrebné vysloviť formálnu nótu, aby sa formálne zachoval princíp nestrannosti. Vždy však ostane len pri onej nóte, situácia sa nerieši a Izrael pokračuje vo svojich "vojenských akciách" naďalej. V správe sa ďalej píše, že prišlo o život 8 Palestínčanov. Ako je to možné, veď k tomu, na základe spomínaného dvojmesačného kľudu, nemal Izrael dôvod...

4. marca 2003 - "Washington vyzval Izrael, aby nezabíjal civilov" (http://www.pravda.sk/spravy/2003/03/04/svet/article.98559.html) a ľudí, ktorí nemajú nič spoločného s teroristickými akciami militantných Palestínčanov". Pri vojenskej ofenzíve Izraelčanov proti utečeneckému táboru v meste Gaza zahynulo v pondelok najmenej 8 Palestínčanov a 40 ďalších ľudí utrpelo sčasti vážne zranenia. Medzi mŕtvymi obeťami akcie vojakov židovského štátu, ktorí zdemolovali 15 domov, boli aj mladiství a tehotné ženy.

Nedalo mi a tak som zalistoval ďalej do minulosti... (všetky spomínané články je možné overiť si na www.pravda.sk)

 

3. marec 2003 - 7 mŕtvych Palestínčanov a 25 zranených pri preniknutí izraelských vojakov do dvoch utečeneckých táborov v pásme Gazy. "Okrem iného zastrelili 13 ročného chlapca...." Akcie sa zúčastnilo 40 tankov, buldozéry, vrtuľníky Apache a ďalšia vojenská technika. "Podobnú akciu uskutočnili v noci na nedeľu v meste Chan Júnis" - 2 Palestínčania mŕtvy a 40 zranených. Koľko zo zranených zomrelo sa v správe neuvádza. (http://www.pravda.sk/spravy/2003/03/03/svet/article.98386.html)

23.február 2002 - 9 Palestínčanov a jeden izraelský vojak prišli v nedeľu o život na rôznych miestach palestínskych okupovaných území. Izraelské tanky podporované bojovými helikoptérami prenikli v nočných hodinách do oblasti mesta Bajt Hánún medzi Gazou a hranicami s Izraelom, kde s použitím dynamitu nadránom zbúrali päť domov patriacich rodinám palestínskych radikálov. Pri následných stretoch s maskovanými ozbrojencami a streľbe do davu mladíkov, ktorí do vojakov hádzali kamene, prišli o život štyria Palestínčania a 28 ďalších sa zranilo. Pri neďalekom stanovišti pohraničnej stráže v tom istom čase objavili telá dvoch zabitých palestínskych pohraničníkov. Podľa americkej agentúry AP boli mŕtve telá pohraničníkov zohavené: mali dorezané tváre a vypichnuté oči. Cieľom operácie v Bajt Hánúne bolo zastaviť palestínske raketové útoky zo severnej časti pásma Gazy na priľahlé židovské obce. Napriek tomu sa palestínskym radikálom podarilo z tejto oblasti vystreliť na židovské mesto Sderot podomácky vyrobenú palestínsku raketu typu Kassám. Podľa izraelskej polície raketa po dopade síce nevybuchla a nespôsobila žiadne škody, medzi obyvateľmi však vyvolala paniku. Pri meste Túlkarm na severe Predjoránska zastrelili izraelskí vojaci palestínskeho robotníka, ktorý sa vracal z práce na židovskom území. Podľa hovorkyne muž nebol ozbrojený, avšak po výzve vojenskej hliadky, aby sa zastavil, podľahol panike a pokúsil sa o útek. (http://www.pravda.sk/spravy/2003/02/23/svet/article.97064.html)

21.február .2003 - 13 Palestínčanov zahynulo v noci na stredu po tom, ako okolo 40 izraelských tankov sprevádzaných buldozérmi a útočnými helikoptérami preniklo do mesta Gaza. Ide o najkrvavejší izraelský vpád do Gazy za ostatné tri týždne. (http://www.pravda.sk/spravy/2003/02/19/svet/article.96260.html)

Spomínané články idú menej ako dva mesiace dozadu.
Pripomínam, že žiadny článok som nevynechal a za sledované obdobie sa na základe denníka Pravda neuskutočnil ani jeden samovražedný palestínsky útok. Toto je teda súhrn izraelských "obranných akcií". Bolo by zaujímavé skontrolovať, koľké zo spomenutých izraelských teroristických činov sa dostalo na prvé stránky časopisov, pretože čin palestínskeho útočníka na prvej strane Pravdy bol. Kofi Annan tento incident odsúdil. Žiadne odsúdenie zo strany OSN ohľadne vyššie spomenutých izraelských teroristických činov som nezaregistroval. (ani jeden článok sa neobjavil od 21.1 2003 do 6.3.2003)

Spomenuté skutočnosti ma doviedli k vysloveniu hypotézy - Izrael sa sám snaží o udržiavanie napätie v oblasti, pretože to slúži jeho okupačným a osídľovacím cieľom. Pokiaľ nastane obdobie ticha, napadne utečenecký tábor alebo ináč vyvolá konflikt, pretože počíta s tým, že Palestínčania sa budú brániť.

Príklad nám poskytne Lavonova aféra.

V roku 1954 zahájila izraelská vláda tajnú operáciu proti Spojeným štátom nazvanú Operácia Suzannah. Jej cieľom bolo zavraždiť Američanov a vyhodiť do povetria americké základne v Egypte. Ich plánom bolo zanechať falošný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že tento teroristický čin spáchali Egypťania a prinútiť Ameriku zapojiť sa do vojny s Egyptom na strane Izraela. Židovským agentom sa podarilo vyhodiť do povetria niektoré poštové úrady a americké knižnice v Káhire a Alexandrii. Na ceste ku kinu - Metro Goldwyn Mayer Theatre, bomba vybuchla predčasne. Sprisahanie bolo odhalené a zastavené v ranom štádiu.
Izraelský minister zahraničných vecí Pinhas Lavon bol nútený odstúpiť. Celá aféra sa stala známou ako Lavonova Aféra. Väčšina ľudí o tejto afére nikdy nepočula. V Encarte Encyclopedii môžeme napríklad o nej nájsť len chabú poznámku.

Ben Gurion sa vrátil do politiky v roku 1955 na miesto ministra obrany Pinhasa Lavona - ktorý rezignoval z funkcie po neúspešnom pokuse sabotáže vzťahov Egypta so západom.

Ďalším je napr. Šaretov denník, v ktorom Šaret (minister zahraničia) uvádza množstvo dôkazov o tom, ako sa izraelský kabinet snažil nájsť zámienku na vyvolanie vojny s arabskými susedmi, uvedomujúc si svoju vojenskú prevahu a silných spojencov USA. Nasledujúce vojny, ktoré Izrael vyhral a po ktorých nasledovala masívna okupácia, vyháňanie civilného obyvateľstva a teror sú toho jasným dôkazom.