:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

O Svätoplukovi, Kulichovi a soche

28.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

Naozaj musíme opľúvať všetko slovenské? Prednedávnom pohon na sochu Štefánika a jej autora Kafku, teraz zase Kulich neprešiel kádrovaním priam svätých inkvizítorov, ktorí by na hranicu postavili oboch – sochára i jeho dielo.

Keďže sme vraj ten mladší brat v bývalom Česko – Slovensku, nuž pozrime sa, ako sa k svojej histórii chovajú oni. Na Vyšehrade stoja monumenty o Přemyslovcoch. Aj najmladšia dcéra Krokova, Libuša a jej Přemysl - Oráč, práve obdarená víziou predpovedá „město veliké“ a skvelú budúcnosť českého národa. Nádherné sochy od Václava Myslbeka. Mýtické bytosti, ktoré existujú iba v legendách a asi nikdy neboli a už vôbec nie na Vyšehrade – hoci odtiaľ je výhľad na Hradčany nádherný a predpovedať stovežatú Prahu sa odtiaľto priam žiada. A nebola ani dedina Stadice, odkiaľ mal pochádzať Přemysl. Ale to vôbec nemohlo pomýliť ani Myslbeka, ani Smetanu, ktorý o Libuši zložil možno najvrúcnejšiu operu, ani Jiráska, ktorý spísal Staré povesti české. Ani všetkých maliarov, Alešom počínajúc, ktorí vyzdobili steny a stropy Národného divadla. Lebo o národe, jeho histórii, ale aj legendách hovoria výtvarnou rečou všetci. Lebo ich srdce tuho bilo za národ a urobili pre jeho slávu všetko, čo vládali.

Ach, čo by tak Česi dali za spomienku z 9.storočia v liste pápeža, za oslovenie niektorého českého panovníka, tak, ako sa spomína Svätopluk. A archeológmi vykopanú históriu, ako ju máme aj na bratislavskom hrade. A ako je len krásne byť legendou. Legenda nemá zlých vlastností. Kráľ Artuš stále bude vládnuť spravodlivo od okrúhleho stola, Libuša bude naveky krásna a múdra. A všetci budú dvíhať hrude svojich národov, aby devy kráčali v ich stopách a mládenci sa odhodlali na hrdinské činy. Nuž, náš Svätopluk bol živý človek – a dokonca vládca. A tak sa ešte isto prekvapíme, čo všetko ten „zmužilých Slovákov nepodlehlý panovník“ popáchal. Čo to len na ňom ten Hollý a štúrovci videli? A teraz by som rada povedala niečo o majstrovi Kulichovi. Profesor, vyznamenaný viacerými cenami i v zahraničí, počas svojho života vytvoril diela, ktoré dodnes oslovujú. Matka s vojakom na Dukle, Matica, Slovenčina, Vierozvestcovia. Ale aj Jánošík v Terchovej.


Terchovský Jánošík

Nie náhodou bol v kolektíve autorov Slavína a jeho súsošie s raneným vojakom je pendantom diela majstra Tibora Bártfaya. Možno tým mladým dnešným sochárom vojna, umieranie a žiaľ už nič nehovoria, keď mŕtvych je v každom filme až-až.

Slavín je vskutku dielom majstrov – na pylóne Trizuljakov vojak, vstupné dvere od Rudolfa Pribiša, pri vstupe dievčiny od Jozefa Kostku, poniže reliéf Ladislava Snopka. Pelotón majstrov – sochárov – rovnaký, ako boli tí dodnes uctievaní elitní herci, či spisovatelia a básnici. Všetci autori sú prekádrovaní – a v poriadku, iba Kulich má pech. Ale všetci v časoch socializmu museli žiť – a tvorili také sochy, o aké bol záujem. Stáročia bola objednávateľom umenia cirkev. A všetci umelci tvorili ako najlepšie vedeli. Ale prišiel ateizmus a socializmus. Mohli tvoriť ináč a iné? Skúste si to, kritici! Ak ste dostali výtvarné nadanie, musíte tvoriť. A chlieb si treba zaslúžiť. Vyčíta sa pozícia rektora. Všetky vysoké školy mali rektorov. Všetci museli byť v strane, všetci vtedajší docenti a profesori museli mať tú legitimáciu, najmä školstvo bolo pod lupou.

To nemali vzdelávať všetkých nás, vás, to mali školy zaniknúť? Veď všetci sme žiaci, podaktorí aj synovia tých vtedajších učiteľov. A dokedy chcete súdiť a trestať? Nechcete ten súd už konečne nechať Tomu hore? Veď mnoho a mnohých musel sochár Kulich naučiť, pretože dívať sa na majstra pri práci úplne stačí. Je najlepším portrétistom, akého poznám. Dostal dar ostro vidieť a skvelé ruky. Kto dokázal tak dokonale vystihnúť Štúra, Rázusa, Fullu, Moyzesa, Hložníka a najmä nášho básnika Milana Rúfusa? A videli ste tie reliéfy Komenského, Dvořáka? Ľahké modelovanie, pár ťahov.

Keď vidíte tie nepodarené, až zrúdné portréty, ktoré sa v poslednom čase objavujú, vidíte nedostatok talentu. A najmä pokory povedať – toto nedokážem. A tak, ako dávna žiačka majstra Tibora Bártfaya, od ktorého som sa naučila rovnako ostrému videniu pre portrét, a ktorého osud je veľmi podobný, veď jeho monument Gottwalda odstrelili volám: majstre, teraz sa neslobodno báť, treba povedať vážne slovo. Tibor, zastaň sa kolegu a pomôž ochrániť tú sochu, prosím. A ešte niečo: bratia Česi si svojich velikánov vážia a ctia. A tak na Jung-mannovom námestí sedí sám Jungmann, Hus a Palacký majú veľkolepé súsošia, /Hus má v Prahe 11 sôch/, Karol IV. stojí aj na moste, aj v Karolínu, jeho portrét je i v Karlštejne i vo Sv.Vítovi, Smetana stojí pri Rudolfíne. A čo my? Vajanský na nábreží? A holé námestia: Kollárovo, Šafárikovo, Hodžovo, Hurbanovo? A Komenský a Cikker a mnohí, mnohí ďalší si úctu nezaslúžia? Sme teda národ iba nevďačníkov, nežičlivcov, závistlivcov? Hoci – tí mŕtvi sú už nad to povznesení.

 


Prof. Ing.arch. Janka Krivošová, PhD
http://www.bakurier.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600618&id=4629

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|