Pred 66 rokmi náš národ po prvý raz okúsil čo znamená mať vlastný štát.

Napriek dlhoročnému ideologickému zamlčiavaniu historických faktov 14. marec 1939 predstavuje významnú kapitolu slovenských dejín. Slováci boli vznikom prvej republiky ako národ zachránení pred zánikom v mimoriadne ťažkom a zložitom historickom období.

Bolo to vyvrcholenie mnohoročných národnoemancipačných snáh, na ktorých participovali celé generácie našich národných buditeľov. Po vzniku prvej česko-slovenskej republiky v roku 1918 sa na čelo politického boja za zrovnoprávnenie Slovenska a jeho demokratický vývoj na kresťanských, národných a sociálnych princípoch postavil Andrej Hlinka. V tomto duchu vyrástla aj nová garnitúra slovenských politikov, ktorí na čele s Dr. Jozefom Tisom doviedli náš národ k štátnej samostatnosti.

Nebývalý rozvoj
Prvá Slovenská republika položila Slovensko na mapu Európy ako plnoprávny, svojbytný národ. Nemuseli sme sa strachovať ako "vstúpiť do Európy". Boli sme v nej ako samostatná jednotka de facto i de iure. Nemuseli sme sa s nikým deliť o národný dôchodok, žobrať o spravodlivý podiel, pretože celý výnos zo slovenskej zeme a slovenských rúk patril nám. Nikto na nás nemusel doplácať, ani sme nikomu nemuseli vyčítať, že nás ožobračuje. Tešili sme sa z dosiahnutých výsledkov, z ktorých vyklíčilo i naše sebavedomie. Prvá Slovenská republika poskytla Slovákom možnosť aj príležitosť ukázať svetu, že vieme nielen trpieť, ale aj vytvárať pozitívne hodnoty, na obdiv ľudí dobrej vôle a na závisť i zlosť našich susedov. Mali sme veľké šťastie, že na čele prvej Slovenskej republiky stál taký vynikajúci štátnik a rodoľub, akým bol prezident Jozef Tiso. Pod jeho vedením dokázal náš národ aj v rokoch vojny budovať svoj štát, minimalizovať jeho účasť vo vojne, rozvíjať jeho ekonomiku, tvoriť duchovné i materiálne hodnoty, chrániť a zveľaďovať našu národnú a kresťanskú kultúru, a tiež brániť prenikaniu cudzej ideológie nacionálneho socializmu do života našej spoločnosti. Náš prvý prezident a náš národ spolu s ním sa nehlásili k ideológii fašizmu - tá vládla v susednom Maďarsku a Taliansku - no nehlásili sa ani k nacionalizmu, ktorý dominoval Nemecku, ani k boľševizmu, vládnúcemu na východ od nás. Náš prezident veril v jedinú ideológiu, a tou bolo kresťanstvo.

Napriek tomu, že bola vojna (vtedy vraj "múzy mlčia") u nás nastal nebývalý rozvoj na poli kultúry a osvety. Dobudovali sme si svoje vysoké školstvo. Od základov sme vybudovali Vysokú školu technickú i Vysokú školu obchodnú. Už v školskom roku 1943-1944 vzrástol počet študentov o viac ako na trojnásobok predvojnových rokov. Úmerne s tým j vzrástol aj počet profesorov a docentov. Slovenské vysoké školy mali európsku úroveň, prednášali na nich odborníci svetových mien j - Slováci i cudzinci. Popri slovenských študentoch študovali na nich aj mnohí cudzinci, I najmä z Protektorátu Čiech a Moravy, Bulharska, Chorvátska a iných stredoeurópskych štátov. Narastal aj počet žiakov na stredných školách a učiteľských akadémiách. Prudký rozmach zaznamenali aj školy ekonomické a učňovské.

Kultúrna pluralita
Pozoruhodné výsledky sa za prvej Slovenskej republiky dosiahli aj v oblasti knižnej produkcie, ktorá je v slobodnej spoločnosti meradlom kultúrnej vyspelosti národa v rokoch 1939 -1944 vyšlo 709 pôvodných knižných publikácií. Takéto bohaté tvorivé obdobie sa v dejinách slovenskej literatúry nevyskytlo nikdy predtým, ani dlho potom. V tom čase vyšli diela, ktoré ostanú trvalou umeleckou ozdobou slovenskej literatúry z pera Hronského, Beniaka, Žarnova, Silana, Urbana, Kostru, Figuli, Poničana i Tatarku. Nijaký spisovateľ nesedel vo väzení, nikomu nebolo zakázané písať, prekladať, alebo ak chcel, aj na protest mlčať. O vydávanie kníh sa staralo 18 nakla-dateľstiev, z ktorých najväčšie boli Matica slovenská, Spolok sv. Vojtecha, Tranoscius a Urbánek.

Vychádzalo 221 časopisov. Podobný obraz poskytoval aj pohľad na výtvarné umenie, na hudbu, na divadlo atď. Slovenská kultúra (na rozdiel od súčasnosti) prežívala svoj zlatý vek. Nikto ju neusmerňoval, nepredpisoval jej témy a štýl, nikto ju nezapriahal do služieb idológie. S uspokojením treba konštatovať, že mnohí kultúrni pracovníci sa spontánne zapájali do budovania vlastnej otcovizne, a to nielen tvorbou, ale aj atraktívnou spoluprácou. Tak napríklad Tido J. Gašpar bol šéfom Úradu propagandy a v jeho úrade boli zamestnaní aj J. Smrek, J. Kostra, Ľ. Zúbek a ďalší spisovatelia. Emil B. Lukáč bol poslancom Slovenského snemu, Š. Bednár navrhoval slovenské známky a bankovky, F. Štefunko kresal sochy a súsošia A. Hlinku, A. Moyzes skladal vlastenecké pochody, L. Novomeský bol šéfredaktorom časopisu Budovateľ. Slovom, kto mal čo povedať, hovoril, kto chcel mlčať, mlčal.

Správa vlastných vecí
Slovenský národ presvedčivo dokázal svoju životaschopnosť počas prvého samostatného štátu aj na hospodárskom poli. Naše hospodárstvo nielenže neskrachovalo, tak ako v to škodoradostne dúfali naši susedia, ale naopak, zaznamenalo vzrast a zabezpečilo nášmu ľudu taký blahobyt, aký vtedy nebol nikde v Európe. Prečo práve Slovensko, na ktoré Česi údajne doplácali, ktoré Maďari okradli o najúrodnejšie oblasti, ktoré údajne Nemci vykorisťo-vali a drancovali, prečo práve ono bolo akousi oázou pokoja a blahobytu v mori rozbúrenej Európy? Nuž preto, lebo sme si "gazdovali" na svojom a po svojom! Pod vedením vlastných ľudí so zreteľom na národné záujmy (vtedy sme totiž vo vedení mali očividne neskorumpovaných Slovákov), vzrast slovenskej priemyselnej výroby, poľnohospodárstva i životnej úrovne v rokoch 1939-1945 musel a musí vzbudiť obdiv každého nezaujatého pozorovateľa. Banský a hutný priemysel zvýšil svoju produkciu o 19 percent, výroba stavebných hmôt vzrástla o 23 percent, elektrotechnický priemysel vzrástol o 78 percent, textilný o 44 percent, chemický o 6 percent, papiernický o 11 percent, drevársky o 63 percent, sklársky o 14 percent, obuvnícky o 100 percent, potravinársky o 24 percent, výroba elektrickej energie sa zvýšila o 55 percent, tabakových výrobkov o 38 percent atď.

Za roky 1939 -1943 sa zvýšili maloobchodné ceny o 93 percent, ale mzdy a platy za toto obdobie vzrástli o 130 percent, k čomu treba prirátať ešte prídavky na deti a tzv. vianočné, ktoré sa pravidelne každoročne robotníkom poskytovalo. Slovenský priemysel sa počas tejto konjunktúry značne zmodernizoval, iba do zariadení sa počas dvoch rokov investovali dve miliardy korún, čo bola na to obdobie obrovská suma. Pomer slovenskej koruny k českej bol vtedy 1:7, t. j. za jednu slovenskú korunu sa platilo sedem českých korún, na čiernom trhu sa platilo až 10 českých korún. Jedna slovenská koruna mala hodnotu ako jeden švajčiarsky frank. Slovenská koruna bola v tom čase v strednej Európe najlepšou menou. O prvej Slovenskej republike možno smelo povedať, že pozdvihla úroveň slovenských občanov, vrátila im ľudskú dôstojnosť, starala sa o ich duchovné i fyzické potreby a robila to dobre. Jej spoločenský, kultúrny i hospodársky úspech je aj dôkazom toho, že národ si vie spravovať svoje veci sám a vie to robiť lepšie, ako keď to zaňho robia iní.

_____________________________________

Edita Tarabčáková, Extra Plus