rubrika: blízky východ 2009

Mnohí Američania, a ešte viacej mnohí ľudia na celom svete podliehajú dojmu, že Obamova politika bude antitézou doterajšej Bushovej administratívy. Avšak najnovšie menovania úradníkov vyvolávajú protichodnú otázku: v akej miere je Obama neokonon? Nuž, nie je takým  ako McCain. Ale je zameraný týmto smerom, ako ilustruje výber jeho ľudí.
Zatiaľčo bol Obama pred voľbami podporovaný veľmi málo neokonzervatívcami, ako napríklad Kenom Adelmanom, jeho výberom teraz sa mnohí  neokonzervatívci  cítia v povznesenej nálade. Tak píše neokonzervatívec  Max Boot: «Musím priznať, že som „paf“ týmito menovaniami, väčšina ktorých mohla pochádzať aj od prezidenta McCaina.» Skoro rovnako euforicky je David Brooks: «Verte mi, ja som sa pokúsil naladiť do tej širokej O – fórie , ktorá teraz dosiahla veľkoburžoáziu na pobreží. Ale tieto personálne rozhodnutia sú veľkolepé.» «Oddýchol som si », komentoval Richard Perle, «neverím, že zažijeme veľa zmien.» Neokonzervatívna Mona Charen si myslí: «Poverčivosť mi skoro zakazuje komentovať doterajšie menovania zvoleného prezidenta Obamu. Správy boli takým šokujúcim spôsobom vítané, že som sa skoro bála, vyjadrovať sa k tomu, zo strachu, že by som porušila ich čaro.»

Novinár Robert Dreyfuss poznamenáva, že Obamova administratíva sa nebude v Iraku chovať ako neokonzervatívci – a časom stiahne bojové jednotky a nebude šíriť vojnovú rétoriku Bushovej administratívy. A bude viacej kooperácie s medzinárodným spoločenstvom. Ale kľúčová otázka neokonzervatívcov a Izraela sa týka dnes Iránu. A čo sa týka Iránu táto administratíva má veľmi militaristické zafarbenie.

Pamätáme si, ako Hillary Clintonová hovorila o zničení Iránu, ak by napadol Izrael. Dreyfuss píše: «Ak ide o Irán, je príliš skoro rozlúčiť sa s jastrabmi. Svoje záležitosti si v súčasnosti vybavujú mimo koridorov moci, ale majú oveľa viac priateľov vo vnútri Obamovho tábora, ako si väčšina ľudí myslí.

Rozliční špičkoví poradcovia Obamu – medzi nimi Tony Lake, designovaná veľvyslankyňa pri OSN Susan Rice, Tom Daschle a spolu s vedúcimi jastrabmi u Demokratov, ako je Richard Holbrooke, ktorý stojí blízko tak zvolenému viceprezidentovi Joe Bidenovi, ako aj designovanej ministerke zahraničia Hillary Clintonovej – robili spoločné veci s vojnychtivými jastrabmi Washingtonského Institut for Near East Policy (WINEP), American Enterprise Institute (AEI) a iným inštitútmi, sledujúcimi nekompromisný kurz.»2 Dreyfuss ukázal, že tieto osoby stoja naďalej blízko neokonzervatívcom. Tak píše: «Organizácie ako WINEP, AIPAC [American Israel Public Affairs Committee], AEI, BPC [Bipartisan Policy Center] a UANI [United Against Nuclear Iran] vidia svoju misiu v tom, tlačiť Spojené štáty do rozhodujúceho merania síl s Iránom. Nesmieme ich bagatelizovať. Tí, ktorí veria, že takáto konfrontácia je pod prezidentom Oabmom nemysliteľná, by sa mali spýtať Tonyho Lake, Susan Rice, Dennisa Rossa, Toma Dashleho a Richarda Holbrooka, či s tým súhlasia – a ak by tak urobili, prečo sa potom ešte stále presúšajú s tvrdým jadrom  neokonzervatívcov.»
Myslím si, a je to aj pravda, že neokons viedli úspešne mainstream vo svojom smere – napriek fiasku v irackej vojne. Rozhodne sa Obama pre vojnu s Iránom? Hoci to nie je žiadnym spôsobom isté, nie je to ani vylúčené.

Možný scenár je nasledovný: očakávam, že Obamova administratíva sa najskôr zamerá na hospodárstvo a vysadí zahraničnú politiku. Ak všetky podnikateľské a finančné plány a pobádacie balíčky nedosiahnu, aby sa hospodárstvo regenerovalo, príde čas, pribrať do hry vojnovú kartu.
Pretrvávajúce zlé hospodárske podmienky môžu dodať politický podnet, odviesť pozornosť z vnútorného dejiska, na vojnu v zahraničí. Obama so svojim imidžom, byť mužom mieru, by našiel u amerického ľudu väčšiu dôveryhodnosť s nekompromisnou politikou voči Iránu, ako Bush, alebo McCain, predovšetkým vtedy, ak by predtým podnikol diplomatickú ofenzívu, bez toho, aby Iránu ponúkol akúkoľvek základnú protihodnotu. Ak je raz diplomacia prerušená, sú uplatňované proti nezmieriteľnému nepriateľovi tvrdšie opatrenia ako jediná alternatíva. Stratégie, ako námorná blokáda, budú viesť pravdepodobne k vojenskej konfrontácii a ako opodstatnenie leteckého útoku na Irán. Iránska reakcia (ako napríklad pokus, blokovať lodnú dopravu v Perzskom zálive) by vyvolala eskaláciu k otvorenej  vojne.    

Dr. Stephen Sniegosky 
http://townhall.com/columnists/MonaCharen/2008/12/02/pinch_me,_am_I_dreaming
[Mona Charen is a nationally syndicated neoconservative columnist, political analyst, and the author, Wikipedia]
2 http://www.antiwar.com/engelhardt/?articleid=13847
Obama und die neokonservative Kriegsagenda für den Nahen Osten
http://www.zeit-fragen.ch/ausgaben/2008/nr52-vom-22122008/obama-und-die-neokonservative-kriegsagenda-fuer-den-nahen-osten/