| Obama a Brzezinského stratégia |
rubrika: bez prekladu 2009
Počas uplynulého roka sme publikovali o. i. niekoľko článkov o situácii v USA, pripravovaných prezidentských voľbách i o Barackovi Obamovi a pozitívnych očakávaniach sveta, vrátane nás, Slovákov, ktoré sme s jeho zvolením za prezidenta USA spájali. Stalo sa. Barack Obama je dnes prezidentom svetovej superveľmoci číslo jeden a má za sebou niekoľko mesiacov „vládnutia nad svetom“. Nemožno mu uprieť vervu, s akou sa do plnenia svojho poslania pustil doma i v zahraničí. Doma už napr. presadil plán na ozdravenie ekonomiky-opatrenia, ktoré budú stáť Američanov 787 miliárd dolárov, i niektoré ďalšie na obmedzenie hrozivého tempa rastu nezamestnanosti.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku USA, ministerka Hilary Clintonová od svojho nástupu do úradu strávila viac času na zahraničných cestách ako v USA. Napriek tomu sa ozývajú aj rôzni „kuvici“, ktorí pred Obamom varujú. Jedným z nich je aj americký historik, politický analytik a spisovateľ Webster G. Tarpley (1), ktorý už 11. mája 2008 uverejnil svoju prognózu budúcej Obamovej politiky. Dokonca stihol o nej napísať aj knihu „Obama, The Postmodern Coup, The Making of a Manchurian Candidate“ (Obama: postmodernistické prekvapenie, stvorenie mandžurského kandidáta). Kvôli vyváženosti našich informácií prinášame preklad niektorých zaujímavých pasáží z rozsiahleho rozhovoru W. Tarpleyho, ktorý poskytol Deep Journalu. (http://www.deepjournal. com/p/7/ a/en/ 1497.html).
Tarpley v rozhovore uvádza, že skutočnú moc v USA, v pozadí Obamovho „trónu“, má Zbigniew Brzezinski, „ktorého stratégia je oveľa nebezpečnejšia a šialenejšia, ako bola stratégia neokonzervatívcov“. Predvída, že nastane okamžitá zmena v oblasti globálnej geopolitickej agendy USA, keď dejisko jej operácií sa presunie do Pakistanu a finálnymi cieľovými štátmi sa stanú Rusko a Čína. Varuje, že ak plány Zbigniewa Brzezinskeho získajú podporu a bude sa v nich pokračovať, bude to mať katastrofické dôsledky pre celý svet. O Obamovi tvrdí, že je spoločnou bábkou Trilaterálnej komisie a Brzezinskeho. Trilaterálnu komisiu má tvoriť skupina tých istých bankárov, ktorí kontrolovali už Carterovu administratívu. Oni si vraj pripravili svojho nového gašparka. „Rozhodli sa neponúkať národu niekoho z pravice, ani neokonzervatívca, ale demagóga ľavice, ktorý bude sľubovať zmenu a nádej, ale v skutočnosti bude reprezentovať politiku kvalitatívne ešte deštruktívnejšiu ako neokons“ a ktorý je pripravený „vydať Európu ako pawns (zálohu), ako neupotrebiteľnú konkurznú podstatu (assets)“, pretože podľa Brzezinskeho centrum moci vo svete sa nenachádza v Iráne, ale v Moskve a Pekingu“.
Brzezinski, ktorý má Obamom manipulovať, je rozhodnutý v nasledujúcej etape omráčiť jediným smečom Rusko aj Čínu, a tak zabezpečiť, aby americko-britská dominancia pokračovala ďalších sto rokov.
„To je projekt! Ambicióznejší, ako mal ktorýkoľvek neokonzervatívec, dobrodružnejší a nebezpečnejší. Romantická vízia, akú Európania majú o Obamovi, by ich mohol priviesť k samovražde, ak toto nepochopia“, uzatvára Tarpley prvú časť rozhovoru. V ďalšej časti tvrdí, že projekt Rockefellerovcov, Sorosovcov a Brzezinskeho je zacielený na vyhľadávanie príležitostí na konflikt s Ruskom a Čínou. Preto vraj potrebujú ľavicové krytie v osobe Obamu, ktorý sa však identifikuje s ich imperialistickým projektom.
Tento projekt je nebezpečnejší, ako to, čo robili neokonzervatívci, hovorí Trapley a uvádza nasledujúci príklad: „V prípade Iránu neokonzervatívec ako McCain nabáda „poďme bombardovať Irán“, ale Brzezinski na to hovorí „sú to hlupáci... Ja nechcem, aby USA začali vojnu proti Iránu, chcem, aby Irán bol vo vojne proti Rusku! Využime Irán ako inštrument na hru proti Rusku. Môžem vám ukázať, ako to urobiť ...hral som s Afganistanom proti Sovietskemu zväzu a zničil som ho (ZSSR)“. Iný príklad je Sýria. Neokonzervatívci hovorili... „zaútočme na Sýriu“, zatiaľ čo Brzezinski si myslí, že je načase, aby sa USA so Sýriou dohodli. Pretože v Sýrii je veľmi dôležitá ruská námorná základňa v meste Tartus(2) na pobreží Stredozemného mora; Brzezinski chce dostať Rusov z Tartusu preč a dosiahnuť, aby sa Sýria obrátila proti Rusku. V projekte, ktorý je zacielený na Rusko a Čínu, moslimovia namiesto toho, aby boli cieľom pre armádu USA, boli by použití ako mäso pre ruské kanóny“.
Pokiaľ ide o Čínu, Tarpley si myslí, že Brzezinski má v úmysle podnecovať nepokoje tamojších menšín, napr. moslimskej menšiny Huigurov(3), ktorí žijú v čínskom Turkistane. V nadväznosti na Čínu sa vraj vyvíja aj situácia v Sudáne. USA údajne nejde o žiadne znepokojenie kvôli humanitárnej kríze v Darfúre, ale o hľadanie zámienky, ako sa dostať do Sudánu a zvrhnúť tam vládu Bashira, aby tak prerušili zásobovanie Číny sudánskou naftou. Tarpley si myslí, že USA ani Veľká Británia nemajú v úmysle zaútočiť na Irán a ani to neurobia, hoci „nejaký izraelský blázon by to mohol urobiť", dodáva. „Ale USA, na prianie Obamu, už teraz bombardujú severovýchod Pakistanu“. Americké jednotky s jednotkami NATO a Afgáncami vraj dokonca pripravujú do Pakistanu inváziu z afgánskej hranice. Prečo to robia? Nie iba preto, že ide o islamský štát, hoci aj to hrá istú rolu, ale preto, že Pakistan je podľa Brzezinskeho potenciálny spojenec Číny. Tak to bolo tradične a USA sa obávajú, že v istej krízovej situácii by opäť gravitoval k Číne.
Takáto je Brzezinskeho politika, hovorí Tarpley a pokračuje: „Obama nemá vlastné myšlienky, vlastne ani nevie, kde je Pakistan, on opakuje jednoducho to, čo hovorí Brzezinski“, ktorý sa na adresu neokonzervatívcov vyjadril, že sú takí posadnutí Izraelom, Perzským zálivom, Irakom a Iránom, že stratili globálny pohľad na svet, v ktorom skutočnú silu predstavujú Rusko a Čína, jediné štáty, ktoré majú schopnosť vzdorovať USA a V. Británii.
Japonsko je iný prípad, pokračuje Tarpley: „Nedávno bola schôdzka na vrcholovej úrovni medzi Japonskom a Čínou. Otázka je, či by sa Japonsku hodil spôsob destabilizácie Číny naplánovaný Brzezinským. Japonská vláda už odpovedala negatívne, zdôrazniac, že chaos v Číne by neslúžil záujmom Japonska. Taiwan zaujíma rovnakú pozíciu, keďže nedávno sa dostala k moci strana, ktorá nechce nezávislosť a vyjadruje sa za rokovania s ústrednou čínskou vládou“.
Ďalším cieľom ľudí v pozadí Obamu je využiť jeho tvár pre Afriku a vypudiť z nej Číňanov. Obrali by ich o naftu, suroviny a nerastné bohatstvo i ostatné komodity, ktoré z Afriky berú. Podľa Brzezinskeho to Čínu prinúti hľadať naftu v Rusku, na východe Sibíri. Inými slovami, ako finále tejto hry by mal byť konflikt Číny s Ruskom, deštrukcia oboch krajín a nová anglo-americká dominancia svetu počas ďalších sto rokov.
S Obamom sa chystajú „uloviť" aj Európu. Vedia, že obraz USA na čele s Bushom utrpel a že jeho politika sa zdiskreditovala. S Obamovou tvárou a demagógiou získavajú USA podporu mnohých mladých ľudí a jedincov, ktorí si nedávajú pozor na klamstvá. Skutočným cieľom „Obamu“ v Európe je využiť ju ako nástroj proti Rusku, myslí si Tarpley.
Súčasťou plánu Brzezinskeho je aj expanzia NATO čo naj ďalej za línie vyznačené v dohode z r. 1990-91. Tarpley varuje, že „po kríze s raketami na Kube v r. 1962 sme na ceste ku rovnakej kríze v Poľsku, ktorá však bude oveľa horšia.
Okrem základní v Poľsku je už istá prítomnosť základne v Českej republike a v Litve na hranici s Ruskom“. Sú, resp. budú tam vraj preto, „aby existoval potenciál na prvý prekvapujúci útok, ktorý by zničil ruské nukleárne sily na zemi a potom neutralizoval ruský protiútok prostredníctvom rakiet umiestnených v Poľsku... To by znamenalo krok k tretej svetovej vojne“, dodáva Tarpley a pokračuje: „Nezávislosť Kosova ovládaného kriminálnym klanom je druhá strana Brzezinskeho plánu, ktorý slúži k stretu s Ruskom... Ďalší faktor, ktorý slúžil na to, aby jatril vzťahy s Ruskom, bol stret Ruska s Gruzínskom“. Teda „už nie sú iba Irak, Irán a perzský záliv, ale je tu globálna stratégia splodená Brzezinskim... Keď sa začala uplatňovať, Bush a Cheney boli pri tom, avšak iba ako štatisti. Teraz (v máji 2008, p. a.) je moc v rukách Hlavného výboru (Principals Committee), istého druhu medziministerského výboru tvoreného Riceovou zo Štátneho departmentu, Gatesom z Pentagónu, Paulsonom z Ministerstva financií a Admiranom Mullenom z veliteľstva armády. Pravda, tieto osoby sú iba bez vlastných politík; politika, ktorú implementujú, je politika Brzezinskeho.
To znamená, že proti Iránu sa útok neuskutoční, dosiahne sa dohoda so Severnou Kóreou - čo Cheneymu takmer privodilo druhý infarkt - no naopak, má sa napadnúť Pakistan, pripraviť útok proti Sudánu a tiež proti Zimbabwe a Mjanmarsku (Barme)“. Na zdôvodnenie týchto útokov vraj už nebude použitý Bin Ladin ani Al Kajda (s výnimkou Pakistanu), ale v Sudáne a v Zimbawe to budú ľudské práva, podobne ako za Cartera, keď Brzezinski riadil Radu národnej bezpečnosti.
To, čo sa pripravuje, je „zmena od imperializmu pod zástavami pravice na imperializmus pod zástavami ľavice. Ale obsah je ten istý, alebo ešte horší, pretože neokonzervatívci napádali štáty relatívne bezbranné, resp. neškodné. Bolo očividné, že Irak nemohol zaútočiť na USA priamo, tiež by to nebolo ľahké ani pre Irán. Ale v prípade Ruska a Číny sa veci ukazujú veľmi odlišne, pretože tieto krajiny majú medzikontinentálne balistické rakety, môžu sa brániť a aj to urobia.
Predstavenie neokonzervatívcov sa končí, ale ich bláznovstvo malo prinajmenšom hranice, no to, čo sa začína s Brzezinskim je bláznovstvo bezhraničné“, uzatvára Tarpley
pre Deep Journal datovaný 11. máj 2008.
Dôvetok:
Odhliadnuc od vzťahu, aký sme si vytvorili k sympatickému Barackovi Obamovi, a toho, že Tarpleyho „prognóza“ americkej zahraničnej politiky znie až neuveriteľne, kompetentní politici, najmä však analytici MZV SR, by ju nemali úplne a bezmyšlienkovite zavrhnúť, ale starostlivo analyzovať všetko, čo sa od nástupu Obamu do prezidentského úradu odohráva a bude odohrávať na medzinárodnej scéne. V tomto zmysle je povšimnutiahodná výzva Obamovej administratívy, aby sme uznali Kosovo (namieste je jej taktné, ale kategorické odmietnutie) i súčasné aj budúce nepokoje v Pakistane (a ich réžia), možné, azda aj sprostredkované rokovania USA s Iránom, ale predovšetkým budúci vývoj situácie okolo základní v ČR a Poľsku.
Mnohí (dúfam, že nik z našich politikov) si povedia, „čo už my zmôžeme, keď sme taký malý štát“. Istotne, nemôžeme sa hrať na veľmoc, ale keď už sme takí malí, mali by sme o všetkom aspoň veľa vedieť, a nie sa iba dozvedať (ako sa to, zdá sa, deje). Len tak sa bude o nás vedieť, len tak môžeme byť skutočne (nie iba pseudo) „aktívni“ a len takýmto spôsobom si môžeme zabezpečiť hoci ohraničený, ale predsa len akýsi manévrovací priestor, rešpekt a „nezávislosť".
POZNÁMKY:
1.Webster Griffin Tarpley - novinár, spisovateľ a kritik americkej domácej i zahraničnej politiky. Písal o terorizme v Strednej Európe, o Bushovi otcovi napísal knihu „ Neautorizovaná biografia Georgea Busha “, ďalšiu knihu „ Prežívajúc kataklizmu “ venoval svetovej ekonomickej kríze. Napísal aj knihu „11. september: Teror vyfabrikovaný v USA “. Okrem už spomínanej knihy „Obama: postmodernistické prekvapenie, stvorenie mandžurského kandidáta “, tento rok napísal o Obamovi druhú knihu „Neautorizovaná biografia Obamu “.
2.Tartus - mesto ležiace asi 220 km na seberozäpad od Damasku, na východnom pobreží stredozemného mora. Je známe už od čias križiackych výprav ako Antarartus.
3.Huigurovia - cca 8 mil. národ je usadený v severovýchodnej čínskej autonómnej provincii Čchin-jang, ktorá hraničí s ôsmimi štátmi Strednej Ázie, o. i. s Pakistanom a Ruskom. Provincia bola Čínou anektovanä počas komunistickej revolúcie v r. 1949. Huigurovia vyznávajú moslimské náboženstvo.
Jozef Hlušek
zdroj: KULTÚRA 07/2009
|