:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Obrazoborci opäť na scéne

26.07.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

          Veľa z toho čo sa robilo za bývalého režimu, najmä v päťdesiatych rokoch, bolo skutočne zločinné a trestuhodné. Súčasní „demokrati“, často potomkovia niekdajších najhorlivejších režimistov v priamej línii – nebolo by ani zďaleka „košer“ zamieňať ich za komunistov -   o tomto období popísali už tony papiera. Pravda, až po prevrate. Čas však lieči, preto mi už ani neprekáža, že práve oni, ktorí by mali čušať ako voš pod chrastou,   ešte stále oblbujú ľudí, pasujúc sa za jediných vykládačov a  správcov demokracie na Slovensku. Robia tak zrejme preto, aby sa ich národ nezačal pýtať na to, čo za bývalého režimu robili ich drahí rodičia či prarodičia. Boli to prosto „boľševici“ a nimi zostali. Vtedy mali oveľa viac ako 90% národa a dnes to s ich synmi a vnukmi nie je inak. Ibaže dnes  sa nezdravia „česť“ ako kedysi, ale inak. Ani vtedy ale celý pozdrav - to „práci“, nepovedali, pretože práca im nikdy nestála  za reč, vždy im smrdela.                                                                                                                   Súčasnú mládež i tých dnešných už takmer štyridsiatníkov o prvom  období obrazoborectva u nás na Slovensku „súdruhovia demokrati“ informovali dostatočne a my starší s nim máme svoje priame skúsenosti. Napriek tomu a či práve preto sa ma zmocnil neuveriteľný pocit  hnevu  a  zhnusenia, keď som si prečítal na internete správu o tom, že nový predseda NR SR-ktovie či si už stihol prečítať rokovací poriadok NR SR, ktorej bude predsedať-  uvažuje o odstránení  „iba niekoľko dní“ starej sochy  Svätopluka z  nádvoria Bratislavského hradu. Vraj ju dá posúdiť „odborníčke“ Zavackej a ďalším, zrejme jej podobným odborníkom. (Prečo nie priamo Sorošovi?) Rozhodnutý už zrejme je a tak „odborníci“ mu majú k chystanému vrcholne primitívnemu, barbarskému aktu - odstráneniu sochy - iba dodať alibi.  

Aby som bol správne pochopený, nejde mi  vonkoncom o sochu ako takú, ani o Svätopluka, ba ani o posolstvo, ktoré – ako o tom Fico hovoril - má prinášať najmä slovenskej mládeži. Tá, (jej výrazná väčšina, žiaľ) dennodenne  zahlcovaná sprostosťami, ktoré jej bez možnosti sebemenšieho výberu ponúkajú najmä po slovensky píšuce a hovoriace médiá, vrátane tých „verejnoprávnych“, zvysoka kašle na národ, ktorého je súčasťou a národne sa na okamih zobudí iba vtedy, ak naši hokejisti alebo futbalisti vyhrajú nejaký významnejší zápas. Nuž ale, prečo by mala byť iná, ak nie sú iní jej rodičia?

Ide mi o to, že odstránením sochy, nech už by bola skutočne umeleckým nepodarkom a aj politický nevhodná, si jeden človek, donedávna v národe známy iba ako jeden z piatich miliónov Slovákov,  osobuje právo opäť, ani nie po dvadsiatich rokoch, spustiť na Slovensku éru primitivizmu. História nás totiž učí, že tá sa vždy začína kádrovaním umenia. Tak, ako sa začala v päťdesiatych rokoch min. storočia odstráňovaním sôch Masaryka a Štefánika, po ktorých zakrátko, takmer súčasne, nasledovalo odstráňovanie krížov a sôch svätých. A potom  to už šlo, väzenia sa zakrátko zaplnili umelcami a najmä kňazmi - a tými, ktorí sa odvážili voči tomuto barbarstvu ozvať. 

V deväťdesiatych rokoch došlo k „revanšu“.  Novodobým „boľševikom“ sa z kádrových dôvodov znepáčili sochy socialistických štátnikov. Ale to iba pre začiatok. Na nich si „obrazoborci“ iba skúsili kam sa  až môzu  odvážiť. Tak ako v 50. rokoch ustanovili „odborné“ komisie zo všetkého schopných „umelcov“ a tie vyniesli ortieľ aj nad sochami umelcov, ktorí, súc roky hore bradou, už nestačili zastrngať kľúčmi. Prišli na rad aj družstevníčky s otepou obilia v rukách, úderníci, hutníci, (zrejme preto, že boli oslavou statočnej ľudskej práce, nie bankových podvodníkov), ba aj „Picasove“ holubice (tiež neboli dosť umelecké?).                                                                                                                                   Už veľa krát som počul, že „revolúcia“ z r. 1989 nebola dokončená, len som nechápal ako sa má dokončiť, keď už národ nič nemá, ani len prácu, nieto majetok. Až teraz mi to začína byť jasné. Zrejme treba (ako vyvrcholenie  každej revolúcie) dokončiť likvidáciu. Najskôr „nepohodlných“ sôch (a obrazov – do súkromných zbierok?), potom nepohodlných umelcov, kňazov a  napokon každého kto nejde „s nami“ (pretože, akože inak, ide proti nám).  Alebo, poradie bude inovované - opačné? Predajní „umelci“ a „vedci“ do „komisií“ či akčných pätiek sa vždy našli a nájdu. Lenže, páni „obrazoborci“,  žiadna éra netrvá večne – na to by ste vo vlastnom záujme nemali zabúdať  a ak ste zabudli, aspoň túto pravdu by vám mohla socha Svätopluka pripomínať.

Pokiaľ ide o  Róberta Fica, azda až teraz začína chápať hĺbku a dosah svojich omylov a chýb, ktorých sa dopustil vo vzťahu k svojim vlastným vyvolencom (neodôvodnená, bezbrehá dôvera) a voči svojim koaličným (ale aj opozičným) partnerom a čo nedomyslel. Napríklad, ak Svätoplukova socha na Bratislavskom hrade má plniť poslanie, ktoré jej prisúdil, mal sa povzniesť nad malicherné straníctvo a na slávnostný ceremoniál mal pozvať všetkých predsedov parlamentných strán, nie iba svoj „štáb“. Bolo to skutočne až odpudzujúce a bolo to, ako sa potvrdzuje, rovnako kontraproduktívne, ako „nádejanie sa“ jeho, prepytujem, poradcov na povolebnú veľkú koalíciu s SDKÚ, či (po skončení volieb) na „vierolomnosť“ KDH. Azda sa z tejto skúsenosti poučí, že politiku treba robiť skutočne fér, iba tak môže byť dlhodobo úspešná. Škoda len, že za jeho chyby musí platiť národ.

        


Jozef Hlušek

Ak by hlúposť kvitla …
Obrazoborci opäť na scéne
Socha kráľa Svätopluka je na správnom mieste
Hon na Svätopluka
Svätopluk bol kráľom
Svätopluk-symbol štátnosti. Vyhlásenie slovenských osobností

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|