25.04.2010

...

Odmietate myšlienku globálneho otepľovania. Prečo?
Pripúšťam, že ľudstvo pôsobí na svetovú klímu značnou silou, avšak termín ,globálne otepľovanie‘ je z fyzikálneho pohľadu nezmysel. Aby platila uvedená definícia, muselo by sa len a len otepľovať na celej planéte. Realita je však iná. Niekde sa otepľuje a inde, napríklad v oblasti patagónskych ľadovcov, ich napríklad pribúda. Preto je oveľa správnejší a výstižnejší názov ,globálna klimatická zmena‘. Pôvodný termín je skôr novinárskou skratkou. No nie som sám v tomto postoji k masívnemu mediálnemu tlaku.

Čo vás doviedlo k súčasnému pohľadu?
Tejto činnosti sa venujem už viac ako tridsať rokov a za ten čas som mal možnosť preštudovať v rámci možností klimatickú minulosť. Ukázalo sa, že klimatické oscilácie sú veľmi časté a rýchle. Napríklad 40. až 70. roky 16. storočia boli neuveriteľne teplé. Nebolo žiadnou výnimkou, že ovocné stromy kvitli v jednom roku dvakrát, alebo že v klimaticky vcelku nepriaznivom kraji, ako sú Čechy, sa pestovali melóny. Vtedy šlo naozaj o južné plody a nie o tie dnešné, ktoré majú za sebou dôkladnú šľachtiteľskú prípravu. Alebo iný príklad: približne od 20. rokov 16. storočia sa začínala žatva obilnín asi o dvadsať dní skôr než dnes. Tým chcem len demonštrovať skutočnosť, že klíma má vlastné cykly, ktoré sú úplne nezávislé a antropogénne vplyvy sú zanedbateľné.

Takže čo ľudstvo podľa vás čaká?
Viete, ešte pred rokom sa väčšina ,globalizátorov' smiala tomu, keď niekto tvrdil, že za stúpanie teplôt je posledných asi 80 rokov zodpovedné Slnko. Niekedy vo februári 2007 vyšiel článok z dielne IPCC (Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny) o tom, že nastávajúci 24. slnečný cyklus bude jeden z najväčších, ktoré moderná história zažije. Ani nie po pol roku sa tieto ,prognózy‘ spresnili tak, že sa už netvrdilo, že bude najväčší, ale len veľký. Paralelne v tej dobe publikoval ruský vedec Chabibullo Abdusamatov, riaditeľ Pulkovského observatória, svoju teóriu o tom, že Slnko sa nachádza v zostupnej fáze svojej dlhodobej aktivity, takže nás čaká skôr pokles slnečnej činnosti. Zožal však skôr posmešky zo strany obrancov otepľovania. Ale čo sa nestalo?

Čo?
Výpočty založené na dlhodobom sledovaní slnečnej aktivity naznačili, že nový slnečný jedenásťročný cyklus by mal naštartovať približne v januári 2008. Panel IPCC hlásal do sveta, že činnosť Slnka bude mimoriadna, že nastanú magnetické búrky, dôsledkom ktorých bude kolaps komunikačnej siete po celom svete. Prišiel koniec roku 2007 a slnečná aktivita postupne slabla. K profesorovi Abdusamatovi sa pripojil austrálsky astronóm David Archibald. Panel IPCC reagoval opatrne, že je možné predpokladať, že slnečná aktivita nebude taká vysoká, ako sa predpokladalo, ale že určitá pozornosť sa jej musí venovať. Prišiel január 2008 a Slnko bolo stále vo svojej ,nulovej‘ pozícii a takto zostalo až do februára 2010.

Prečo došlo k takému oneskoreniu?
To astronómovia dosiaľ nevysvetlili. Isté je len jedno: práce dnes už legendárneho Abdusamatova, Archibalda a britských astronómov priniesli pozitívny scenár, že nielen človek môže ovplyvniť klímu. Dnes je situácia iná. Ešte pred niekoľkými rokmi malá skupinka odporcov ,globálu‘ je už dostatočne početná, aby dala o sebe vedieť.

A aká je teda vaša klimatická perspektíva?
Nastávajúci 24. slnečný cyklus bude pravdepodobne ten najmenší, ktorý sa od čias inštrumentálneho pozorovania Slnka objaví. To bude mať za následok postupné vychladenie oceánov a atmosféry. Nepôjde však o nejaké závažné dramatické zmeny. Dôjde k poklesom globálnych teplôt približne o jeden až jeden a pol stupňa. Táto chladná fáza by mala trvať asi do roku 2030 až 2040. Potom by malo nastať isté oteplenie a na konci storočia opäť ochladenie. Ide o hypotetický model, no podložený veľmi dôkladnou analýzou slnečnej aktivity.

Takže podľa vás sú emisie kysličníka uhličitého do ovzdušia neškodné?
To netvrdím, ale ukazuje sa, že im pripisujú príliš veľkú dôležitosť. Približne pred desiatimi až dvadsiatimi rokmi bol stúpajúci trend obsahu CO2 v atmosfére dôvodom k panike, lebo bola v móde teória skleníkových plynov. Neskôr to bol freón. V súčasnosti je v pomyselnom svetle reflektorov kolísanie koncentrácie metánu. Ukazuje sa, že rovnako ako v prípade CO2 má tento plyn významný vplyv na kolísanie teplôt atmosféry. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

http://veda.sme.sk/c/5343851/oceany-aj-atmosfera-sa-mozno-ochladia.html#ixzz0m6YwtplR