V ezoterickom pojednaní pod názvom "Až za dobrom a zlom" (http://www.esotericpublishing.com/discipleship/beyond_good_and_evil.html)
sa uvádza:
"Svet je rozdelený na rôzne protikladné tábory. Všade vo svete, v každej oblasti ľudskej existencie sa dnes tieto rozdelenia ešte väčšmi posilňujú. Kresťanstvo verzus islam, Taiwan verzus Čína, republikáni verzus demokrati, Amerika verzus svet, Severná Kórea verzus Južná, Izrael verzus Blízky východ, Pakistan verzus India, protestanti verzus katolíci... ten zoznam je prakticky nekonečný. Každej krajine ide len o jej vlastné zásoby a o moc. Každé náboženstvo sa snaží obrátiť na svoju vieru príslušníkov iných vierovyznaní. Každý podnik chce vo svojej oblasti dominovať. Každá politická strana sa snaží získať kontrolu nad politikou vo svojej krajine.
Všetky materialisticky orientované sily sa snažia v dnešnom svete i naďalej uchovávať tieto konflikty, rozdielnosti, hranice a odlišné zámery. Snažia sa propagovať vedomie separácie, izolácie a duality. Pri posilňovaní týchto rozdielností všade vo svete používajú ako nástroje nenávisť, chamtivosť a sebectvo. Ľudia sú oslepení svojimi náboženskými ideálmi, svojimi presvedčeniami a konceptami o tom, čo je dobro a čo zlo, čo je správne a čo nesprávne. Tieto dualistické učenia potom používajú na ospravedlnenie nenávisti a chamtivosti. Svetom sa dnes v každej kultúre, spoločnosti, krajine šíri propaganda, ktorá ľuďom hovorí, čo si majú myslieť a ako konať. A je úspešná. V dôsledku toho si ľudia myslia, že ak majú "pravdu", to potom ospravedlňuje vraždu; že ak sú "dobrí", majú právo vydierať a že ak je niekto "zlý", to je ospravedlnenie pre vojnu.
Učenia, založené na dualite, na rozdeľovaní na správne a nesprávne, dobré a zlé, svetlo a temnotu, sa používajú na nasmerovávanie ľudstva tým smerom alebo onakým. A keďže ľudia sú skutočne presvedčení, že oni stoja na strane svetla, dobra a pravdy, neváhajú sa dopúšťať aj tých najväčších ukrutností. Myslia si, že majú právo robiť si čo sa im zachce, pretože oni sú - vo vlastných očiach - dobrí a čistí. Myslia si, že môžu podniknúť hocičo, pretože sú presvedčení, že Boh je na ich strane.
Ale keď sme skutočne napojení na Boha, vtedy sme zjednotení s pravdou. A pravda nám napovie, že žitie v dualizme nám bráni dostať sa k jednote, k Bohu, k duchu a životu; že ak sme členmi jednej skupiny a sme proti nejakej inej, vtedy je naša myseľ a naše srdce pomýlené, pretože ľudstvo je len jedno. A navyše, ak žijeme v pravde, vtedy nutne nasleduje aj láska - láska, ktorá nevidí rozdielnosti, odlišnosti, disharmóniu alebo konflikt a ktorá žije už raz navždy vo večnom pokoji a mieri. Božia láska hovorí o súcite s celým ľudstvom, nie len s jeho časťou alebo nejakou vybranou skupinou či náboženstvom. Boží odkaz predstavuje jednotu, syntézu a súlad, aby sa s tým veľkým kacírstvom separatívnosti skoncovalo."

Keď vyspelejší človek číta tieto slová, nemôže inak len súhlasiť. Všetci si želáme, aby vojny prestali, aby ľudstvo konečne dokázalo žiť v jednote a aby každý jednotlivec vyvíjal úsilie pre blaho ľudstva, nielen pre nejaké konkrétne náboženstvo alebo len pre svoju rodinu či krajinu. Táto filozofia je veľmi príťažlivá a všetci ju uznávame, ale pritom nesmieme zabúdať, že kým ľudstvo dospeje do takéhoto ideálneho stavu, to ešte nejaký čas potrvá. A medzitým nás čaká zápas. Ak toto základné nechápeme, dočkáme sa v živote len samých sklamaní - ak dokonca zbytočne nestratíme svoj život, pretože to by sme žili s hlavou v oblakoch a nevideli by sme, kam kladieme nohy!

Kresťanský učiteľ a duchovný majster Omraam Michael Ivanov mal na tieto veci oveľa triezvejšie pohľady, než väčšina súčasných (zväčša samozvaných) duchovných učiteľov a ezoterických teoretikov. Ten hovoril, že filozofiu jednoty treba poznať, aby človek vedel, akým smerom by sa mal vývoj uberať; tá by mala byť naším jasným majákom v súčasnej temnote, ale k ideálnemu stavu sveta by sa nemohlo dospieť, keby sa oň snažili len slepí. Keby si napríklad mierumilovnú filozofiu osvojila len jedna jediná krajina, ostatné by ju rýchlo premohli a rozdelili by si jej bohatstvo medzi sebou. K filozofii jednoty musia dospieť všetky krajiny naraz, len vtedy bude môcť ľudstvu priniesť trvalý mier a všetkým ľudským mysliam a srdciam pokoj a šťastie.

Keď ľudia čítajú takéto teoretické články, mnohí dospievajú k názoru, že keďže sa veci majú takto, najlepšie urobia, keď sa prestanú zaujímať o svet a utiahnu do svojho súkromia, aby sa neprehrešili tým, že by sa nevedomky postavili na "nesprávnu" stranu. Iní sa zase bezhlavo začínajú angažovať v hnutiach, o ktorých sú presvedčení, že tie istotne napomáhajú spomínanej "jednote". O zbabelcoch a sebcoch, ktorí uprednostnia svoje súkromie, len aby sa do ničoho nezamočili, je zbytočné hovoriť; zbabelosť, ľahostajnosť, nečinnosť, sebeckosť alebo lenivosť je v niektorých prípadoch väčšmi trestuhodná, než "nesprávny" čin. Ale tí, ktorí nedokážu odolať popudu angažovať sa vo svete, sa predsa len ocitajú vo väčšom nebezpečenstve, pretože tí sú často sväto-sväte presvedčení, že stoja na správnej strane vývoja - hoci to pritom vôbec nie je pravda.

Naše porozumenie kategórií dobra a zla sa ustavične mení, ako postupujeme vo vývoji. Vývoj ľudskej osobnosti (duše) predstavuje práve to: čoraz väčšie porozumenie vecí, uvedomovanie si čoraz širších súvislostí. A tak potom často prichádzame na to, že čo sa nám prv zdalo neprípustne zlé, to bolo vlastne nutné, aby ľudstvo mohlo postúpiť vo vývoji. Niekedy nechápeme, prečo Boh "mlčí", keď dochádza k neprávostiam a ukrutnostiam. Pravdou však je, že my jeho zámerom jednoducho nerozumieme. Čo sa nám momentálne zdá byť nespravodlivé, to je niekedy jedinou cestou k náprave.

Po prečítaní takéhoto múdreho filozofického článku sa chce väčšina ľudí angažovať proti dualite a za jednotu, stáť na strane dobra proti zlu. Problém je v tom, čo vidia ako dobro a čo ako zlo. Mnohí si myslia, že keď počúvnu médiá, ktoré ich vyzývajú zastávať sa v demonštráciách nemravnosti, zaraďujú sa tým na stranu pokroku proti prekonanému; že keď ich vyzývajú do vojny, motívy elít musia byť zákonite ušľachtilé, veď tí sú lepšie informovaní, a tak hádam vedia čo robia. Ale keď sa rozhodujeme k angažovanosti alebo sa necháme viesť za ruku k činom, akých by sme sa inak nikdy nedopustili, nesmieme sa nechať oslepiť ružovými ideami a sladkými slovami!
Najlepším vodidlom pri rozhodovaní je náš jednoduchý, cudzími ideami a teóriami neoslepený, "zdravý" rozum. A ten nám jednoznačne hovorí:

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí v parlamentoch odhlasujú všetko, do čoho ich tlačia, len aby nemali problémy a aby sa neodlišovali od druhých - bez toho, aby sa zamýšľali, aký to bude mať dopad na ich rodinu, na ich krajinu a na ostatný svet, pretože tu nejde o to, aby sa rodiny a národy rozbili a zanikli, ale aby sa ich zmýšľanie sústredilo na jediný bod: blaho celého ľudstva;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí bojujú za práva všelijakých zvrhlíkov, odkundesov a vrahov bez toho, aby si uvedomovali, aký dopad budú mať také "práva" na spoločnosť;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí sa odvolávajú na srdce európskych krajín a nútia ich prijímať milióny cudzincov, ktorí prichádzajú s úmyslom na nich parazitovať alebo ich ovládnuť;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí svetom zámerne šíria morálnu dekadenciu a nesvedomite na tom zarábajú;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí zámerne vytvárajú chaos, z ktorého potom oni ako jediní ťažia;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí tie idey berú doslova a oháňajú sa nimi v niektorých oblastiach, neuvedomujúc si, že povedomie sa musí zvýšiť vo všetkých krajinách, až potom sa môže materializovať;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí tie idey zámerne zneužívajú na to, aby vyspelý svet ochromili a znemožnili mu brániť sa trendu, ktorý nemôže mať žiadny iný dopad, len jeho úpadok a zánik;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí sa nazdávajú, že "vedia" a sú pyšní na to, že ich "zasvätili", hoci aj prostý človek vidí, že to zrejme nie je pravda, keďže nerozumia tomu, čo je skutočne potrebné v živote a vôbec nepoznajú ľudskú povahu;

- za "jednotu" nemôžu vyvíjať úsilie takí, ktorí teraz vyvíjajú snahy za zánik európskych národov preto, lebo tie predstavujú najväčšiu prekážku v realizácii ich obmedzených, na seba orientovaných plánov;

Ako kedysi povedal Peter Deunov (učiteľ O. M. Ivanova): "Každý národ má svoju vlastnú dušu a svojho božského národného ducha, ktorý ten národ vedie podľa božieho plánu. Každý národ má svoje vlastné poslanie, ktoré sa odvíja počas stáročí jeho vývoja na zemi a v tom poslaní ho inšpiruje jeho národný duch, emanácia z božského univerzálneho ducha. ...Až po prebudení národnej duše a ducha mnohých národov bude môcť dôjsť k duchovnému znovuzrodeniu ľudstva ako celku, kde každý jeden národ nájde svoje unikátne miesto a bude dôležitou mierou prispievať do duchovného pokladu ľudstva."

V "dualite", ktorá teraz prevláda platí, že človek sa môže ľahko pomýliť, keď sa rozhodne slúžiť nejakej malej skupine ľudí - i keď je to spoločnosť "zasvätených", ktorá údajne existuje už stáročia a ktorá si o sebe namýšľa, že pozná tajomstvá vývoja a života na zemi. O. M. Ivanov povedal, že keď slúžime len nejakej konkrétnej skupine, nejakému konkrétnemu hnutiu, vtedy sa vždy môžeme pomýliť, pretože za všetkými tými skupinami možno nájsť ľudí a tí sa vždy mýlia - i keď si namýšľajú, že sú už takmer neomylní. Človek by sa mal odovzdať do služby pravdy a jedine tej; vtedy sa nikdy nemôže zaradiť na nesprávnu stranu.

Pokiaľ ide o Slovensko, každý jeden Slovák môže nejakou hrivnou prispieť k tomu, aby sa o našom ťažko prenasledovanom národe konečne začala dostávať na povrch pravda, ktorú svet často ani nepozná, pretože utláčateľ ju systematicky prekrúcal, aby sám seba ospravedlnil.

Pán Anton Hrnko kedysi napísal do denníka Slovenská republika článok pod názvom "Len pravda nás môže oslobodiť" a v ňom píše na adresu tých, ktorí nám dnes dávajú za príklad všelijakých zločincov len preto, lebo nepoznajú historické skutočnosti: "Hovorí sa, že každý človek si má zametať pred vlastným prahom. S tým sa dá súhlasiť, ale nemožno od niekoho vyžadovať, aby si sústavne zametal pred svojím prahom a za vzor mu dávali iné prahy, ktoré sú omnoho špinavšie, než jeho vlastný.
Pritom od ostatných sa zametanie ani nevyžaduje. Práve naopak. ...Len pravda nás môže oslobodiť. Ale k pravde sa nedochádza deklaráciami a tabuľami, ba dokonca ani trestnými oznámeniami, lež štúdiom a poznaním."

Toto by si mali uvedomiť predovšetkým mladí a nepúšťať sa bezhlavo do boja "za národ" bez adekvátnej prípravy a bez toho, aby si neuvedomovali, že musia mať pritom na mysli prospech celého ľudstva. Odhaľovaním nepriateľom úzkostlivo skrývanej pravdy o našom národe, mu urobíme tú najväčšiu službu. A prispejeme k tomu, aby sa raz mohol predstaviť svetu v plnej svojej kráse a splniť si svoje Bohom dané poslanie.

_____________________________________________

Mária Sepešiová
článok "Až za dobrom a zlom" možno nájsť na adrese:
http://www.esotericpublishing.com/discipleship/beyond_good_and_evil.html