:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Odborný posudok, argumenty a dôvody osadenia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na bratislavskom hrade


15.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

    Všetci Slováci, aj občania Slovenskej republiky,  ktorí žijeme v priestore na strednom Dunaji vieme, že prirodzenou  a zároveň jedinečnou dominantou Bratislavy je Bratislavský hrad. Každý, kto Bratislavu navštívi pociťuje potrebu vyjsť na Hrad a pozerať si okolie, ktoré ho obopína a pokúsi sa predstaviť si ako žili naši slovenskí predkovia poznačili svoje hlavné mesto. Hrad leží na strategickom mieste nad Dunajom, kde sa končí oblúk Karpát. Nie je náhodné, že Bratislavský hrad navštívi ročne takmer milión návštevníkov zo Slovenska aj zo zahraničia. Z toho takmer polovica sú zahraniční turisti. Na  mieste dnešného Hradu si svoje pevnosti, hrádky a hrady stavali aj Kelti aj Germáni a,  samozrejme, aj Slovania. Existuje tu doložená aj poznateľná kontinuita. Je to priestor, ktorým kráčali slovenské dejiny, a každý, kto má ochotu ich spoznávať, nemôže Bratislavský hrad vynechať.

Od roku 1993, za pätnásť ročnej existencie Slovenskej republiky, sme žiaľ, nevyužili všetky skvelé vykopávky, historické doklady o Bratislave, aby sme ich sprístupnili a vystavili občanom nášho mladého štátu, ale aj zahraničným návštevníkom. Teraz tu konečne takáto príležitosť existuje, aby sme prezentovali všetky objavy a doklady o historickom priestore, v ktorom sme žili odjakživa. Treba to urobiť umeleckými prostriedkami, ktoré pôsobia účinne aj efektívne.  Tento proces sa nazýva zhmotňovanie histórie. Starý Campanella, ak chcel žiakov naučiť dejiny, kráčal od sochy k soche, pri každej sa zastavil a robil historický výklad toho ktorého obdobia a zaraďoval doň aj panovníkov. Považujem preto za prezieravé, prirodzené a rozumné, aby sa pri vstupe do Bratislavského hradu na jeho nádvorie centrálne obrátená smerom na juh k toku Dunaja objavila JAZDECKÁ SOCHA KRÁĽA SVÄTOPLUKA.

Táto dominanta veľkého muža, slovenského panovníka sa priam na toto miesto pýta, lebo v umeleckých podobách stvárnili vlastných vojvodcov a panovníkov Maďari – svätého Štefana ako Česi svätého Václava. Kráľ Svätopluk je nespochybniteľne spojený s dejinami Bratislavského hradu a s osudmi starých Slovákov. Je to panovník, ktorého skutky poznal celá vtedajšia stredoveká Európa. Letopisci toto územie nazývali REGNUM ZVENTIBALDISVÄTOPLUKOVO KRÁĽOVSTVO.  V Svätoplukovom kráľovstve boli dve dominanty: Nitra a Bratislava. Pravda, práve Bratislava bola najvýznamnejším strategickým miestom vtedajšieho Slovenska, lebo chránila veľký priechod cez Dunaj. Aby stredoveký panovník udržal obranu na rieke Dunaj – musel vyvinúť nadľudské úsilie a musel to byť a schopný stratég. Veď pri Bratislave sa križovali dve strategické európske magistrály: Podunajská magistrála, pozdĺž brehov Dunaja, ktorú pevnými kamennými cestami vybudovali Rímania a druhá, ktorá viedla od Stredozemného mora k Baltickému moru, a nazývame ju Jantárová cesta alebo Jantárová magistrála.

Práve toto strategické postavenie Bratislavy vynikajúco využil panovník BRASLAV, po ktorom aj Bratislava dostala meno. Poznáme prvý slovanský názov Bratislavy, ktorý sa dochoval: BREZALAUSPURC – BRASLAVOV BURGUS, teda BRASLAVOVO MESTO. Braslav na Bratislavskom hrade zriadil veľkú pevnosť, postavil na tú dobu obrovský obranný val vo výške dvaapol metra s dubovou konštrukciou, val vyplnil zeminou a z vonkajšej strany val vymuroval kameňmi: dokonca tam osadil murované brány. Braslav v tejto pevnosti postavil aj KNIEŽACÍ PALÁC. Tieto atribúty sa stali dominantami nového etnika, ktoré po Keltoch a Rimanoch, obsadilo Bratislavu. Boli to Slovania, ako pomocný termín na ich odlíšenie budeme používať aj termín starí Slováci. S našimi predkami, starými Slovákmi je spojená nová história Bratislavského hradu z 8. a v 9. storočia Tento úsek dejín sme dlho nepoznali, hoci historik Franko Víťazoslov Sasinek  v 19. storočí povedal, že v Bratislave musel stáť veľkomoravský hrad, ale súčasní historici o jeho výroku skôr pochybovali.

V 60-tych rokoch 20. storočia prišli na historické miesto Bratislavského hradu slovenskí archeológovia, ktorí prevratnými objavmi posunuli naše poznanie o slovenských stredovekých dejinách. Pri prestavbe a oprave Bratislavského hradu mala šťastnú ruku kolegyňa, archeologička, PROF. TÁŇA ŠTEFANOVIČOVÁ spoločne s architektom ANDREJOM FIALOM, lebo objavili pre Slovákov tento hotový zázrak. Vykopali a presne datovali nielen spomínaný val a vstupné kamenné brány, ale aj kniežací palác z 9. storočia. Palác zdokumentovali  a dokázali, že knieža Braslav bol aj kresťan, lebo v blízkosti kniežacieho paláca nechal postaviť obrovskú trojloďovú baziliku. To je najväčší kostol aký slovenská archeológia z veľkomoravských kostolov odokryla! Preto tvrdíme, že musel mať aj osobitné postavenie. Práve toto strategické miesto na Bratislavskom hrade jedinečne využil Svätopluk, ktorý spravoval celé územie Slovenska. Svätopluk bol veľký vojvodca a významný európsky vládca, lebo ho poznala celá vtedajšia vzdelaná Európa.

   PRÁVE BRATISLAVA A  BRATISLAVSKÝ HRAD MALI VO SVÄTOPLUKOVEJ POLITIKE STRATEGICKÉ POSTAVENIE! Letopisy Franskej ríše spísané vo Fulde  dokladajú, že v čase, keď sa Svätopluk rozhodol dobývať Východnú marku od Viedenského lesa až po rieku Drávu, tak sa za významné miesto vybral Bratislavskú bránu. Práve v tomto období (roky 883-884) pri Bratislave zhromažďoval velikánske počtom obrovské vojsko, ktoré cez niektorú z plytčín rozlievajúceho sa Dunaja rieku prekročilo. Franskí zvedovia tvrdili, že Svätoplukovo vojsko tade prechádzalo od svitu do mrku. Vtedy Svätopluk ovládol priestor na pravej strane Dunaja od Viedne a celé dnešné západné Maďarsko až po rieku Drávu. V časoch panovania kráľa Svätopluka hrala Bratislava a osobitne Bratislavský hrad významnú strategickú úlohu. Dokonca aj vtedy, keď sa Franská ríša rozhodovala viesť vojnu proti Veľkej Morave, vždy vyčleňovala z franského vojska jeden osobitný pluk, ktorý útočil priamo na Bratislavu a na Slovensko. Takže tu máme z historických prameňov priamy dôkaz, že Bratislavský hrad bol v čase panovania Svätopluka strategickou pevnosťou spojenou s vládnutím kráľa Svätopluka.

   Ak sledujeme logiku histórie, tak z nej vyplýva, že práve BRATISLAVSKÝ HRAD JE TO JEDINEČNÉ AJ VÝNIMOČNÉ MIESTO, kde treba viditeľne a v majstrovskom umeleckom prevedení umiestniť JAZDECKÚ SOCHU KRÁĽA SVÄTOPLUKA. Tým, že na Bratislavskom hrade osadíme Jazdeckú sochu, zdôrazníme, že celý priestor Bratislavskej brány, Dunaja a Karpát je spojený s vládou kráľa Svätopluka. Dokazuje to vykopaná pravda prof. Táne Štefanovičovej. Ak daktorí z vojvodov našich predkov chceli zdôrazniť, že ich synovia majú predpoklady stať sa úspešnými panovníkmi,  tak im dávali meno Svätopluk. Zachovalo sa to dodnes, že aj súčasným synom a vnukom dávame toto meno. Svätopluk viedol „sväté vojsko“ a šíril tak dobrú zvesť o statočnosti starých Slovákov.  

Dejiny našich predkov – starých Slovákov si zaslúžia úctu a pozornosť najmä pri rozvíjaní tradície v novom štáte, v Slovenskej republike. Ide o to,  aby  sme ich v umeleckej podobe prezentovali Európe a svetu. Práve obdobím Veľkej Moravy sa začínajú naše národné aj štátne dejiny. Pravda, Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka nejdeme stavať pre zahraničných turistov, ktorí sem prichádzajú, ale staviame si predovšetkým Slováci sami kvôli sebe! Aby Slovák, ktorý príde na Bratislavský hrad so svojimi deťmi alebo vnúčatami mohol prejaviť aj kus poctivého patriotizmu, že aj my, Slováci sme mali veľkého kráľa, ktorý formoval a v rozhodujúcej miere ovplyvňoval dejiny Európy. Žiaľ, mnohé artefakty, ktoré  archeológovia vykopali, zostali v depozitoch. Tento stav treba radikálne zmeniť vykopanú pravdu treba vystaviť a prezentovať.
Preto som ešte na poste generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea roku 2002 prišiel s návrhom realizovať Stálu  expozíciu na Bratislavskom hrade pod názvom SLOVENSKO A SLOVÁCI. Aby sa počas rekonštrukcie Bratislavského hradu pamätalo na vyčlenenie jedného poschodia, a viacerých miestností, najmenej 10- 11, v ktorých by sa  inštalovala výstava Slovensko a Slováci. Niet dôstojnejšieho miesta ako zrekonštruovaný Bratislavský hrad, kde by sme mohli v poznávacom tuneli ukázať etnogenézu Slovákov.  Do takéhoto poznávacieho tunela Stálej expozície Slovensko a Slováci vojde návštevník, ktorý nevie o Slovensku a Slovákoch takmer nič, ale keď z neho vyjde, získa hlbšie poznanie o tom, kto v tomto európskom priestore na strednom Dunaji žil a v akej kontinuite k týmto predkom sme my, súčasní Slováci. Na konci tohto poznávacieho tunela návštevníkovi zapichneme do klopy  slovenský štátny znak, aby si uvedomil, že aj tento znak – dvojkríž na trojvrší patrí do prehistórie našej domoviny. Toto poznanie je dôležité aj preto, aby si Slovákov v Európe nik nemýlil so Slovincami ani s ostatnými slovanskými národmi. Návštevník by získal jedinečné poznanie od začiatku etnogenézy Slovákov až po súčasnosť. Aby sme práve v tejto expozícii ukázali aj slovenskú kultúru, ktorá je naším identifikačným znakom aj v novej zjednotenej Európe. Je našou povinnosťou, aby ľudia pri prehliadke Bratislavského hradu, ktorý je najnavštevovanejšou pamiatkou v Bratislave takéto poznanie našli! Neexistuje nijaká „nadeurópska“ kultúra. Slovenská kultúra je jedinečná a zvrchovaná časť európskej kultúry. Tento rok (1. januára 2008) sme oslávili 15. výročie Slovenskej republiky a blížime sa k 20. výročiu existencie SR roku 2013. Už v predstihu musíme rozmýšľať a predvídavo reagovať na požiadavky doby. Ide o to, ako slovenskú štátnosť v slovenských občanoch a v občanoch Slovenska napevno  ukotviť.

Musíme si zvyknúť na poznanie, že my, Slováci sme starý národ, iba máme mladý štát!  Boli národy bez štátov a štáty bez národov. Slováci preukázali v pätnástich storočiach neuveriteľnú životaschopnosť, že bez vlastného štátu prežili, nerozplynuli sa v iných etnikách, ale v 20. storočí dospeli k vytvoreniu vlastného nezávislého štátu. Práve tento slobodný a demokratický štát a pestovanie jeho tradícií by sa v historickom vedomí jeho občanov mal zafixovať. Tu je veľká úloha aj politickej reprezentácie aj školstva a jeho výchovy k úcte k vlastnej štátnosti. Nemali sme šťastie, aby sme v stredoveku žili vo vlastnom štáte. Práve preto bola tradícia Veľkej Moravy a 
veľkomoravských panovníkov jediná a kontinuitná historická tradícia, ktorú uznávali aj rímski katolíci aj evanjelici aj gréko-katolíci či pravoslávni. Dokonca túto tradíciu rešpektovali aj ateisti. Lebo to bola nielen národotvorná, ale aj štátotvorná tradícia. Práve táto štátotvorná tradícia je jednoznačné spojená s menom a skutkami kráľa Svätopluka.

Už naši barokoví dejepisci hovorili, že aj Slováci sa dočkali vlastných kráľov. My túto tradíciu nemôžeme odhodiť, lebo by sme sa zbavili jej najdôležitejšieho základu, na ktorom stojí naša novodobá štátnosť. Ak hovoríme o slovenských tradíciách, tak Slovensko malo doteraz viac rozvinutú cyrilometodskú národotvornú tradíciu, ktorá je skôr tradíciou kultúrnou, literárnou a kresťanskou. Lebo sa prezentovala najmä cez kostol a prostredníctvom písaného slova. Ale akoby v ponornej rieke sa v národe zachovávala aj štátotvorná svätoplukovská tradícia. Je zvláštne, že  nie je spojená s  Rastislavom, ktorý vykonal ten skvelý čin, že roku 863 na naše územie pozval oboch vierozvestcov  Cyrila a Metoda, ale je spojená s kráľom Svätoplukom. V povestiach o Svätoplukovi, ktoré sa nám zachovali aj dvesto aj tristo rokov po Svätoplukovej smrti, sa ústne  kreovala  myšlienka, že tento veľký panovník príde Slovákom na pomoc, ak im bude najhoršie. Kráľ Svätopluk vošiel do tradície ako nesmrteľný panovník a ochranca Slovákov.

Preto s plnou vážnosťou a zodpovednosťou vedca, ktorý sa počas celej svojej profesionálnej kariéry historika venoval stredovekým dejinám Slovenska, a napísal o období Veľkej Moravy viaceré vedecké knihy, odporúčam, aby sa pri nástupe k vstupnej bráne Bratislavského hradu osadila Jazdecká socha kráľa Svätopluka obrátená na juh, smerom k rieke Dunaj. A aby po jej stranách na podstavci boli zapísané historické texty z pápežskej listiny Buly Industriae Tuae pápeža Jána VIII. kráľovi Svätoplukovi z roku 880, prípadne a list pápeža Štefana V. milovanému kráľovi Svätoplukovi z roku 885, ktoré sa vedci objavili vo Vatikánskom tajnom archíve v Ríme a v Heiligenkreuzi. Zo zadnej strany by sa mohol umiestniť úryvok z textu veľbásne Jána Hollého Svätopluk, ktorou sa nadchýnali bernolákovci i štúrovci.   
Osadenie Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade považujem za významný a jedinečný historický čin súčasnej  politickej garnitúry: predsedu parlamentu, osobitne predsedu Vlády SR aj prezidenta SR. Ako občan Slovenskej republiky, ale aj ako historik svojho národa som poctený a potešený, že Vláda Slovenskej republiky sa podujala zaplniť túto podĺžnosť: lebo aj slovenský parlament aj Vláda SR si uvedomili povinnosti voči pestovaniu nového historického vedomia Slovákov. Uvedomili si, že po nich musí niečo zostať zapísané v moderných dejinách Slovenska. Ak pristúpili k budovaniu dôstojných kultúrnych pamätníkov, ktoré  evokujú kontinuitu veľkého reťazca slovenskej štátnosti, potom budú do takýchto súvislostí zaradení aj politici, ktorí sa o takéto budovanie historického vedomia zaslúžili v 21. storočí. Jednoducho, kto sa o históriu vlastného národa stará, môže očakávať, že si ho história všimne aj osvojí. Konečne tak splácame dlh samých voči sebe. Ten dlh sme nie vždy vlastnou vinou cez storočia obchádzali aj zanedbávali. Bude to aj hodnotný dar, ktorý venujeme predovšetkým slovenskej mládeži na pozdvihnutie jej historického sebavedomia.

Moje stanovisko je jednoznačné: odporúčam na Bratislavskom hrade umiestniť Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka.  Hlavné mesto Slovákov si takúto sochu zaslúži, lebo bude okrasou a povýši aj esteticky prostredie Bratislavského hradu. Socha bude umiestnená na najkrajšom mieste Bratislavy, ktoré Slovenská republika v danej chvíli má. Pritom je táto socha jednoznačne spojená s dejinami štátu a slovenského národa. 

 


 Dr. h .c.  Prof.  PhDr. Matúš KUČERA DrSc.

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|