rubrika: slovensko 2009

   Otvorím tento problém aj o ňom napíšem podľa receptu: ide dravec smelo na vec.

1. Presvedčil som sa, že režisér Juraj Jakubisko nakrútil niekoľko vynikajúcich a výrazných slovenských filmov. Vrátane dokumentárneho filmu o stavbe sovietskeho plynovodu, ak by to chcel zatajiť! Na oblohe záujmu slovenských divákov vždy prenikavejšie žiarili tie Jakubiskove filmy, ak scenár nepísal sám, ale vychádzal z konkrétnych románov, a prizýval do spolupráce ako scenáristov buď Ladislava Ťažkého, alebo Petra Jaroša.

2. Tisícročná včela je aj Zbehovia a pútnici sú najmä vynikajúce literárne príbehy o osudoch Slovákov. Oba Juraj Jakubisko ozvláštnil schopnosťou svojského filmárskeho videnia jedinečného čarodejníka.

3. Každý kto nestratil súdnosť, pochopil, že najväčšej mravnej podlosti sa režisér Juraj Jakubisko voči Slovensku, sebe samému a historickej pravde dopustil svojim „tzv. veľdielom Bátory“. Súhlasím s názorom Mariána Tkáča, ktorý napísal:  „Dočkali sme sa teda „historického veľkofilmu“, ktorý je však, žiaľbohu, skôr hysterickým sci-fi; jeho dej je rovnako realistický ako kolieskové korčule na nohách mnícha Petra (Polívka) zo 16. storočia. Hlavní partneri filmu – OTP Banka, Jakubiskofilm a Transpetrol – nesklamali, vyrobili protislovenský (minimálne neslovenský) a výrazne protikresťanský produkt s podtextom všetko naopak. Nič netušiaci divák nezbadá, že dej filmu sa odohráva zväčša na Slovensku, s takým pojmom sa v ňom nestretnete, hovorí sa len o Upper Hungary, teda o Hornom Uhorsku. Nič netušiaci divák si však všimne, že slovo katolík sa vo filme používa ako nadávka a zakladateľ slovenskej luteránskej cirkvi Juraj Turzo (vo filme „Thurzo“), uhorský palatín v rokoch 1609 – 1616, sa v celom filme vytrvale označuje ako bastard. Dobrí sú tak akurát sedmohradskí kalvíni, ktorí však v skutočnosti, na rozdiel od filmu, nebojovali proti Turkom, ale s Turkami proti kresťanskej Viedni. O Turzovej manželke Alžbete Coborovej, v skutočnosti jednej z najvzdelanejších žien vtedajšieho Uhorska, sa na konci filmu píše nepravda, vraj zomrela ako chudobná. V skutočnosti majetkovú pozostalosť po mužovi a synovi previedla pod Oravský komposesorát, ktorý fungoval až do roku 1945! Na druhej strane Alžbeta Bátorička, vystupujúca v slovenskom znení filmu dôsledne ako Erzsebet (rovnako aj ostatné postavy sa v zásade menujú maďarsky, resp. anglicky (kráľ Mathias, Nádašdy je Ferenc, jeho syn Pál, atď.), sa stala vraždiacou sväticou.“

   Juraj Jakubisko, ale najmä producentka Deana Horváthová predali svoju česť za maďarské milióny OTP banky. Iba to je jediný dôvod prečo siahli po scenári historičky Tünde Lengyelovej, ktorá z vrahyne vyrobila obeť a vedome urazila pokrivila obraz slovenských historických postáv. Poetická licencia umelca je prípustná, ba priam želateľná potiaľ, kým neodporuje historickej pravde! A tú Jakubisko totálne poprel. Život je veľký režisér! Keďže je jeho film založený na klamstve, odrazilo sa to aj na biednej návštevnosti Veľkofilmu Bátory podporeného barnumskou reklamou. Ako svojho času vravieval pán prezident Masaryk: „Pravda zvítězí!“

4. Obaja aj Juraja Jakubisko  aj Deana Horváthová majú schopnosť predvídať udalosti. Keďže pochopili, že filmársky im už ruže v Čechách nepokvitnú, so stiahnutým chvostom, bez ospravedlnenia zato, čo proti svojej vlasti navraveli pri rozdeľovaní spoločného štátu, sa vrátili na Slovensko. Slovensku sa totiž ekonomicky začalo dariť, a kde sa dobre darí, tam voňajú aj peniaze... zavoňali peniaze... Očakával by som od takého veľkého umelca ako je Juraj Jakubisko, že sa za svoj útek zo Slovenska ospravedlní...Dodnes tak neurobil ani Ľubomír Feldek, ktorý navyše napísal báseň, za ktorú sa môže doživotne hanbiť! Všetci sa tvária, že sa nič nestalo. Ale my vieme, že sa stalo: opustili svoju vlasť vo chvíli, keď jej išlo o život! Takže: majú voči Slovensku ako svojej vlasti veľké podĺžnosti. Je čas ich splácať!

5. Opravákom pre Jakubiska mala byť réžia Suchoňovej opery Svätopluk napísaná podľa Stodolovej divadelnej hry. Opera má jasnú a koncentrovanú stavbu a jej dôležitým zmyslom je súboj pohanstva s kresťanstvom i zápas Svätopluka o zachovanie obrovskej Veľkomoravskej ríše, ktorú priviedol k obrovským územným aj mocenským ziskom. Preto mohol režisér „čarovať“ iba s mnohočlenným zborom, a tým čo mu vyskakuje z podvedomia, so sexualitou a s ohňom, či s ďalšími rekvizitami, ktoré už z jeho filmárskej roboty poznáme. Inak sa musel držať osi libreta Jely Krčméryovej-Vrteľovej. Hoci k jeho réžii vyjadrili odborníci viacero výhrad, vcelku je Jakubiuskova režijná koncepcia dobrá a navyše úspešná. Dokazuje to návštevnosť opery Svätopluk. Je to však aj iný dôkaz: o tom ako sa vedenie opery a pani riaditeľka Silvia Hroncová v poddanskom postavení pod Porubjakovou kuratelou, pri otvorení budovy SND mýlili, keď ho začínali koncertom. Už vtedy mali na javisku znieť tóny národnej opery – Svätopluka! 

6. Svätopluk ako téma Jakubiskovi ukázal novú možnosť. Začal zvažovať, že by sa pustil do sfilmovania tejto jedinečnej, európsky zaujímavej slovenskej a slovanskej historickej postavy Kráľa Svätopluka. Každý vzdelaný Slovák, jedno či vlastenec alebo občiansky aktivista (!), ktorý svoj život spojil so Slovenskom vie, že ak sa dakto chce do takejto gigantickej témy pustiť, musí veľa študovať. Téma Kráľ Svätopluk – to nie je iba povrchné poznanie o „troch prútoch“, či o dramatickej téme ako vydal knieža Rastislava Frankom, ktorí ho oslepili. Svätopluk – to bol predovšetkým mocnár, skvelý vojvoda, o ktorom franskí letopisci v kronikách podali viacero svedectiev. Jedno z nich vraví, že keď z Bratislavy vyrážal na dobyvačnú vojnu smerom do Viedenského lesa a zaujal územie až po rieku Sávu, napísali: „Jeho vojsko sa cez Dunaj brodilo od svitu do mrku, také bolo obrovské.“ Bože, to je predstava Svätoplukove voje prebrodili Dunaj od svitu do mrku... Svätoplukova ríša vtedy zahŕňala Celú Panóniu (dnešné Maďarsko), celé Nitriansko a celé územie Slovenska, vrátane východného Slovenska, vrátane Moravy, Čiech, Saska, Malopoľska (Krakovsko), časť Chorvátska, i Slovinska a veľkú časť Sedmohradska. Skúste si to pán režisér len predstaviť – kompletne celá stredná Európa! Poviem to inak: kráľ Svätopluk vládol takmer polovici vtedajšej Európy!

7. Celú interpeláciu majstrovi Jurajovi Jakubiskovi smerujem preto, lebo som počul jeho stanoviská v Portréte na TA3 s reportérom Bohušom. Priznám sa: zbystril som pozornosť na 200 percent! Pán režisér sa na filmovanie Svätopluka už pripravuje, veľmi čudným spôsobom. Rád by som pána režiséra upozornil na niekoľko podmienok, bez splnenia nebude nijaký Svätopluk.

1. Ak si nebude scenár Jakubisko písať len a len sám, aby prispôsoboval historickú pravdu svojím víziám!
2. Ak bude na scenári spolupracovať tím, zložený z najlepších odborníkov na stredovek a Veľkú Moravu na čele s prof. Matúšom Kučerom! Nijaké experimenty s Tünde Lengyelovou ani Dušanom Kováčom, ani s Jánom Steinhübelom!!!
3. Ak scenár napíše skúsený spisovateľ a scenárista ako je úspešný autor televíznych a filmových scenárov napríklad PhDr. Jozef Bob (Červené víno, Povstalecká história, Muži s plnou mocou, Štúrovci), navyše autor vynikajúcej knihy ČAS KNIEŽAT VEĽKOMORAVSKÝCH (1998).
4. Ak bude režisér rešpektovať pripomienky múdrych, vzdelaných a v stredoveku skúsených poradcov ako oponentov jeho privysokej fantastiky.
5. Ak sa zbaví predstáv, že jeho film o Svätoplukovi bude iba o obžerstve, mánii v sexe, krviprelievaní o intrigách, trávení, stínaní hláv a v zúrivých bojoch. Ale že bude mať aj jednotiacu myšlienku.
6. Ak nebude tupiť a urážať kresťanstvo ako civilizačnú hodnotu dlhodobého európskeho pokroku. S kritickým prístupom, že sa často v rukách cirkvi a náboženstva veľakrát mýlilo. 
7. Chceme vidieť film hodnoverný a najmä pravdivý, alebo hľadajúci historickú pravdu.

   Vystrašil som sa, keď režiséra Juraja Jakubiska počul rozprávať na TA 3 o názve filmu DVESTO ROKOV SAMOTY. Pán režisér Jakubisko rozprával o svojej predstave, že by vo filme síce vystupovali aj postavy kniežaťa Rastislava aj kráľa Svätopluka. No jeho najviac zaujíma obdobie pohanstva, keď existovali bohovia obžerstva a iných zvráteností a najmä proces, keď si naši predkovia na vlastné krky „nasadili jarmo kresťanstva!“ Vidno, že Jakubisko nepozná slovanské božstvá Perúna (Paroma), Svantovíta, Vesnu, Ladu, ani škriatkov či priadimužíkov, ale v jeho mysli je zafixované rímske hodovanie, lesbičky a panovia a Bachus a bacchanálie.

   Tak pŕŕŕŕ, pán režisér! Pre slovenský národ nereprezentuje kresťanstvo len kostol a cirkev. Vzdelaní slovenskí  intelektuáli považujú kresťanstvo za civilizačnú hodnotu: v ktorej je obsiahnutá aj osobná sloboda, aj duchovno, aj hodnota lásky k blížnym aj hodnota staroslovenčiny pre integráciu spoločenstva zvaného slovenský národ! Rád by som režiséra Jakubiska ihneď na začiatku zavrátil od jeho velikášskych predstáv, že slovenská vláda či MK mu dajú stovku miliónov na to, aby si po záhorácky zašantil: „Dzi a míň to!“

   Filmové umenie je tímové umenie, nie individuálna sebaprezentácia. Rešpektujeme celoživotné Jakubiskove úspechy, osobitne vo vzťahu k Slovensku s jeho jedinečným videním aj režijnou koncepciou Tisícročnej včely či Zbehov a pútnikov. Slovensko si vo finančnej kríze nemôže dovoliť experimenty so Svätoplukom. Slovensko nie je OTP ani finančná sorovská nátlaková skupina. Jeden Jakubiskov experiment s Batoryčkou nám stačil! Nech sa zo svojich pomýlených predstáv o „jarme kresťanstva“, do ktorého naši predkovia dobrovoľne strčili hlavy, vráti z kratšej cesty! Bez spolupráce s úspešnými slovenskými scenáristami a renomovanými historikmi z filmu nebude nič. To si radšej počkáme na niekoho mladšieho, kto bude mať afinitu k potrebám slovenského národa, nie iba ambície na vlastnú sebaprezentáciu!

Drahoslav Machala