Celé dlhé veky sa zdá, že tí hore sú bezpečne pri moci, ale skôr či neskôr vždy nastane chvíľa, keď alebo stratia vieru v samých seba, alebo schopnosť účinne vládnuť, prípadne aj jedno, aj druhé .
George Orwell: 1984    

Mali by sme znova objaviť takmer stratenú dušu Slovenska. Mali by sme sa vzoprieť zlu a premáhať ho vedome dobrom. Mali by sme sa vzoprieť tým masmédiám, ktoré tlačou alebo cez obrazovky úslužne šíria kalnú záplavu demoralizácie a apatie po celom Slovensku. Mali by sme obnoviť v sebe, v rodinách, inštitúciách, v obciach a mestách život ducha, pravú kultúru, kultúru života, priamo život viery a lásky. Náš básnik kedysi napísal: Nebude bez lásky života, ani dobrej smrti, len rozpad vecí v nás.
Kardinál Ján Chryzostom Korec 1. 1. 2005

  Základom hry na demokraciu je ovládať majetok a myslenie ľudí, zväčšiť kapitál a majetok motrokárov a bezpečne ho dediť z generácie na generáciu. Ešte pred pár desiatkami rokov, keď sa skupina ľudí rozhodla rozšíriť svoj majetok a moc, zobrala tanky, delá a vojakov, a vojnou obsadila územie. Táto viac ako tisícročná tradícia stála vždy veľa peňazí a veľa nevinných obetí. Tento primitívny a zastaraný proces skvalitnila hra na demokraciu. Napríklad na Slovensku stačilo 15 rokov pôsobenia tvrdých a nekompromisných zákonov demokracie a prišli sme o rozhodujúce banky, poisťovne, priemyselné podniky, médiá atď., väčšinu ich vlastnia motrokári v zahraničí, ktorým musíme platiť navyše kolonizačnú dávku. Nedá sa uprieť, stalo sa to demokraticky, t.j. väčšina si to odsúhlasila v demokratických voľbách. Neviem, prečo sa teraz sťažujú.

Podobne „demokraticky“ sa obsadila väčšina krajín bývalého socialistického bloku – s podobným výsledkom, ako na Slovensku. Tvrdé a nekompromisné zákony demokracie u nás pôsobili štandardne, boli mnohokrát úspešne odskúšané v krajinách Strednej a Latinskej Ameriky, Afriky a Juhovýchodnej Ázie.

Súčasťou hier je aj ochrana demokracie. V jej mene každý telefonát, e-mail, fax, banková transakcia sú zaznamenávané a v prípade potreby vyhodnotené a použité. Mnohí ju zažili na vlastnej koži, často nevediac, koľko anjelov strážnych okolo nich obletuje.

Hru na ochranu demokracie vysielali aj dňa 9. 11. 2001, keď som pozeral televíznu stanicu CNN, ktorá v priamom prenose komentovala horiace veže Svetového obchodného centra v New Yorku po teroristickom útoku. Pár hodín po útoku na dvojičky CNN v priamom prenose priniesla správu, že FBI má dôkaz, že to urobili teroristi. FBI získala zvukový záznam telefonického rozhovoru ženy v unesenom lietadle (volala z toalety) s manželom na zemi. CNN ihneď telefonický záznam rozhovoru odvysielala. Oceňoval som rýchlosť, s akou pracuje FBI, len som nevedel, ako pracovníci FBI mohli vedieť, že lietadlo bude unesené a bude potrebné mať záznamy telefonických rozhovorov pasažierov lietadla. Predpokladám, že telefonický hovor odpočúval manžel. V prípade, že nie, predpokladám, že bezpečnostné zložky USA odpočúvali všetky telefóny v USA a počítaču trvalo pár hodín, kým našiel telefonát z lietadla.

O pár týždňov bezpečnostné zložky USA oznámili, že majú dôkaz o spojení Bin Ládina s teroristickým útokom na dvojičky v New Yorku. Získali ho od francúzskej bezpečnostnej služby. Dôkazom bol záznam telefonického rozhovoru Bin Ládina z Afganistanu s matkou v Paríži, asi mesiac pred teroristickým útokom, v ktorom jej oznamuje, že niečo chystá, a preto sa bude musieť na čas odmlčať. Predpokladám, že počítačom hľadajúc podľa frekvenčnej charakteristiky hlasu telefonáty Bina Ládina trvalo niekoľko týždňov, kým našli z množstva odpočutých telefónov ten pravý. O niekoľko týždňov bezpečnostné zložky USA zatkli niekoľko podozrivých teroristov a tvrdili, že boli v spojení s teroristami, ktorí podnikli útok na dvojičky v New Yorku. Opäť mali jednoznačné dôkazy. Záznamy ich telefonických rozhovorov s únoscami lietadiel.

Hra na ochranu demokracie zahrňuje odpočúvanie a kontrolu všetkého, čo by mohlo byť „nedemokratické“. Mnoho rokov fungujúci systém ECHELON, súčasný USA PATRIOT Act, snaha vybudovať EU-FBI (ENFOPOL) sú toho dôkazom. Národná bezpečnostná agentúra USA (NSA) sa tajne dohodla ešte v  päťdesiatych rokoch so švajčiarskou firmou Crypto AG, najväčším vývozcom kódovacích zariadení, aby mohla dekódovať posielané správy. Firma predávala kódovacie zariadenia 120 štátom sveta, pričom NSA mala prístup k správam a možnosť dekódovať ich. V septembri 1999 Duncan Camphell (neskoršie Andrew Fernendez z „Cryptonym in North Carolina“) zistil, že NSA sa dohodla s firmou Mikrosoft aby do softvéru Windows vsunula špeciálny dekódovací „kľúč“ na posielanie a prijímanie kódovaných správ (správa z internetu hovorí, že Windows 2 000 obsahuje až 3 kódovacie kľúče, ktoré tam dodala NSA) [podľa 34] . Tento kľúč majú veľmi pravdepodobne aj všetky verzie Windows od verzie 95-OSR2
( http://www.heise.de/tp/english/inhalt/te/5263/1.html ). Potvrdzuje to aj správa Ministerstva obrany Francúzska z februára 2000, ktorá tvrdí, že NSA pomohla inštalovať tajné programy do softvéru Mikrosoftu. Správa hovorí, že Pentagón bol najväčším zákazníkom Mikrosoftu na svete.

Takže ak čitateľ používa internet, počítač operujúci pod Windows je vydaný na milosť a nemilosť bezpečnostným službám USA.