www.prop.sk - nezávislý internetový spravodaj

:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

1. 2. Stavebníctvo a priemysel

V učebniciach dejepisu stojí, že život pred Revolúciou bol celkom iný, ako je dnes. Všade vládol samý útlak, nespravodlivosť, chudoba – to všetko bolo horšie, než si to vieme predstaviť.
George Orwell: 1984

Mýty

Podobne ako pri socialistickom poľnohospodárstve aj slovenský priemysel a stavebníctvo boli počas socializmu pod silným tlakom propagandy motrokárov. V záujme kolonizácie Slovenska, v prvom kolonizačnom balíčku, nás motrokári presviedčali, že náš priemysel a stavebníctvo sú neefektívne a zaostávajú v porovnaní s vyspelými kapitalistickými krajinami. Poučovali nás, že na príčine je socializmus, t.j. spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a centrálne plánovanie. Tvrdili, že stačí sprivatizovať náš priemysel a stavebníctvo, centrálne plánovanie nahradiť kapitalistickým voľným trhom, aby sa situácia zlepšila. Tieto frázy po motrokároch opakovali všetci, ktorí podľahli propagande, najmä slovenské celebrity a väčšina vládnych zamestnancov. Samozrejme, v rámci totality demokracie to denne šírili a šíria médiá.
Čo hovoria fakty? Aký je slovenský kolonizačný štandard v odvetví priemyslu?

Fakty

Do roku 1948 Slovensko bolo zväčša poľnohospodárska krajina s málo rozvinutým priemyslom a stavebníctvom. Na domácom produkte sa v roku 1948 podieľalo poľnohospodárstvo 32,2%, priemysel 39,9% a stavebníctvo 11,4%. V roku 1947 až 47% občanov pracovalo v poľnohospodárstve. Po znárodnení na základe Benešových dekrétov v roku 1945 až 58% zamestnancov pracovalo v štátnych podnikoch. Po znárodnení komunistami po roku 1948 veľká väčšina pracovala v štátnych a družstevných podnikoch. V roku 1989 podiel na domácom produkte v poľnohospodárstve bol 10%, v priemysle 62% a v stavebníctve 12%.

Podiel súkromného sektora na HDP Slovenska začal narastať po privatizácii po roku 1989. V súčasnosti viac ako 90% HDP produkuje súkromný sektor.

Stavebná produkcia na Slovensku v stálych cenách od roku 1948 až do 2002 je zobrazená na obrázku 9. Produkcia bola nízka do roku 1948, no za socializmu, do roku 1989, sa zvýšila na 2041%, a po transformácii na kapitalizmus sa dramaticky znížila. Stavebná produkcia v roku 2002 dosahovala len 38% produkcie v roku 1989, a je asi na úrovni, akú sme dosiahli už v roku 1968, t.j. vrátila sa o 34 rokov späť.

Veľmi konzervatívny odhad strát v stavebníctve kumulatívne počas rokov 1990 - 2002 v dôsledku prechodu na kapitalizmus v stálych cenách roku 1995 je 769 mld Sk.

Jeden z výsledkov úpadku stavebníctva po prevrate 1989 a po prijatí rád motrokárov o výhodnosti privatizácie a voľného trhu je zníženie počtu odovzdaných bytov. Počet odovzdaných bytov sa zvyšoval počas socializmu a dramaticky sa znížil po prijatí zákonov kapitalizmu (obrázok 10). Počet odovzdaných bytov v roku 2002 dosahoval iba 43% počtu odovzdaných bytov v roku 1989 a je porovnateľný s počtom, ktorý sme dosiahli počas socializmu už v roku 1950, t.j. vrátili sme sa o 52 rokov späť.

I napriek tomuto faktu motrokári a všetci, ktorí podľahli propagande, napríklad v relácii 7 retardovaných, stále opakujú mýty o neschopnosti socialistického stavebníctva a superiority o kapitalistickom stavebníctve.

Priemyselná produkcia Slovenska od roku 1936 do 2002 v stálych cenách je na obrázku 11. Z obrázka vidieť opäť reálny experiment K-S-K. Produkcia bola veľmi nízka do roku 1948 (100%) a dramaticky rástla počas socializmu do roku 1989 (zvýšila sa na 3 286%). Po zavedení kapitalizmu klesla a až v roku 2004 produkcia dosiahla úroveň roku 1989. Keď budeme predpokladať, že za socializmu by už priemyselná produkcia nestúpala a ostala by na úrovni roku 1989 až do roku 2005, čo je veľmi konzervatívny odhad, potom výpadok produkcie v priemysle za roky 1990 - 2004 stál Slovensko 2054 mld Sk (v cenách roku 1995), alebo 3828 mld Sk (v cenách december 2004). Za tieto peniaze by sa dalo postaviť metro v 76 mestách, každé v dĺžke 50 km (pri predpoklade nákladov 1 mld Sk na km).

Rast HDP Slovenska od roku 1948 až 2004 v stálych cenách je prezentovaný na obrázku 12. HDP bol do roku 1948 nízky a dramaticky stúpal počas socializmu. Po roku 1989 klesol a neskoršie začal opäť stúpať. HDP v stálych cenách bol v roku 2004 už o 29% vyšší, ako v roku 1989. Ako ukazuje obrázok 13, rast HDP za posledných 14 rokov bol v dôsledku rozvoja služieb, pričom podiel priemyslu+stavebníctva+poľnohospodárstva na HDP klesol zo 68% v roku 1989 na 33% v roku 2002.

Záhady

Nebudem rozoberať prednosti a nedostatky rozvoja priemyslu za reálneho socializmu a reálneho kapitalizmu. Porovnávam len ich výsledok. Reálny experiment ukázal, že socialistický systém v stavebníctve a v priemysle bol neporovnateľne lepší ako súčasný kapitalistický. Bol to socialistický priemyselný zázrak v porovnaní so súčasným kapitalizmom. Z obrázkov vidieť, že motrokári a slovenskí vytunelovaní blúznili pred prevratom, po prevrate, a mnohí blúznia stále, zdôrazňujúc, že štát je zlý vlastník výrobných prostriedkov a že privatizácia, súkromné vlastníctvo a voľný trh spasili naše zlé socialistické stavebníctvo a priemysel. Pravdaže, v systéme motroctva na celom svete sa stále zdôrazňuje lož o neschopnosti socialistického stavebníctva a priemyslu v porovnaní s kapitalistickým voľným trhom.

Jedna z mnohých záhad stúpania nášho HDP je, že reálne mzdy (obrázok 34) po roku 1989 nestúpajú so stúpajúcim HDP Slovenska. Je to preto, lebo v rámci motroctva sme na Slovensku po roku 1989 nahradili všeľudové a štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov kolonizačným vlastníctvom. Podrobnejšie sa tento fenomén rozoberá v kapitole 1. 5. Slovenský kolonizačný štandard.

Záhady slovenského priemyslu a stavebníctva sú rovnaké, ako pri poľnohospodárstve. Z prezentovaných údajov vyplýva, že napriek najlepším kapitalistickým teóriám, praktikám, novým technológiám, „know-how“ a odborníkom a pomoci z Európskej únie, v reálnom experimente socialistické stavebníctvo a priemysel boli lepšie v porovnaní so súčasným kapitalistickým. Všetky mýty, ktoré motrokári počas socializmu šírili, sa ukázali ako klamstvo, ktoré slúžilo len hlavnému cieľu, kolonizovať Slovensko a mať z neho maximálny zisk. Pričom ako jeden z hlavných nástrojov kolonizácie sme boli donútení podriadiť sa zákonu liberálnej demokracie – voľného trhu, kde silnejší berie všetko, a aj zobral [1 - 4].

Podobne ako pri poľnohospodárstve sú podľa zákonov motroctva výsledky socialistického experimentu a periódy K-S-K v priemysle a stavebníctve tajné. Nikto ich oficiálne na Slovensku a ani v zahraničí neprezentuje a už vôbec sa nediskutuje o otázke, prečo bolo socialistické plánované hospodárstvo také vynikajúce v porovnaní so súčasným kapitalistickým voľným trhom.

Práve naopak, slovenské celebrity, mediálni baviči stále dookola opakujú fámy o neschopnosti socialistického priemyslu a stavebníctva, zlého a neschopného konkurovať kapitalistickému. Takto to vyhovuje motrokárom a systému motroctva, v ktorom žijeme.

Podobne ako pri poľnohospodárstve ostáva záhadou, prečo si občania v demokratických voľbách stále volili a volia neodborníkov, ktorí dokázali zvrátiť úspešný rozvoj priemyslu a stavebníctva na Slovensku, a akým systémom komunistická strana totalitne vyberala odborníkov.

Aké neviditeľné sily súčasnej totalitnej demokracie o tom rozhodujú? Sú to zákony voľného trhu, kapitalizmu a s ním spojenej neoliberálnej demokracie. Tieto zákony vyplývajú zo sily súčasnej totality. Pretože súkromné vlastníctvo je základom sily súčasnej totality, akýkoľvek systém, ktorý obmedzuje alebo ruší neobmedzené súkromné vlastníctvo, je nebezpečný a pre motrokárov neprijateľný.