www.prop.sk - nezávislý internetový spravodaj

:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

1. 4. Kriminalita a úpadok spoločnosti

Ako však mal človek zistiť, čo z toho je lož?! Možno priemerná ľudská bytosť je na tom dnes naozaj lepšie než pred Revolúciou.
George Orwell: 1984

... Najhoršie je, že žijeme v skazenom mravnom prostredí (socializmu)

... Naučili sme sa v nič neveriť, nevšímať si jeden druhého, starať sa iba o seba. Pojmy ako láska, priateľstvo, súcit, pokora či odpustenie stratili svoju hĺbku a rozmer

... Doterajší režim – vyzbrojený svojou pyšnou a neznášanlivou ideológiou – ponížil človeka na výrobnú silu a prírodu na výrobný nástroj.
Prezident Václav Havel: Novoročný prejav 1. 1. 1990

U nás stále zápasíme s neresťami podplácania, plytvá sa s verejnými peniazmi, máme príliš bohatých, ktorí nevedia, čo s peniazmi, a mnoho chudobných, ktorí nemajú na topánky pre deti. Čítal som neraz výpočet našich nerestí v novinách – vyrástla nám celá trieda privilegovaných, sebavedomých vedúcich, ktorí vedia byť agresívni, pokladajú sa za smotánku Slovenska a za tzv. celebrity a nosia tisíckorunové viazanky. Niektorí z nich sa pokladajú za umelcov a ponúkajú ľuďom úpadkovú zábavu. Na druhej strane sú na Slovensku pokorné matky, ktoré len-len že vyžijú s deťmi z niekoľkých koruniek. Vo verejnom živote sa stráca úcta k životu, úcta k človeku, k deťom, k manželstvu a rodine. Pestuje a šíri sa morálna svojvôľa cez masmédiá so zdiveným zhonom za peniazmi, za mocou, a to aj za cenu vrážd za bieleho dňa. Šíri sa priam zdivené sexualizovanie života. To je cesta do zatratenia.
Kardinál Ján Chryzostom Korec: Novoročný prejav 1. 1. 2005

Mýty

Motrokári a ľudia, ktorí podľahli propagande, súčasná slovenská šľachta a slovenské bandy kriminálnikov opakovali a opakujú až do roztrhania tela tvrdenia o úpadku spoločnosti za socializmu, o tom, ako komunisti porušovali ľudské práva, používali násilie, zabíjali nevinných. Uisťovali, že demokracia, t.j. kapitalizmus, odstráni zabíjanie, násilie a ľudia budú žiť lepšie.

Fakty

V šiesty deň Týždňa nenávisti, po demonštráciách, prejavoch, po všetkom tom vyrevúvaní, vyspevovaní, transparentoch, plagátoch, filmoch, výstavách voskových figúr, vírení bubnov, jačaní poľníc, dupote pochodujúcich nôh, škripote tankových pásov, burácaní leteckých brigád, kanonádach – po šiestich dňoch tohto všetkého, keď superorgazmus vrcholil v kŕčoch a všeobecná nenávisť k Euroázii zovrela na také delírium, že ak by dav dostal do rúk dvetisíc euroázijských vojnových zločincov, ktorých mali verejne obesiť v posledný deň podujatia, bol by ich bezpochyby roztrhal na márne kúsky...
George Orwell: 1984

Nedajme sa znechutiť tým, čo vidíme a skusujeme okolo seba, dnes sa vyhlasujú priam dni nenávisti a pomsty. Dnes sa šíria hnutia hnevu a odvety. Výsledkom je nekonečný zápas, vzájomné obviňovania, obžaloby, hrozby, ba priam atentáty, dennodenné vraždenie ľudí a terorizmus. Aj u nás, aj v Európe aj vo svete. Mnohí ľudia hľadia na život bezradne a bez nádeje.
Kardinál Ján Chryzostom Korec 1. 1. 2005

Fakty o vývoji spoločnosti na Slovensku po roku 1989 jednoznačne dokumentujú jej všeobecný úpadok v porovnaní so socializmom. Podávajú jednoznačný dôkaz, že kapitalistická spoločnosť je nehumánnejšia a nespravodlivejšia ako socialistická.

V dôsledku kapitalistického zákona maximálneho zisku a kolonizačného štandardu reálna mzda nestúpa so stúpajúcou produkciou HDP na Slovensku (obrázok 34), podobne nestúpajú ani reálne dôchodky (obrázok 35) alebo sociálne zabezpečenie. V dôsledku biedy, ktorú spôsobil kapitalizmus, spotreba mäsa na obyvateľa klesla na úroveň roku 1970 (obrázok 65), spotreba mlieka na úroveň spred roka 1970 (obrázok 66), a je menšia, ako bola v roku 1936. Spotreba zeleniny na obyvateľa za posledné tri roky klesla na úroveň spred roku 1965 (obrázok 67), spotreba ovocia klesla pred rok 1989 (obrázok 68) a spotreba cukru pred rok 1956 (obrázok 69). V dôsledku chudoby zníženie spotreby mäsa, mlieka, ovocia a zeleniny sa kompenzovalo zvýšením spotreby tukov (obrázok 70). V roku 1990 sa spotreba vody na obyvateľa v domácnosti pohybovala v priemere za deň okolo 200 litrov. V posledných rokoch je to len 77 litrov, čo sa blíži k hygienickému minimu.

Prieskum Centra výchovnej a psychologickej prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ukázal, že poruchy správania má v priemere 10% dnešnej mladej generácie. Ide o agresivitu a násilné správanie.

Podľa riaditeľa sekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR asi 240-tisíc detí na Slovensku je ohrozených vo vývoji. Nejde len o chudobu, v ktorej žijú, ale napríklad aj o to, že deti dlhodobo nezamestnaných, vyrastajúce v nepodnetnom prostredí, kde nevidia rodičov odchádzať do práce, nevidia nijaký dôvod, aby sa učili a mohli neskôr žiť ináč.

V dôsledku prechodu na kapitalizmus máme vysokú nezamestnanosť, niekoľko desiatok tisíc bezdomovcov a spoluobčanov, ktorí sa živili alebo ešte živia zbieraním odpadkov z košov a kontajnerov.

Devastácia ekonomiky, morálky a kultúry, ako produkt nehumánneho kapitalistického režimu, sa zákonite prejavil v sociálnych parametroch, ako je bežná kriminalita, násilie a vraždy. Sú to jednoznačné parametre, ktoré hovoria o úpadku spoločnosti.

Po prijatí zákonov kapitalizmu a následnej kolonizácii Slovenska vzrástol počet trestných činov viac ako dvojnásobne (obrázok 16). V rokoch 1989 až 2004 počet trestných činov kumulatívne bol o 862 582 vyšší ako za socializmu (1985 - 1989). Objasnenosť trestných činov prudko klesla na menej ako 50% (Obrázok 17). Ako dokumentujú správy OSN [5], podobný negatívny trend zaznamenali v 20 z 25 krajín bývalého socialistického bloku.

Podobne dvojnásobne vzrástol počet vrážd (obrázok 18) a klesla ich objasnenosť (obrázok 19). Kapitalistický systém na Slovensku po roku 1989 vytvoril vhodné podmienky na vraždu viac ako 784 našich spoluobčanov v porovnaní s priemerom za socializmu. Slovensko pomaly dosahuje štandardný úpadok spoločnosti mnohých kapitalistických krajín, ako ukazuje obrázok 20, kde je porovnaný počet vrážd na obyvateľa v niektorých krajinách, a obrázok 21, dokumentujúci ich objasnenosť.

Úpadok spoločnosti ako produkt zavedenia kapitalizmu dokazuje aj stúpanie počtu násilných trestných činov po roku 1989 (obrázok 22). V rokoch 1989 až 2004 počet násilných trestných činov kumulatívne bol o 72 290 vyšší ako za socializmu (1985 - 1989). Úpadok spoločnosti dokumentuje aj štvornásobný vzostup počtu krádeží vlámaním (obrázok 23), pričom objasnenosť krádeží významne klesla na okolo 30% (obrázok 24). Významne stúpol počet mŕtvych ľudí nájdených na ulici na Slovensku (obrázok 25). Len počas rokov 1998 až 2003, t. j. za 6 rokov, na Slovensku zomrelo na ulici v dôsledku zlej sociálnej situácie o 477 ľudí viac ako za rovnaké obdobie socializmu. Po implantácii zákonov kapitalizmu sa na Slovensku stratilo o 1 750 ľudí viac, ako bol priemer počas socializmu (obrázok 26).

Zákony kapitalizmu priniesli na Slovensko stratu dôstojného života človeka u mnohých občanov, priniesli nezamestnanosť, bezdomovcov, žobrákov a občanov, ktorí sa živia odpadkami z popolníc. Kapitalizmus priniesol na Slovensko zločiny, ktoré sme pred rokom 1989 nepoznali. Napríklad narkomániu, nájomné vraždy, výpalníctvo, únosy detí alebo obchod s ľuďmi. Počet nájdených a použitých výbušných systémov v rokoch 1990 - 2002 na Slovensku bol 474, pričom kultúru výbušných systémov sme do roku 1990 nepoznali. Po roku 1989 sa objavil a prudko stúpol počet prípadov zachytenia drog a počet pacientov s drogovou minulosťou. Tieto zločiny sú bežné v kapitalistických krajinách a takisto dokumentujú úpadok spoločnosti po roku 1989.

Po roku 1989 začala prudko stúpať narkománia a s ňou spojená kriminalita (obrázok 27). Objavil sa fenomén nájomných vrážd a obchodovania s ľuďmi (obrázok 28). Len v rokoch 1990 - 2004 bol zistený obchod so 175 ľuďmi. Samozrejme, nevieme, koľko obchodov s ľuďmi ostalo neodhalených. Psychický tlak nespravodlivosti a bezmocnosti občanov potvrdzuje aj narastajúci počet návštev na psychiatrii (obrázok 29). Škody spôsobené kriminalitou stúpli od roku 1989 viac ako stonásobne a v roku 2003 dosiahli sumu 60 mld Sk (obrázok 30). Aj tieto zločiny sú už podobné ako vo vyspelých kapitalistických krajinách, kde napríklad v Rakúsku v roku 2000 zomrelo na predávkovanie drogami 227 ľudí. Predstavuje to nárast o 30% oproti roku 1999. V Nemecku každý rok zmizne, alebo sa nenájde priemerne 120 dievčat a chlapcov do desať rokov, pričom polícia predpokladá, že deti sa stali obeťou sexuálnych zločinov.

Zákony slobody a demokracie, ktoré boli prijaté po roku 1989 otvorili cestu slobode zločinu. Ako uvádza správa OSN [6], v roku 1996 až 36% populácie Bratislavy bolo obeťou kriminality. Takto sme sa zaradili medzi svetové metropoly. Len 11 miest sveta bolo na tom horšie. Medzi nimi Bogotá (Colombia) 54,6% (1996), Kampala (Uganda) 40,9% (1995), Maputo (Mozambik) 40,6% (2001) alebo Rio de Janeiro (Brazília) 44.0%, (1995). Súťaž vyhralo Buenos Aires (Argentína) kde v roku 1995 až 61,1% populácie bolo obeťou kriminality.

Správy a dôkazy o úpadku spoločnosti denne prinášajú médiá už 15 rokov. Na tomto mieste uvediem aspoň ďalšie dve správy.

Úpadok spoločnosti po prijatí demokracie, t.j. kapitalizmu dokumentuje aj Národná správa o ľudskom rozvoji – Slovensko 1998: „Kým do roku 1989 sa o otázku zločinov verejnosť takmer vôbec nezaujímala, dnes sa o svoju bezpečnosť bojí až 84% obyvateľstva. Kým do roku 1989 bola väčšia časť kriminality spôsobená len nedbanlivosťou a násilnými sklonmi, po roku 1990 bolo čoraz viac krádeží a vlámaní, čím sa kriminalita začala meniť na spôsob obživy.“

Podobne zlú ekonomickú situáciu dokumentuje aj správa Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR: Počet domácností s deficitným rodinným rozpočtom predstavuje asi štvrtinu všetkých domácností. Frekvencia tých, ktorí sú v jednotlivých mesiacoch nútení siahnuť na svoje úspory alebo sa zadlžiť, sa pohybuje v rozmedzí od 21 do 28%. Vo februári 2004 bolo na Slovensku 27% domácností deficitných. Finančná situácia vo februári 2004 sa zhoršila v 61% domácností, pričom priemer za posledných 12 mesiacov bol 52% domácností.

Po nastolení zákonov kapitalizmu po roku 1989 prudko stúpla nezamestnanosť až na pol milióna obyvateľov, čo je okolo 15 - 20% aktívnej populácie (obrázok 31-A, obrázok 31-B). Strata sociálnej istoty v podobe strachu o zamestnanie a strata zamestnania má negatívny vplyv na psychiku človeka, čo sa prejavuje zvýšenou kriminalitou nezamestnaných a násilnými trestnými činmi. Sloboda a demokracia kapitalizmu sa nevedia vyrovnať s týmto negatívnym javom.

Ako uvádza správa OSN [5], podobný a v mnohých prípadoch väčší úpadok spoločnosti zaznamenali všetky krajiny bývalého socialistického bloku. Vyplýva z toho s veľkou pravdepodobnosťou, že úpadok spoločnosti po prechode zo socializmu na kapitalizmus je jedným zo zákonov neoliberálnej kapitalistickej demokracie a slobody.

Záhady

Žili sme (za socializmu) vo vychýlenom stave. Zúžený priestor možností ľudí mrzačil: ekonomicky, zdravotne, morálne i duchovne. Mnohí ľudia žili v trvalom strese, ktorý zasahoval každú oblasť života. Spoločnosť sa stala chorým organizmom...
Ján Budaj (ochranár, Verejnosť 22. 12. 1989)

Hnutie VPN je služobným hnutím. Prijali sme úlohu začať ako prví s čistením Augiášovho chlieva.
Ján Budaj (ochranár, Verejnosť 30. 1. 1989)

Násilie (za socializmu) sa páchalo aj na deťoch. Sami komunisti z toho neboli práve šťastní, o väčšine národa ani nehovoriac. Človek sa musel hanbiť za to, čo si naše deti, namiesto toho, aby hľadali kľúč k tomu, ako zmysluplne, šťastne strávili tú prepožičanú chvíľu na zemeguli, ktorá sa volá život, museli vtĺkať do nevinných hláv.
Milan Kňažko (herec, Verejnosť 22. 12. 1989)

Z výsledkov transformácie socializmu na kapitalizmus na Slovensku a vo všetkých bývalých socialistických krajinách jednoznačne vyplýva, že prechod spôsobil úpadok spoločnosti, bez ohľadu na to, aké zákony parlamenty prijali, ktoré vlády tam vládli, a či sa klaňali Vatikánu, Európskej únii, USA, medzinárodným výpalníkom, koalíciám globálnych investorov, slovenskej šľachte alebo slovenským bandám podvodníkov. Z toho vyplýva, že zákon úpadku spoločnosti je jedným zo zákonov kapitalizmu a vyplýva z podstaty kapitalistického systému. Úspešne funguje vo väčšine kapitalistických krajín. Z obrázkov ďalej jednoznačne vyplýva, že socializmus bol zázrakom dodržiavania ľudských práv v porovnaní so súčasným kapitalizmom.

Ďalší zákon kapitalistickej neoliberálnej slobody a demokracie hovorí, že tento jednoznačný úpadok spoločnosti po transformácii zo socializmu na kapitalizmus musia svetoví demokrati a humanisti, motrokári, slovenská šľachta a slovenské bandy kriminálnikov, a aj poslední mediálni baviči interpretovať ako pozitívum a výdobytok slobody a demokracie. Takto sa to učia deti v školách a takto to je zapísané vo svätých knihách demokracie. Takto to vymysleli motrokári. Je to výsledok prvého kolonizačného balíčka vyplývajúci zo sily profesionálnej totality.

Ako je možné, že nie „diabolský“ komunistický režim, ale práve demokracia a slobodné voľby nám priniesli kriminalitu, a tým aj morálny úpadok do denného života? Prečo sloboda a demokracia priniesla slobodu zabíjať, kradnúť, predávať ľudí, živiť sa výpalníctvom, detskou prostitúciou, vydieraním alebo páchať násilie? Aké neviditeľné sily kapitalistickej slobody a demokracie pôsobia, že zmenili takto našu spoločnosť a že občania si ju stále volia v slobodných voľbách? Aké neviditeľné sily slobody a demokracie pôsobia, že spomínaná kriminalita sa nedá odstrániť vo väčšine kapitalistických spoločností a je ich neoddeliteľnou súčasťou? Dá sa to všetko vysvetliť druhým kolonizačným balíčkom, piliermi slobody a demokracie: Hrami, sexom a terorizmom?

Čo spôsobilo, že demokracia na Slovensku a vo väčšine bývalých socialistických krajín je rajom podvodníkov a zločincov? Že čestnosť sa nevypláca?

Aká zákony tu platia? Predsa zákony, ktoré prijali poslanci Národnej rady SR zvolení v slobodných, demokratických voľbách. Reálna prax je výsledkom týchto zákonov. Je paradoxom, že až „demokracia, sloboda prejavu a slobodné voľby“ docielili prijatie takých zákonov, ktoré povolili a legalizovali okrádanie občanov v nebankových subjektoch, v bankách, okrádanie občanov úžerníkmi, korupciu a vytvorili raj pre podvodníkov, vhodné podmienky pre mafiu, výpalníctvo, vraždy na objednávku, detskú prostitúciu atď. To všetko je výsledkom zákonov prijatých v Národnej rade SR po prevrate v roku 1989. Paradoxne až slobodne zvolení poslanci takéto zákony odsúhlasili. Mnohé zákony po prevrate 1989 prišli pomáhať písať na Slovensko veľké zahraničné zoskupenia podvodníkov.

Prečo väčšina poslancov Národnej rady SR odhlasovala takéto zákony? Prečo v Národnej rade Slovenskej republiky obhajovali skôr záujmy slovenských a medzinárodných bánd podvodníkov, záujmy slovenskej šľachty ako záujmy bežných občanov? Preto, lebo takto funguje reálna kapitalistická demokracia na Slovensku, vo väčšine krajín bývalého socialistického bloku a vo väčšine kapitalistických krajín sveta. Je to pekný dôkaz sily súčasnej profesionálnej totality.

Obrázok 16