Albánci žili po stáročia v neprístupných, chladných horách, z ktorých  postupne obsadzovali okolité nížiny, vyprázdňujúce sa kvôli vojnám ich pôvodných majiteľov. Ich spoločenské usporiadanie sa po stáročia nezmenilo. V časoch keď  na Západe občania volili vodcov svojich liberálne demokratických štátov, v albánskych horách, podľa prastarej tradície Kanúnu Lëke Dukagjin, klanoví vodcovia a o štáte nebolo  ani slychu.
Či si centrálna moc v Tirane hovorila monarchistická, komunistická alebo demokratická, stále bola od nich závislá.

Prepožičiavanie legitímnosti teroristom

nemecký politik Strany zelených Joschka Fisher s teroristom Thacim

Albrightová s Thacim

január 1999: partneri v zločine
zľava doprava:
albánsky terorista Hašim Thaci, Francúz židovského pôvodu Bernard Kouchner - administrátor OSN pre Kosovo a francúzsky minister zahraničia; generál KFOR Michael Jackson, Agim Ceku - kapitán teroristickej KLA; americký generál NATO židovského pôvodu Wesley Clark

Komunistická ideológia krajinu ekonomicky a duchovne zruinovala. Jej krach Albáncom vrátil slobodu a prvým ich cieľom bola snaha uniknúť chudobe. Ako sa ukázalo, to najhodnotnejšie, čo mohli ponúknuť, bola ich stará klanová štruktúra v spoločnosti a Kanún.  Na ich základe vystavali, doma i v zahraničí, vysoko disciplinované, neinfiltrovateľné  a veľmi výkonné  zločinecké organizácie. Tieto organizácie boli priamo prepojené s vládnúcimi politickými stranami, zbohatli na porušovaní obchodných sankcií voči Juhoslávii  a veľkým podielom  prispeli k albánskej "lúpeži storočia" prostredníctvom pyramídových  spoločností.

Povstanie, nasledujúce po krachu týchto spoločností, odzbrojilo albánsky štát vykradnutím  zbrojných skladov a dezerciou armády i polície. Monopol na násilie sa presunul do rúk zločineckých organizácií  a tradičných "fis." Novovybudovaný albánsky štát sa týmto dostal úplne pod ich kontrolu, odvtedy trestné stíhanie od albánskej polície hrozí hlavne zločincom bez politického krytia.

V bývalej Juhoslávii v 20. storočí pôvodní majitelia Albáncami obsadených území  vzniesli nároky na svoje historické  teritórium a tamojší Albánci museli čeliť hrozbe likvidácie a násilného odsunu. Nútená i dobrovoľná emigrácia z Juhoslávie do Turecka a na Západ Albáncom umožnila  využiť svoju hlavnú devízu stať sa kľúčovým zásobovateľmi Európy heroínom. Keď proti nim koncom 80-tych rokov Miloševič pritvrdil reštrikcie a Západ im ukázal chrbát, iné než ilegálne metódy obrany im nezostali.

V polovici 90-tych rokov stúpol význam extrémistických skupiniek, založených už  začiatkom 80-tych rokov, vyznávajúcich násilie ako najvhodnejší prostriedok  na dosiahnutie svojich cieľov a kriminálne príjmy ako vhodný zdroj financií. Založením UCK vnikla nielen odbjová organizácia, ale i kriminálne politický hybrid, ktorý v roku 1999, s pomocou Západu, získal v Kosove moc.

Elity UCK vstúpili do politiky i so svojimi kriminálnymi záujmami  a vznikol tak fenomén presahujúci definíciu mafie. V Kosove nemajú zločinecké organizácie vplyv na politiku, ale sú  priamo jej aktérmi a tvorcami. Haradinaj a Thaci stoja na čele najsilnejších politických strán a organizácií Kosova, ktoré sú silne prerastené. Ich volebná agenda je zložená z extrémizmu a politika z kriminálnych aktivít, ich krytia a boja s ostatnými zločineckými zoskupeniami. Účel policajných a spravodajských organizácií sa zmenil z potlačenia kriminality  na jej organizovanie a boj o kriminálne zdroje. Represia sa týka len skupín bez politického krytia alebo oslabených konkurentov.

Možno ešte horšie než takéto prevrátenie účelu a sprivatizovanie štátnych inštitúcií je medzinárodná slepota voči tomuto fenoménu. Hashim Thaci sa stal, po zosnulom Ibrahimovi Rugovovi, najznámejším predstaviteľom kosovských Albáncov, skutočnosť, že sa  týmto zaradil medzi najznámejších zločincov, si na svoje uznanie ešte bude musieť počkať. A to vďaka zahmlievaniu vlastnej neschopnosti medzinárodnými inštitúciami, ktoré Kosovo formálne spravujú, pred väčšinou sveta a Západu sa im podarilo zahmliť i rozmer albánskej kriminálnej chobotnice.

Prostredníctvom klanových zväzkov a siete bývalých agentov Sigurimi najmocnejšie "fis" nadviazali kontakty s políciou v Belehrade a Tirane. Dobrých  priateľov si našli vo Washingtone a v Skopje dokonca zasadli niektorí  predstavitelia podsvetia do macedónskeho parlamentu. Odnože kriminálnych "fis" z územia tzv. Veľkého Albánska pôsobia po celej Európe, severnej Amerike i Austrálii.

Albánci v Kosove majú pre situáciu svojej krajiny výstižné príslovie, ktorého variácia je známa i v Macedónsku  a Albánsku:
"Niektoré krajiny majú mafiu, ale len v Kosove má mafia krajinu."
(Serbian orthodox Diecese od Raska-Prizen and Kosovo-Metohija, 2003)

Mafia v Kosove nemá len krajinu, ale i vlastnú armádu konvertovanú prevažne  do TMK, ktorú pre obranu svojich záujmov neváhala využiť. Extrémistická rétorika  sa stala  zásterkou  pre kriminálne záujmy, nielen v konflikte v Južnom Srbsku a Macedónsku, ale i v prípade marcových nepokojov v roku 2004 v Kosove. I to je dôvod, prečo  v dnešných dňoch Západ hľadá spôsob, ako mafii v Kosove zabezpečiť medzinárodné uznanie  a nezávislosť.

Nezávislé Kosovo bude štátom, ktorého politická elita pochádza z radov OZ a je zainteresovaná len vo vlastnom  prospechu. K dosiahnutiu svojich cieľov získa legálny donucovací aparát, že ho nemieni využívať v prospech občanov Kosova už dokázala.

Obeťami tohto z kriminálnikov zloženého režimu nemusia byť len obyvatelia Kosova, ale i susedné štáty, hlavne tie s albánskou menšinou. Zjednotenie všetkých Albáncov do jedného štátu, nie je len starým albánskym snom, ale i výhodným  biznisom a dobrým spôsobom ako rozšíriť svoje teritórium.

Článok je záver bakalárskej práce študenta politológie Masarykovej univerzity
Štefan Hocko
článok vyšiel v dvojtýždenníku Kultúra, 30. apríla 2008, str. 2

Diskusia: