Oseti sú iránsky hovoriaca (indoeurópsky jazyk) národnostná skupina, zahrňajúca asi 700.000 až 800.000 ľudí. Oseti pochádzajú od Alanov, kmeňa iránskych Sarmantov. V 6. storočí sa prisťahovali na Kaukaz a sú prevažne kresťania. V r. 921 vzniklo Alanské biskupstvo. V 13. storočí bola ich ríša zničená Tatármi a Mongolmi. Zostávajúci Alani sa stiahli do hôr, o čom dnes svedčia mnohé zachované obranné a obytné veže.

Vtedy vznikol moderný národ Osetov. Títo žili na severe hlavného kaukazského hrebeňa. Od 16. storočia sa medzi osetskou šľachtou začal rozširovať Islam. Tento bol zainteresovaný na úzkom prepojení s kabardínskou a balkárskou šľachtou. Asi 80 % Osetov sú ortodoxní kresťania, 15–20 % sú Moslimovia. Islam je rozšírený predovšetkým v Severnom Osetsku.  

V r. 1774 sa Osetsko dobrovolne pripojilo k Ruskej ríši, aby sa lepšie ubránilo utokom Tatárov a Mongolov. Až v 40.-tych rokoch 20. storočia rozdelil Stalin z osobných dôvodov Osetsko na Severné a Južné a južnú časť priklepol Gruzínsku. Podľa Stalinovej biografie od Jossifa Iremašviliho, priateľa z detstva, vydanej v Berlíne 1932, bol (Džugašvili) Stalin osetského pôvodu (po matke).

V „stalinskej dobe“ bola dedina Cchinvali vyhlásená za hlavné mesto Juhoosetska a dostala meno Staliniri.
Po rozpade Sovietského zväzu sa hranice Sovietských republík prevzali ako nové štátne hranice a tým proti želaniu osetského obyvateľstva – ktoré sa v r. 1991 prehlásilo za autonómne – zostala južná časť Osetska v Gruzínsku. Tomu predchádzali v r. 1989 až 1990 krvavé boje medzi gruzínskymi a osetskými jednotkami.

V referende v novembri 2006, uskutočnenom po vzore Čiernej Hory, 99% osetského obyvateľstva hlasovalo znova za odtrhnutie sa od Gruzínska a za znovuzvolenie prezidenta Kokojtia. Tento výsledok sa nehodil USA, NATO, EÚ a Rade Európy, vzhľadom na očakávaný vývoj v Kosove. Preto na území kontrolovanom Gruzínskom sa zorganizovalo protireferedum, výsledkom ktorého bolo 94% za zotrvanie v Gruzínsku. Bola dokonca inštalovaná provizórna správa Južného Osetska v meste Kurta.                                                                                                                                 
Už 16 rokov existujú (na základe dohody medzi B.Jelcinom a E.Ševarnadzem v Dagomise) na území Juhoosetska 1500 členné medzinárodné ochranné jednotky, ktoré sa skladajú z gruzínskych, ruských a osetských jednotiek. Ich úloha pozostáva v tom, zamedziť  prehmatom voči civilnému obyvateľstvu a zabezpečovať mierové spolunažívanie.       

V roku 2008 pokračovali rôzne ozbrojené šarvátky. 3. júla zabili gruzínske špeciálne jednotky jedného juhoosetského policajného šéfa, čo viedlo k ďalšej eskalácii a vyhláseniu mobilizácie v Juhoosetsku. V noci zo 7. na 8. augusta usmrtili gruzínske jednotky 15 ruských vojakov ochranných jednotiek a vicej ako 100 zranili.

Tým vlastne Gruzínci napadli Rusko, čo sa rovná vypovedaniu vojny. Zároveň uskutočnilo Gruzínsko najťažší útok na Cchinvali, juhoosetskú metropolu a pritom zabilo viacej, ako 1500 civilistov a zničilo skoro celú civilnú infraštruktúru mesta.
Po následnej intervencii ruskej armády, ktorá vytlačila gruzínske jednotky z Juhoosetska, uznalo Rusko 26.08.08 nezávislosť Juhoosetska a Abcházka.

Hospodárstvo Juhoosetska sa zakladá na pestovaní obilia, ovocia a vína, ako aj na tranzite tovarov. Zároveň bola Transkaukazská magistrála cez Juhoosetsko hlavnou trasou pre pašovanie, drogy a obchod so zbraňami. Podľa odhadov ruskej colnej správy, predstavoval objem pašovaného tovaru v r. 1996 skoro 1 miliardu US-dolárov. Išlo pritom predovšetkým o benzín a potraviny z Ruska.
Súčasným predsedom vlády Juhoosetska je ruský podnikateľ z ropného priemyslu, Jurij Morozov, mena krajiny je rubeľ.

Zo západných prameňov spracoval : J.Borský