"Hrdina", ktorý hrdinom nebol

Filmu Stevena Spielberga "Schindlerov zoznam" po uvedení do kín uverili milióny ľudí. Film získal 7 Oscarov a Spielbger zarobil milióny. V Pardubickom kraji, Schindler sa narodil mestečku Svitavy, v uplynulom roku vydali knihu "Osobnosti Pardubického kraja", v ktorej mal byť aj Oskar Schindler. Nakoniec sa tento agent abwehru a sudetský Nemec do knihy nedostal. Historický inštitút Akadémie vied Českej republiky, kde sa poslanci kraja obrátili na analýzu tejto osoby, im poslal o Schindlerovi celkom iné informácie ako izraelské veľvyslanectvo.

Historička Jitka Gruntová, ktorá vydala o Schindlerovi aj knihu "Oskar Schindler - Mýty a legendy" sa o ňom vyslovuje ako o "opilecovi, sukničkárovi, zradcovi vlasti, špiónovi a úplatnom človeku." Tento človek, ktorého preslávila kniha Thomasa Kenneallyho a film Stevena Spielberga dostal v Izraeli cenu "Záchranca národov sveta." Schindler zomrel nakoniec v biede a nedostatku /v roku 1974/ a jeho žena Emilia, ktorú opustil a ktorá tiež vydala knihu "Ja, Emilia Schindler", nenachádza pre svojho muža nijaké teplé slová..

Ako hovorí Jitka Gruntová, nie je náhoda, že tak Keneally ako aj Spielberg sa zaujímali len o vojnové časy života Schindlera, lebo v jeho predvojnovom období ťažko nájsť hrdinské skutky. V archívoch totiž existujú dokumenty, že v polovičke 30- tych rokov občan Československej republiky Oskar Schindler bol zverbovaný nemeckou vojenskou rozviedkou - abwehrom. A svoju špionážnu činnosť viedol proti svojej vlasti, za čo ho l8. júla 1938 zadržala československá rozviedka v Brne. Svoju spoluprácu s Canarisovým abwehrom zdôvodnil tým, že si chcel zarobiť peniaze. Po Mníchovskej dohode bol odovzdaný československými orgánmi do oblasti, ktorú zabrali Nemci. Do rodných Svitáv sa vrátil ako víťaz. Vstúpil do NSDAP a pokračoval pracovať v abwehre. Svoju špionážnu prácu rozšíril aj o Poľsko.

Zo spomienok niektorých vyplýva, že sa podieľal napríklad na prepadnutí poľskej vysielačky v Gliwiciach , ktorým sa začala druhá svetová vojna, a to tak, že dostal od abwehru úlohu získať nemecké uniformy, ktoré aj získal. Možno v tejto súvislosti hovoriť o zaujímavej informácii, ktorá na Slovensku historicky nie je nikde uverejnená. Pôvodne bol útok proti Poľsku stanovený na 26.8 1939, ale na poslednú chvíľu bol odvolaný. Nemecká diverzná jednotka vyrazila zo Žiliny, horským terénom cez Mosty u Jablunkova však odvolanie rozkazu rádiom nedostala a preto zaútočila. Pretože nedorazila nemecká armáda, ako podľa pôvodného plánu diverzanti očakávali, stiahli sa z obsadeného priestoru, ich veliteľ sa potom musel poľskému veliteľovi na Tešínsku formálne ospravedlniť za "nezodpovednosť podriadeného." Za vernú službu abwehru po skončení druhej svetovej vojny Poľsko a Československo hľadali Oskara Schindlera ako vojnového zločinca. Podarilo sa mu však zmiznúť v Argentíne.

Oscara Schindlera obletovali ženy, tak ako ich obletoval aj on, miloval víno, peniaze. Emília Schindlerová o tom vedela, ale ako ortodoxná katolíčka a o rozvode nechcela ani počuť. Vo svojej knihe, ktorá vyšla krátko pred jej smrťou v Argentíne píše: Oskar nebol človekom, ktorý mal rád ľudí, nebol ani dobrým mužom, bol len samoľúbym a extravagantným človekom, ktorý robil nepredvídané veci a samozrejme don Juanom. Vedel sypať prach do očí a žiť si krásne.

Veľa protirečivých faktov existuje na obdobie, keď Schindler vlastnil porcelánovú fabriku a v tej súvislosti o záchrane Židov z krakovského getta. Podľa spomienok väzňov, kľúčovú úlohu v tejto fabrike zohral Avraam Bankier, ktorý riadil technologický proces, či tam bol Schindler alebo ako tomu bolo častejšie, nebol. Tento muž mal slobodný priechod z getta, produkciu fabriky predával šesť krát drahšie, ako bola cena na čiernom trhu a za získané peniaze kupoval koňak, čokoládu a cigarety, ktoré išli na pohostenie vedenia SS.

"Schindlerov zoznam", ako o tom hovorila Emília Schindlerová v roku 1999 bol vytvorený človekom , ktorý sa menoval Goldman." On vpisoval do tohto zoznamu ľudí - za peniaze. Kto nemal peniaze, do zoznamu sa nedostal. Existuje aj verzia, že "Schindlerov zoznam vznikol" po likvidácii krakovského getta, keď sa premiestňovali ľudia do iných koncentračných či pracovných táborov. V roku 1943 sa porcelánová fabrika premiestnila do tábora v Plašove. V roku 1944 bola závod otvorený už v českom mestečku Brněnec, kde Schindler, keď dostal peniaze od "Ríše " vytvoril si svoj vlastný tábor. Práve o tomto období, ktoré je najviac podlieha mýtom píše Jitka Gruntová : "Úmrtnosť v tomto tábore bola najväčšou zo všetkých táborov v Sudetoch, ktoré patrili do materského tábora Gross-Rosen".

Zo všetkého najviac Schindlerovi svedčila sentimentalita. V Spielbergovom filme je epizóda, keď pred odchodom Schindlera mu Simon Eret dáva svoju zlatú zubnú protézu, z ktorej zlatník robí na pamiatku Schindlerovi prsteň, na ktorom je nápis " Ďakujem." Ak by bol Spielberg nakrúcal pokračovanie, musel by povedať aj o tom, že v roku 1962 musel ten istý zlatník urobiť novú kópiu prsteňa. Ten prvý totiž Schindler prepil.

Historička Jitka Gruntová jednoznačne a na základe faktov tvrdí, že nenašla ani jediný záznam, ktorý by potvrdzoval, že Schindler bol vedomým záchrancom 1200 Židov a taktiež tvrdí, že táto legenda vznikla len na základe rozprávania pamätníkov. Naopak tvrdí, že Oskar Schindler bol vojnový zločinec a informácie o tom, ako zachránil židovské ženy z Oswiencimu sú len rozprávka. Jitka Gruntová zistila, že tieto ženy boli do závodu v Brněnci pridelené na prácu. Oskar Schindler však vedel ľudí okolo seba presvedčiť o nepravde a tak mohol položiť základy svojej legendy.

Historička sa stretla s jednou pani, ktorá bola v tábore v Brněnci. Tá vôbec nevedela, že nejaký Schindler existuje a videla ho, až keď ju na neho ostatní väzni upozornili. Podľa kartotéky Gruntová zistila, že v tábore boli celé rodiny Židov, pre ktorých mohol vyzerať Schindler ako záchranca. Schindler však len kúpil fabriku a do nej presťahoval koncentračný či pracovný tábor. Je celkom zrejmé, že na Schindlerovom mýte sa podieľali samotní Židia, podľa historičky mnohí mohli byť kolaboranti alebo takí, čo Schindlerovi dobre zaplatili. Nie je celkom jasné ani to, ako sa dostal Oskar Schindler do Argentíny, kde sa dostávali len vyvolení nacisti.

Svätoboj Clementis